Pred viac ako 2000 rokmi Hérodotos a Strabón, starovekí grécki historici, zdokumentovali svoje návštevy legendárneho egyptského labyrintu, skôr než sa stratil v prúde dejín. Mnohí verili, že zmizol naveky, no v poslednom storočí došlo k veľkým pokrokom v odhalení jeho polohy, kulminujúcim v nedávnej expedícii Mataha, ktorá použila najmodernejšiu technológiu aby boli tajomstvá, ktoré labyrint skrýva konečne odhalené.

Radikálne operácie a lieky obsahujúce prísady, o ktorých sa v súčasnosti vie, že sú toxické, sú súčasťou liečby očných ochorení v 1900 rokov starých lekárskych papyrusoch Starovekého Egypta, ktoré sa odborníci snažia z gréčtiny preložiť už dlhé roky. Súčasťou lekárskych textov je tiež liečba bolesti hlavy po opici: okolo krku prevesený veniec z listov kra Chamaedaphne. V tej dobe ľudia zväčša používali listy Alexandrijského Chamaedaphne na liečbu bolestí hlavy, či to však pomáhalo je otázne.

Stratený labyrint Starovekého Egypta je kolosálny chrám údajne obsahujúci 3000 nádherne zdobených izieb navzájom prepojených zmätočným komplexom chodieb, komnát, stĺporadí a schodísk. Labyrint bol opakovane detailne opisovaný mnohými klasickými dejepiscami počas obdobia od 5. storočia pred Kristom až po 1. storočie po Kristovi, čo naznačuje, že skutočne existoval. Za akým účelom bol však tento masívny komplex postavený?

„Na vlastné oči som ho videl a nemám slov. Ak by niekto zrátal všetky budovy a umelecké diela Grécka, zdali by sa menšie, vo vynaloženej námahe aj nákladoch oproti tomuto labyrintu... Aj pyramídy sú neopísateľné, každá z nich sa vyrovnala mnohým aj veľkým stavbám gréckym, no labyrint prekonáva aj pyramídy.“