Filip Kulisev zachytáva veľkolepé prírodné scenérie všetkých kontinentov, precízne technicky spracované, citlivo komponované s dokonalou hrou svetla a tieňa. Krajiny bizarných tvarov, skaly a horstvá, vrchy a doliny, púšte a moria, tropické pralesy i ľadovce. Šíravy pustých krajov ako aj detaily zo sveta zvierat. Antarktída, Aljaška, Polynézia, Havajské ostrovy, Markézy, Kanada, Austrália, Nový Zéland, Grónsko, Fidži, USA, Namíbia, Island, Bolívia, Chile, Argentína. To sú len niektoré krajiny, ktoré možno nájsť v jeho tvorbe.
Amazing Planet je skutočným pohladením duše – kto sa zaslúžil o konečný vzhľad Vašej stránky a čo bolo pri jej zrode najťažšie?
Stránku riešil syn O. Záblackej a spoločne sme vytvorili dizajn. AP pojem vznikol v roku 2001 – ambície boli dať dokopy fotografie a vtedy vznikol projekt, ktorému bolo treba dať meno. Vtedy fičala kampaň na Thajsko Amazing Thailand a to ma inšpirovalo. Planéta je pekné slovo, evokuje zelené, a aj A je prvé vo vyhľadávači. Vznikol pojem aj firma, na čo máme aj registračnú ochrannú známku.
Viacerí fotografi o Vás hovoria ako o človeku, ktorý vie naozaj vystihnúť kresbu krajiny, takže výsledok je komplexným zážitkom pre všetky zmysly – až s akýmsi panoramatickým efektom. Ako sa dá dosiahnuť podobný výsledok? Prezradíte aspoň sčasti svoje tajomstvo?:)
Každý ma nejaké sny a túžby. Ja si vyberám miesta, ktoré sú z prírodného hľadiska pekné a nie je dôležité kde som všade bol, ale kde je to pekné, tam sa chcem vracať. Nie je dôležité kde všade človek bol. Dôležité je čo videl a ako to pôsobilo.
100 individuálnych výstav doma i v zahraničí, najkrajšie kalendáre roka, víťazstvo v národnom kole súťaže Fujifilm European Press Profesional Awards 2006 – to všetko určite stojí obrovské množstvo úsilia. Navštívili ste už množstvo miest Zeme, kde však najradšej „dobíjate baterky“?
Mám rôzne formy relaxu – pri športe, v domácnosti a na cestách. Šport - všetko loptičkové, okolo vody a čítanie – cestovateľské magazíny, knihy aj internet. Sú tam informácie aj motivácia, resp. popud - dozviem sa novinky a zaujímavé veci. 
Dead Vlei, Namibia
Tohtoročný poster ENVIROFILMu sa skvel vašim exotickým záberom. Pôsobí mimoriadne sugestívne – hovorí sa, že takéto miesta Zeme pripravia návštevníkovi vždy akúsi skúšku, kým za odmenu dostane perfektný záber. Čo všetko sa skrýva práve za touto fotografiou?
Je to jedno z mojich 4 naj miest – tie ďalšie sú Bora Bora z vtáčej perspektívy, jedna z najkrajších lagún na svete, potom pieskovcová vlna v Arizone a Národný park Torres del Paine v Chile. Tento záber je z Dead Vlei v Namíbii. Boli sme tam v roku 2002 a 2005, toto miesto sme pri našej prvej ceste nenašli, a preto som sa tam po 3 rokoch vrátil. Cestujem s mojou polovičkou, ktorá je aj mojim asistentom pri fotografovaní a natáčaní a je to príjemné.
Jedným z ocenení, ktoré ste získali, bolo v kategórii „Život vo voľnej prírode“. Na mňa ten názov pôsobí až symbolicky – koľko dní v roku približne strávi špičkový fotograf krajiny na cestách?
Asi 3-4 mesiace v roku. Za rok tak 3 – 4 veľké cesty a záleží od toho, ako sa to stíha. Okrem toho máme dosť veľa výstav a predajných aktivít. Popri tom niekoľko malých ciest po Európe.
QEP (Qualified European Professional Photographer) je certifikát, ktorý udeľuje v Londýne Federácia európskych národných asociácií profesionálnych fotografov (FEP). Ste siedmym fotografom na svete, ktorý ho obdržal. Čím je špecifická tvorba ostatných držiteľov a máte medzi nimi „svojho favorita“?
Titul sa získava v rôznych žánroch. Získali ho ďalší dvaja kolegovia - Ivan Čaniga za portrét a výtvarnú fotografiu a Martin Vrabko za reklamné foto a portrét. Favorita nemám, obidvaja sú mojimi favoritmi. Sme dobrí kamaráti a obdivujem ich.
Vaše fotografie sú výtvarne rozmanité. Od výraznej kresby s líniami ubiehajúcimi kdesi do diaľky až po fotografie s veľkými farebnými plochami, či púšte bez stopy prítomnosti človeka. Je miesto, ktoré malo tak veľkú silu, že si doslovne vyžiadalo úplne nový prístup?
Určite sú to púšte a ľadovce. Sú to jednoduché tvary a páčia sa mi preto, lebo mám nad vecami kontrolu. Na púšti som sám, ale v lese nie. Na púšti som odkázaný sám na seba. Ten kontrast, ktorý vzniká pri nízkom slnku ukazuje iný tvar a s tieňmi sa dá celkom pekne pohrať. S ľadovcami je to podobné.
Naša planéta je pozoruhodne magická, no vie byť i nevyspytateľná – podelíte sa s nami o svoj najnebezpečnejší zážitok pri fotení?
JE TOHO VEĽA. Napr. naposledy v Bolívii som spadol na kaktus. Mal som na tele veľa pichliačov, niekoľko cm v tele, ale neboli jedovaté, našťastie boli sterilné, lebo tam nie sú baktérie. A ruksak mi v podstate zachránil život lebo som spadol na chrbát.
Spomínate si, čo ste odfotili ako prvé vo svojom živote a na akom type fotoaparátu to bolo?:)
Požičal som si Canon EOS 10 od brata a na ten som fotil. Bola to naša prvá dovolenka v 90 rokoch, Maledivy a Thajsko. Tieto fotky som ešte nevystavoval, fotky na výstavy som začal fotiť až od roku 2001. Bolo to také amatérske fotenie, nemal som vtedy ambície a prišlo to samé.
Sprevádza Vás niekto na cestách, alebo uprednostňujete sólo expedície?
Moja polovička Zuzka. Sme spolu tandem a je nám fajn.
Ak by ste mali urobiť len jediný záber, ktoré miesto by ste zvolili?
Rád by som sa pozrel na obežnú dráhu a z takých 110 km odfotil si modrú planétu.
Ďakujem za rozhovor a želám ešte mnoho zaujímavých záberov našej úžasnej planéty.
Laguna Amarga, Chile
Parinacota, Lauca National Park, Chile
Chuqinanta, Chile
