Magické chvenie a zázračné zaklínadlá V.

Ako sme videli, okrem neodolateľnej príťažlivosti si poklady zachovávajú akúsi ochrannú silu, ktorá ich bráni, a zároveň hľadača vyzýva, aby ich dobyl. Nie nadarmo sa v početných legendách stretávame s nečistými silami, démonmi, obrami, drakmi, obrovskými čiernymi psami s plamenným jazykom, ktoré poklady strážia a kliatba zase postihne každého, kto objavil nejakú skrýšu. Človek, ktorý sa vybral hľadať dávno stratené a prekliate poklady preto používal ku svojej ochrane pred démonmi rozličné posvätné predmety a amulety. Medzi ne patrila hromničná sviečka, vetvička palmy, posvätené uhlie na zapálenie svetla z kostola, loretánsky zvonček, posvätená voda, krieda, myrha alebo kadidlo, podobne ako aj nôž, ktorým (pozor!) dovtedy nikto chlieb nekrájal.

Magické chvenie a zázračné zaklínadlá IV.

Príbehy, ktoré sa podobajú na dramatické rozprávania o hľadaní pokladov v Tatrách sa viažu aj k impozantnej prírodnej pevnosti s baštami brál v horách uzavretých medzi stredným Hronom a Ipľom - k Sitnu. Jeho meno ostáva aj pre dnešok rébusom s trochu zlovestným akcentom. Očovský rodák a polyhistor Matej Bel (1684-1749) vo svojom monumentálnom diele „Historické a zemepisné poznatky o novom Uhorsku“ udáva, že jeho slovenský názov zodpovedá významu dnešného slova „peklo“. Dokladá to aj preklínaním „Do Sitna s tebou!“ a odvodzuje ho od mena „Satan“, „Satanová“, alebo od akéhosi strašného väzenia na tamojšom hrade, ktoré sa naozaj podobá na pochmúrne miesto ľudského súženia.

Magické chvenie a zázračné zaklínadlá III.

Právne a etické otázky, spojené s nálezom pokladov, opisoval už v staroveku slávny filozof Platón vo svojom spise „Zákony“. Aristoteles zase v „Politike“ vyrozprával príbeh dvoch bratov, ktorí objavili poklad, ten občania zakopali v obave pred inváziou perzskej armády, a je to práve on, kto považuje poklad za akýsi dar Šťasteny, dôkazy priazne bohov a nazdáva sa, že celý nález by mal patriť objaviteľovi. S týmto názorom nemožno po etickej stránke úplne súhlasiť. Vieme predsa, že poklady bývajú najrozmanitejšieho pôvodu, často sú to koristi, ktoré si uchovávali rôzni rebeli a zbojníci a v tomto prípade vlastne nálezcovia pokladov nutne ťažia zo zločinov, ktoré boli spáchané pred mnohými rokmi. Na takom malom mieste nemôžeme ani pri najlepšej vôli vymenovať všetky správy, ktoré sa viažu na poklady zbojníkov na Slovensku.

Magické chvenie a zázračné zaklínadlá II.

Poklady sa za búrlivých čias neukrývali iba v hradoch, opevneniach, či meštianskych domoch, ale často aj v skrytých komorách, kryptách a múroch kostolov, či kláštorov. Jeden z mnohých príkladov predstavuje napríklad poklad ženského rádu klarisiek v Bratislave. V roku 1901 bol vraj náhodne objavený kryptogram, vyrytý do cínovej tabuľky, ktorý by mal ukrývať kľúč k pokladu zaniknutého rádu bratislavských klarisiek. Ten rozkvital predovšetkým v druhej polovici 17. storočia. V rokoch 1637-1649 bol z podnetu ostrihomského arcibiskupa Petra Pázmana (1570-1637) prestavaný neskoro renesančný kostol klarisiek v Bratislave.

Stránky

Top