Obrázok používateľa CEZ OKNO
2010: MIMORIADNA SPRÁVA O LETE

Odišlo leto.
To ktoré tu bolo v roku 2010, rovnako, ako všetky, čo tu boli predtým, sa už nevráti.
Leto prebehlo a je za nami; os Zeme sa pohla v smere rovníka a planéta sklonila hlavu ku zime.
Moja skúsenosť s letom 2010 je táto: BOLO MIMORIADNE...
Slovo „mimoriadne“ obsahuje v sebe vybočenie z radu a poriadku; a presne také bolo toto leto... Toto leto roku 10 vybočilo z radu a navždy sa zapíše ako mimoriadne...
Chcete počuť prečo si to myslím?

Najprv jeho vonkajšie znaky /spomeniem si teraz na všetky?/: enormné horúčavy, dosahujúce tu v Bratislave takmer štyridsiatku /ak mám veriť médiám, podobne tomu bolo aj inde vo svete/. Enormné prívalové dažde a opakujúce sa záplavy /ak mám veriť médiám tak aj inde ako len tu u nás.../. Tornádo len pár kilometrov od miesta, kde bývam. /Ak mám veriť médiám tak i v Česku, Poľsku, Nemecku a inde v EU/. Písali o olejovej škvrne v Mexickom zálive. V televízii som videl zábery horiaceho Ruska a Moskvy zamorenej dymom. Nemôžem sa o tom presvedčiť osobne – ale vraj boli katastrofálne záplavy aj inde vo svete, tuším v Pakistáne... Naozaj si všetko nepamätám...

Počul som jedného odborníka; hovoril v TV o tom, že aj tieto výkyvy počasia sú „normálne“ a porovnával ich s minulými rokmi... Boli tú záplavy aj minulý rok aj predtým a tak sa vlastne nedeje nič mimoriadne...Chápete?

Takže ak vám zaplaví dom, zosunie sa na vás celá hora, alebo zasiahne blesk priamo na námestí /zažil som toto leto jeden taký, udrel pred Starou tržnicou, len pár metrov od miesta, kde som práve stál/ je to n o r m á l n e; nie je to nič m i m o r i a d n e, lebo tieto veci sa dejú už pár rokov... Tak hovoria naši odborníci...

Keď sa ma moja milá pýtala v roku 1998 na výskyt tornád v Európe, vysmial som ju... Mala totiž taký sen: snívalo sa jej, že vidí u nás tornáda... Nemožné: u nás tornáda nie sú, to bol len sen... Dvanásť rokov po tom jej sne, nie sú už – podľa istého meteorológa v televíznych správach – ničím mimoriadnym...

Mám silný pocit, že sa nás usilujú učičíkať a presvedčiť, že nič sa nedeje, všetko je tak, ako bolo a kto si pamätá, že to bolo inak, je trošku cvok... Prečo z nás robia bláznov? Neviete?

Možno nás len chcú upokojiť; sú to napospol dobrí ľudkovia a majú s nami súcit – nechcú, aby sme sa báli...

Ja sa však akosi nebojím... Nebojím sa ani tak tej mimoriadnosti doby, v ktorej žijem, práve naopak; cítim to ako veľký dar, že som sa práve do tejto a žiadnej inej, narodil...

Samozrejme, mne nevytopilo dom, ani mi neutrhlo strechu nad hlavou a tak sa mi dobre hovorí... Prišiel som však o iné veci a napriek tomu z toho, čo prichádza v budúcnosti nemám strach, práve naopak; ja mám najväčší strach z toho, že by všetko malo ostať po starom...

Lebo som presvedčený, že práve zotrvávaním v starom spôsobe nášho nazerania na svet všetko, čo sa vo svete okolo nás deje sami spôsobujeme...

Neteším sa z kríz, katastrof a ľudského nešťastia, práve naopak: robím čo viem a čo môžem aby som povedal čo si o tom, prečo sa to deje, myslím... Píšem ostošesť, kričím do sveta a volám aspoň po diagnóze, ak nie hneď po liečení, no...

