Liečba mravnosťou, poznanie samého seba alebo etikoterapia je v slovenských končinách stále len veľmi sporadicky poznaný pojem. Jedni o nej hovoria ako o kráľovnej medicíny, iní sa pousmejú nad jej ezoterickou bázou. V čom spočíva význam toho, ako sa duchovné rozpoloženie človeka odráža na jeho telesnej schránke?
Ako pre Aktuálne.sk vysvetľuje etikoterapeut Vladimír Červenák, tento druh terapie hľadá príčiny ochorení a symptómov, za ktorými stoja vnútorné poryvy duše človeka. Zdôrazňuje, že terapeut je skôr sprievodcom. Zodpovednosť za vyliečenie nesie sám klient.
Liečba samého seba
"Etikoterapia nevníma človeka iba ako telo, ale zaujíma sa o jeho psyché, jeho dušu a vníma človeka celostne ako bytosť, ktorú tvorí energia, emocionálne a fyzické telo. To, čo sa nám deje so zdravím, sa uskutočňuje na úrovni energetického tela, až následne v emočnom a nakoniec vo fyzickom tele," hovorí.
Všetky symptómy, ktoré sa prejavujú na ľudskom tele, treba podľa etikoterapeuta hľadať vo vzťahoch, či už ide o vzťah človeka k sebe samému, človeka k ľuďom v jeho bezprostrednom či širšom okolí, ale aj vzťahu človeka k svetu, či inak k celku, ktorého je súčasťou a ktorý ho presahuje.
Na zdravie človeka totiž vplýva i drancovanie prírody či negatívne prejavy správania, ktoré smerujú k potlačovaniu ľudských práv, ale aj napríklad pocit krivdy voči osudu.
Naše zdravie určuje aj prostredie, v ktorom žijeme
"Naše zdravie môže závisieť aj od toho, ako sa vnímame, či je náš vnútorný svet, povedal by som, zanesený mentálnymi toxickými nečistotami, ktorými môže byť aj veľmi silný vnútorný kritik, ktorý je prísny, túži po dokonalosti a perfekcionizme. Negatívne presvedčenie potom blokuje niektorú časť tela a môže sa na ľudskom zdraví prejaviť ako porucha," priblížil Červenák.
Etikoterapia preto človeku môže poslúžiť na to, aby dané blokovanie uvoľnil a predišiel tak možnému zápalu, ba dokonca nádoru alebo akémukoľvek inému ochoreniu.
Medicína si zatiaľ na duchovné rozpoloženie človeka hľadá čas len veľmi sporadicky.
Vzťah medicíny a etikoterapie
Kým teda etikoterapia pátra po príčine možného ochorenia, medicína sa už musí vysporiadať s dôsledkom potláčaných alebo negatívnych emócií ako závisť, nenávisť, krivda, zloba, ľútosť, strach, pohŕdanie, pýcha alebo trápenie sa za iných. S týmto má však občasne problém materiálna medicína, ktorá sa prioritne orientuje na fyzickú schránku človeka.
"Moderná medicína sa snaží hľadať príčiny ochorení, ale veľmi často ich hľadá len v samotnom tele. Sú osvietenejší lekári, ktorí pripúšťajú psychosomatické príčiny ochorení, ale je ich stále málo," tvrdí Červenák.
Systém je podľa neho v zdravotníctve nastavený v neprospech lekára i pacienta v tom, že lekár nemá čas hlbšie sa zaujímať o možné príčiny ochorenia.
"Buď lekár musí riešiť samotnú traumu, ako je napríklad krvácanie, v tomto je medicína nenahraditeľná, alebo sa zaoberajú iba symptómom a pokúšajú sa odstrániť bolesť. A hoci sa podarí odstrániť práve bolesť, neodstráni sa samotná príčina," konštatuje.
Podľa Červenáka napríklad vnútorný hnev spôsobuje ťažkosti so žlčníkom, sebaľútosť zasa ochorenie pečene. "Ak by ste sledovali štatistiky, tak sa určite zistí, že 99 percent z ľudí, ktorí majú problémy so žlčníkom, sa vedia často nahnevať," povedal.
Príčinou migrény napríklad je snaha po dokonalosti, pričom o dokonalosť sa migrenózny klient snaží neustálou sebakritikou, obviňovaním, trestaním i nadávaním si.
Sprevádzať životom
Po knihách o etikoterapii alebo prednáškach s touto tematikou siahajú najmä ľudia, ktorí chcú podľa Červenáka spoznať sami seba a svoje ochorenie vnímajú ako nedostatok cnosti či potláčanie niektorých emócií. Sám sa stretol s prípadmi, kedy sa onkologický pacient vyliečil rýchlepšie po tom, čo začal pracovať na tvrdom nezdavom postoji k sebe samému.
"Mal som aj klientku, ktorá ale prišla veľmi neskoro. Pred 10 rokmi jej diagnostikovali rakovinu maternice. Táto žena pritom 20 rokov trpela veľmi intenzívnymi výčitkami, pretože ako mladá podstúpila potrat. O niekoľko rokov na to dostala rakovinu. O potrate nedokázala s nikým hovoriť, trvalo roky, kým si uvedomila, aj skrze etikoterapiu, čo mohlo byť príčinou ťažkých metastáz," hovorí.
Etikoterapia nevidí v chorobe nepriateľa v zmysle, v akom o ňom hovorí medicína. "Choroba nie je niečo mimo nás, je to naša súčasť. Ak bojujeme s chorobou, bojujeme sami so sebou. Kto v takom boji môže zvíťaziť?" pýta sa Červenák. Podľa etikoterapie je totiž choroba to, čo nás núti zamyslieť sa nad vlastnými ľudskými kvalitami.
Jeden z možných pohľadov je vidieť v ochorení spojenca, ktorý nám môže pomôcť posunúť sa dopredu. "Je to otázka dávania a prijímania lásky, otázka naslúchania, prijímania samého seba, je to otázka intuície či vzťahu k materiálnemu svetu," dodáva Červenák.
Na Slovensku sa etikoterapii profesijne venuje len niekoľko ľudí, medzi nimi i samotní lekári. Lepšie je to v Českej republike, kde k špičke patrí lekár Vladimír Vogeltanz. U našich východných susedov zasa Valerij Sinelnikov.
Stanislava Harkotová
Vydané s dovolením autorky
Zdroj: aktualne.centrum.sk
