Posvätná veda 6

V staroegyptských textoch možno nájsť veľa prekvapujúcich náznakov, že oblasť pri pyramídach v Gíze starí Egypťania nepokladali iba za „bránu do podsvetia", ale za miesto posledného odpočinku Usireho.26 Jedným z najstarších dokumentov, ktorý uvádza priamu zmienku o umiestnení hrobu Usireho v okolí Gízy, je text takzvaného Šabakovho kameňa datovaný do čias okolo roku 750 pred n. l, ktorý sa zachoval na čiernom žulovom kameni uloženom dnes v Britskom múzeu.

Posvätná veda 5

Sokar bol pôvodne bohom memfiskej nekropoly a jeho meno našlo svoju odozvu v mieste nazývanom dnes Sakkára. Jeho svätyňa bola v Rostau, ktoré sa - ako si ukážeme - nachádza južne od Gízy, kde sa odohrávali aj niektoré časti jeho slávností. Primárnym objektom Sokarovho kultu bol pahorok a jeho posvätný čln nazývaný bárka Henu, ktorý viezol mŕtveho kráľa na nebesá. V Starej ríši Sokara pokladali za patróna remeselníkov a špeciálne obrábačov kovov, a v knihe Duat býval Sokar vo zvláštnej krajine mŕtvych, kam nemal prístup ani Re.

Posvätná veda 4

Obr. Sokar-Usire

Keď grécky spisovateľ a historik Herodotos navštívil v 5. storočí pred n.l. Egypt, istý egyptský kňaz ho zaviedol na nekropolu v Gíze.5

Posvätná veda 3

„Toto je miesto... hrobu Usireho v Sokarovom dome...“
Memfiská teológia, cca 2000 rokov pred n. l, Šabakov kameň, Britské múzeum

Stránky

Top