Aspoň, keby sme si priznali, že je tu čosi mimoriadne! Namiesto toho, aby

sme povedali, že pacient je chorý, usilujeme sa ho presvedčiť, že je vlastne zdravý, nič sa nedeje, všetko je v norme a ak cíti, že čosi nie je v poriadku, zrejme čosi nefunguje v jeho vlastnej hlave – presne tak sa správajú naši odborníci na všetko...

Najväčší strach mám dnes z toho, že ostaneme naďalej v zajatí spôsobu myslenia a rozhodovania, ktoré všetky tieto krízy katastrofy priviedlo na svet. Tým sa všetko predĺži a zhorší... Najväčší strach mám z pokusov udržať status quo; verím v revolúciu v našom vlastnom vedomí... Lebo som už taký: život ma presvedčil, že všetko si spôsobujem sám – že spôsob, akým o tomto svete uvažujem, ako ho interpretujem a ako sa k nemu správam určuje kvalitu, či nekvalitu môjho života... A keďže nedám na nič, iba na svoju vlastnú skúsenosť, mám to odskúšané a viem, že to funguje. Keď to funguje u mňa, musí to fungovať aj u iných...

Alebo nie?

Som len nejaká výnimka? Nejaká mimoriadnosť?

Poviem vám – necítim sa tak. Cítim sa byť ako každý iný... Zrejme teda všetci máme moc o ktorej hovorím; moc vytvárať našu individuálnu, ale aj kolektívnu realitu. K onej „realite“ rátam samozrejme všetko, čo sa okolo nás deje – sme tvorcami tejto reality; tvorcami všetkých tých kríz, prírodných katastrof, sme tvorcami pekla na tejto Zemi a v jej okolí...

Ak vieme byť tvorcami pekla, prečo by sme nemohli byť aj tvorcami raja?

Ako sa zmeniť z tvorcov pekla na tvorcov raja?

Viem aj to, že revolúcia v našom vedomí sa už začala; viem, že SVITÁ...

Nie je to žiadna filozofia, žiadne náboženstvo, žiadna viera; je to len a len moja osobná skúsenosť s tým, čomu hovoríme „naša realita“, naša „každodennosť“, teda svet, ktorý denne prežívame; a táto moja o s o b n á s k ú s e n o s ť predstavuje aj to, čo sa za dramatickými premenami sveta o b j a v u j e...

Tento starý svet je ranené zviera, čo naposledy vstáva na svoje kedysi mocné nohy a striasa sa – otrepáva svoj kožuch, akoby v kŕči chcel zo seba striasť svoju vlastnú bolesť; chce pokračovať žiť a nie zomrieť!

Život sa vzpiera smrti; spod trosiek starého chrámu žiari poklad – blýska sa v lúčoch slnka, ktoré presvitajú cez mraky...

A toto leto bolo presne také: pomedzi roztrhané chmáry na nebi, presvitala nesmierna žiara novosti – bola To taká silná a intenzívna, že sme ju, nepripravení, ešte stále nedokázali prijať úplne... Táto žiara, svit nebeského diamantu ja taká intenzívna a plná spaľujúcej lásky, že ešte nie sme dosť slobodní, aby sme ju dokázali zvládnuť – a preto, azda milostivo, prídu načas oblaky...

Myslite si o mne, čo chcete, ale ja som ten poklad uvidel...

Žijem vlastne z jeho intenzívnej žiary, kúpem sa v jeho svetle a to je to, čo ma udržuje pri živote... Ďakujem za seba a už nie za nikoho druhého za SLÁVU LETA 2010! Ďakujem odchádzajúcemu LETU MILOSTI!

ZDRAVAS BUĎ KRÁĽOVNÁ!

