„Naozaj prispôsobivé,“ pomyslel som si. Nebol som zvyknutý na takéto zaobchádzanie, no mal som pocit, že si na to budem musieť zvyknúť. Keď som sa bezpečne usadil, zahľadel som sa opäť na obrazovku a od úžasu som zatajil dych. Učili ma, že Zem je plochá, no teraz som bol už múdrejší, lebo som videl, že je guľatá ako lopta, s ktorou som sa ako malý hrával. Nachádzali sme sa vysoko nad zemou a stúpali sme stále vyššie a vyššie, až sme napokon opustili atmosféru.

Fialovú farbu popoludňajšieho neba zrazu preťala snehovo biela čiara – akoby boží prst odsunul temnotu, aby odhalil svetlo pod ňou. Ligotavý strieborný objekt na čele čiary prešiel oblohou tak rýchlo, že bolo takmer nemožné zachytiť ho okom. Náhly záblesk svetla a objekt zmizol do čierňavy vesmíru.

Všetci sme si políhali na chrbát do trávy na lúke v skrytom údolí vo výške asi 7,500 metrov nad morom. Nad nami sa čneli ostré štíty, ktoré obkolesovali teplú a príjemnú krajinu väčšiu ako Britské ostrovy – má mnoho tajomstiev, ale žiadne nie je také zvláštne ako toto nádherné údolie ešte z čias Potopy. Zvláštnejšie je už len hádam to, že tu kedysi sídlili Bohovia.

Prvé, čo nám napadlo bolo otočiť sa a utiecť z tohto magického miesta, no zastavil nás hlas v hlave: „Nebojte sa, vedeli sme, že prídete, vedeli sme to už sto rokov. Urobili sme také opatrenia, aby sme si boli istí, že tí, čo sa sem odvážia vstúpiť sa dozvedia o minulosti.“ Stáli sme ako zhypnotizovaní, neschopní pohybu, neschopní počúvnuť svoje základné inštinkty a utiecť. „Usaďte sa,“ vyzval nás hlas, „pretože toto chvíľu potrvá a unavení ľudia nie sú dobrí poslucháči.“

“Ďalšia osoba sa zmieňuje o mojom diele „Návšteva Venuše“, ale rád by som vyhlásil tu a teraz, že absolútne, absolútne, ale absolútne neodporúčam čítať túto „knihu“. Je to iba pár strán článkov, ktoré som napísal pred rokmi a zopár – podľa mňa dosť divných – ilustrácií, ktoré som ani nerobil ja. Kniha obsahujúca moje práce a zaobalená do propagačných rečí vyšla bez môjho povolenia a proti mojej vôli.”
T. Lobsang Rampa, Feeding the Flame, str. 138