Profesionálne preklady a korektúry

Darwinov omyl IV.: Ostrov Atlantída

Prelomom morského dna v severnom Atlantiku a následným rozptylom vyvretej magmy sa vytvoril dutý priestor, čo spôsobilo, že ostrovný kontinent Atlantída klesol do hlbín; zároveň na jednej strane klesli a na druhej sa zdvihli pobrežné okraje kontinentov. Tým sa vlastne vysunula do výšky južná časť Južnej Ameriky. Atlantický oceán bol pred potopou užší. Magma, čo vystupovala z rozširujúcich sa trhlín morského dna, však spôsobila, že dno sa rozšírilo, a tým sa od seba odsunuli kontinenty. Podľa všetkého jeden alebo viac nárazov asteroidov počas potopy.

Darwinov omyl III.: Nárazy a ropa

Kamenné uhlie vzniklo z rastlinných zložiek, kým ropa podľa platného vedeckého názoru pozostáva aj z organických častí, prevažne z tiel uhynutých zvierat a iných organických zvyškov. Ložiská ropy a uhlia nájdeme po celom svete, dokonca i v arktických oblastiach — na Aljaške a Špicbergoch. Náleziská ropy by podľa toho mali byť masovými hrobmi rôznych druhov zvierat. Ak zohľadníme obrovskú spotrebu tejto suroviny a rezervy prevyšujúce 100 miliárd ton, vychádza nám na jednej strane globálna príčina jej vzniku a na druhej strane obrovský počet odumretých organizmov.

Darwinov omyl II.: Záplavové vlny

Zaujímavá je výpoveď o tvorbe ľadovcov, pretože tieto v dôsledku podnebných výkyvov zrejme vznikali počas potopy, a nie pred ňou. Na severe Sibíri, v Indii, Mongolsku, Vietname, Austrálii, Južnej Amerike aj na Sumatre, všade sa v dávnych mýtoch spomínajú obrovské vlny, ktoré prevýšili i vysoké hory. Amerika je mimoriadne bohatá na ságy o potope. V mýtoch Indiánov kmeňa Navajo sa hovorí o vode, ktorá pripomínala horskú stenu bez štrbín či otvorov, i o potope, čo sa ako horský chrbát vypínala na celom horizonte.

Darwinov omyl I.: Globálna potopa

Iba pred niekoľkými tisícročiami došlo na Zemi v dôsledku celosvetovej potopy k obrovským záplavám a požiarom. V priebehu tejto katastrofy sa vytvorila ropa, uhlie i jantár a navrstvilo sa množstvo vrchov a pohorí. Roztrúsený charakter kozmických nárazov v rámci zemegule možno pripísať zemskej rotácii; súčasne to značí, že šlo o paralelný priebeh udalostí. Kráter po náraze, ktorý Luis Alvarez identifikoval pri Yukatáne, nie je jediný; väčšie vesmírne telesá sa postarali o veľké diery aj na iných miestach Atlantického oceánu.

Top