Mraky prinášajú plač a smútok – ale za nimi je nebo dokonale jasné, slávnostné... Usilujem sa vidieť život pomedzi roztiahnuté drápy smrti; sú ako konáre stromu bez listov... Nemýľte si ma však so žiadnym z tých veselých optimistov; viem, aký je tento svet a viem aj to, aký je človek... Nerobím si žiadne ilúzie! Nevolám už ani po premene - robím len to, čo robiť dokážem; usilujem sa zmeniť seba samého... Usilujem sa sláviť a nie umierať...

Poviem vám aj ako to moje úsilie vyzerá...

Kedysi, ešte pred rokmi som prevádzal istý veľmi detský druh – prepytujem - meditácie... Usiloval vtedy vidieť stromy iným spôsobom... „Dospelý“ spôsob pozerania predpokladá, že sa zameriavame na kmeň, konáre, listy a plody; teda to, čo za strom zvyčajne považujeme...

Dieťa však dokáže vidieť strom aj inak; pozerá sa na to, čo je m e d z i konármi a listami, pozerá sa na to, čo obklopuje kmeň a korunu – pozerá sa na p r i e s t o r. Dieťa, na rozdiel od nás dospelých dokáže vidieť strom dvoma spôsobmi a oba sú preň rovnocenné: uznáva aj „strom medzi konármi“... Vzhľadom na svoj vlastný „rok výroby“ nie som už dieťa, keď takto „zíram“ na stromy. Robím to osamote a tajne, aby ma moje okolie nevysmialo...A tak som objavil - sám pre seba - staronový a predsa fascinujúci svet! A postupne som prišiel na to, že takto môžem „zírať“ nielen na stromy – ale aj na ľudí a na udalosti...

Kedysi som cestoval - hľadal som poklad na druhom konci sveta, no napokon som prišiel na to, že poklad leží všade naokolo; len ho nevidíme, lebo oči nemáme na pozeranie... Oči – ako všetky ostatné zmysly, vrátane našej ubolenej mysle – máme orientované na úžitok z vecí... Orientujeme sa na časť reality, z ktorej máme taký, či onaký zisk... Zisk akéhokoľvek druhu nás zaslepuje – lepšie povedané, robí nás poloslepými...

A tak sa pohybujeme životom ako čiastoční, alebo celkom úplní slepci...

Desia nás udalosti, ktoré prebiehajú v našom okolí i v šírom svete – nerozumieme ich príčinám a preto sa ich pokúšame obísť, ignorovať ich alebo presvedčiť samých seba, že sú čímsi „normálnym“ a ničím „mimoriadnym“...

Namiesto toho, aby sme sa pozreli na svet aj „inak“ - aby sme vnímali to, čo je medzi „korunami stromu“, presviedčame sami seba o pravdách, ktoré dávno stratili svoju nespochybniteľnú a jedinú možnú platnosť...

Viete, nepresviedčam už nikoho, aby sa zmenil – mám dosť roboty so zmenou seba samého; keďže sa cítim byť robotníkom slova, chcem len podať písomné svedectvo, zápis vlastnej cesty, denník môjho putovania týmto prapodivným svetom; a preto mám dnes zaznamenať, že leto roku 2010, ktorým som práve prešiel bolo mimoriadne nielen výkyvmi, ktoré naberali formu katastrof – ale cez tieto dramatické príbehy p r e s v i t a l o čosi, čo sme si doteraz takmer nevšimli; rovnako ako dieťa, ktoré objaví svet priestoru medzi listovím koruny, zažiaril na nás ukrývaný svet novej reality...

Svet, ktorý očakávame kdesi v budúcnosti je tu – prejavil sa pomedzi chmáry, poprvýkrát takto intenzívne počas leta roku 2010. Tento svet nie je niečím, čím by nebol aj predtým – je tu od počiatku dejín, my sme sa ho však odnaučili vidieť... Našim jednostranným zameraním na svet zisku, na svet úžitku, oslabili sme svoj zrak – a tak, keď sa práve svet našich hmotných úžitkov a ziskov rúca, nedokážeme vidieť v troskách poklady... Držíme sa v zúfalstve posledných zvyškov istôt, aj keby to mali byť len klamstvá o tom, že je všetko v poriadku...

Ak sa rúca starý chrám – buďme radšej bokom ako vo vnútri...

Pamätajme: nemusíme fyzicky zomrieť, aby sme sa vzkriesili!

Karol Hlávka
Zdroj: antiluzia.blogspot.com

september 03, 2010 18:44 popoludní
  • krát komentár

1 krát komentár

  1. Obrázok používateľa Pavel Smutný
    Pavel Smutnýseptember 27, 2010 11:26 dopoludnia

    Komentár: 

    A nezaprší a nezaprší,...Tak ako sa striedajú noci a dni, ročné obdobia tak existujú aj dlhšie astronomické a iné cykly. To mnohí jednoducho nechcú pochopiť. Či veľmi pravdepodobný prílet X do perihélia v 2012 budú sprevádzať aj "zásahy bytostí z hora",....to uvidíme. Že X-Nibiru nie je stále vidieť na oblohe,..aj podľa chaldejských, egyptských zdrojov je to teleso ktoré sa rozjasní až za stanovišťom Jupitera, tak je to zobrazené aj na orient. kobercoch,...kopírujúcich Senmutovu astronomickú mapu. Ak je X čosi ako mini čierna diera, neutrónová hviezda, či jadro nejakej hviezdy povedzme rozbitej po kolízií s čiernou dierou,...tak môže mať priemer tak 0,...20km,..či max. 1000km. Ak X sa rozjasní až za dráhou Jupitera (bude viditeľná voľným okom), povedzme v páse asteroidov okolo 400mil. km od nás tak vtedy bude mať hviezdnu veľkost tak +5m,...to znamená že koncom 2011 pri minim. vzdialenosti ako má Jupiter od nás okolo 800mil. km bude to teleso mať tak +7m, a teraz keď je čosi bližšie ako Saturn-1300mil. km, tak okolo +10m. Ak okolo X obiehajú nejaké asteroidy,...tak tento rozdiel môže byť ešte väčší,....Teda v súčastnosti je to stále aj ďalekohľadmi ľahko nespozorovateľné teleso, ktoré vďaka jeho a nášmu pohybu okolo Slnka mení výrazne polohu na oblohe,...
    Ignorovanie astronomických varovaní ako tranzit Venuše v 2012, afélium Jupitera, maximum 11r. Sln. cyklu v 2012, polohy vzdialených planetoidov na ich orbitách ktoré sú také že sú veľmi blízke aféliám, perihéliám v týchto rokoch, maxim. náklon zemskej osi smerom na Orión,...môže urobiť veľmi veľa zla a stáť životy miliónov, či miliárd ľudí.

    Máme stále v posledných rokoch nejaké teplotné, zrážkové,.. extrémy. ofic. zodpovední sa vyhovárajú na El nino pri pobreží J. Ameriky, Antarktídy,..čo je sprostosť. Global. oteplenie nie je len na Zemi ale aj na Marse,....magnet pól Zeme sa zrýchlene presúva, ten na Saturne sa už v posl. rokoch presunul o 30st.,...
    Napr. na Slovensku už koncom Júla,...prekročil celkový ročný úhrn zrážok rekord meraní od začiatku evidovania cca v 1870,..!!!!!
    Ak to nie je začiatok čohosi ako potopa tak čo to je?
    Udalosti 2012 prídu postupne, nie v jeden deň ako si to mnohí mýlne myslia. Veľmi kritické to bude už na jar 2012. 2011 možno budeme mať asi tak 4x toľko dažďa ako v priemerný rok,...To že podzemná voda, oblačnosť je už teraz vysávaná do našich zemepis. oblastí, najmä keď je spln, nov Mesiaca, Venuša, Jupiter je blízko konjunkcie a je to najkritickejšie v júni, či decembri kedy Zemská os je cirka v rovine smerujúcej cez Slnko na Orión -smer príletu X,...je zjavné zo štatistík,...Prší pravidelne po splne, nove Mesiaca a to poriadne,....
    Viac na senmut.webs.com

 

 

Top