O mnohých vynikajúcich osobnostiach, ktoré pochádzajú zo Slovenska sa dozvedáme najmä zo zahraničných prameňov, lebo si ich prisvojili iné národy. Mnohí Slováci žijúci v období rakúsko-uhorskej monarchie postihol takýto osud. K nim patrí aj banskobystrický rodák, svetobežník a vynikajúci architekt, ktorý prežil prakticky celý život v cudzine Ladislav Eduard Hudec. Privlastňujú si ho Nemci, Maďari, hoci jeho pôvod je rýdzo slovenský. Pri príležitosti tohoročnej svetovej výstavy, ktorá sa koná v čínskom Šanghaji konečne aj v slovenských médiách sa spomína meno tohto vynikajúceho staviteľa, ktorého desiatky diel od mrakodrapov po súkromné vily stoja ako pamätníky na jeho unikátne stavby aj jeho genialitu.
Pochádzal zo starej slovenskej rodiny, jeho starý otec Eduard Miloslav Škultéty bol evanjelickým farárom. Ladislav sa narodil roku 1893 v rodine Juraja Hudeca v Banskej Bystrici, ktorý bol významným a úspešným podnikateľom v oblasti stavebníctva. Základy vzdelania v oblasti staviteľstva získal od svojho otca a kresliť ho učil vynikajúci slovenský maliar Dominik Skutecký. Po maturite sa prihlásil na štúdium architektúry na budapeštiansku Uhorskú kráľovskú technickú univerzitu, ktorú úspešne absolvoval roku 1914.
Počas prvej svetovej vojne ako dôstojník v rakúsko-uhorskej armáde spolu s bratom Gejzom padol do ruského zajatia na Sibíri. Cez Švajčiarsko sa mu podarilo ujsť do ďalekej Číny. Po dvoch rokoch strastiplnej cesty sa dostal do Šanghaja, tu sa usadil, najskôr pracoval ako kreslič, no roku 1925 si založil vlastný architektonický ateliér Hudec - zaoceánska spoločnosť. V tom istom roku sa oženil s Gisellou, dcérou zámožného amerického bankára a podnikateľa Meyera. Tu začala jeho úspešná 30-ročná kariéra, ako napísali noviny Build China, najúspešnejšieho zahraničného architekta.
Aj pričinením Slováka L. E. Hudeca, ktorý navrhol šesťdesiat budov sa stal Šanghaj na začiatku 20. storočia Parížom Východu. Sú to nemocnice, kostoly, hotely, školy, kiná aj súkromné rezidencie. Z jeho prác vyniká 22-podlažná budova bankového koncernu, Park Hotel, ktorá bola do roku 1983 najvyššou v Ázii. Okrem toho k najvýznamnejším jeho architektonickým dielam patrí Grand Teatre, budova nemocnice, Kostol pamiatke Ch. Moora, Čínske baptistické vydavateľstvo, budova Kresťanského literárneho spolku. Z rezidencií dlho najluxusnejšia v tej dobe v Ázii bola rezidencia magnáta Wu Tchungwena.
Architekt L. E. Hudec absolvoval námornú cestu s Jurajom Thurzom. Roku 1947 musel pred novou čínskou červenou vládou ujsť do Švajčiarska, odkiaľ podnikal cesty do Grécka a Talianska, tu vo Vatikáne sa mu dostalo cti byť poradcom pri úprave jeho areálu. Potom sa presťahoval do USA, a s rodinou sa usadil v meste Berkeley, kde sa začal venovať pedagogickej činnosti na vysokej škole architektúry. Tu získal titul vysokoškolského profesora. V posledných rokoch života sa už architektúre nevenoval v praxi.
Slovenskí architekti porovnávajú dielo L. E. Hudeca s prácami nášho profesora Emila Belluša, ktorý bol len o niečo mladší a bol jeho spolurodákom a ktorý architektúru študoval na tej istej vysokej budapeštianskej škole. Zaradil sa medzi domácich regionálnych modernistov, ktorý obohatil slovenskú architektúru o diela, ktoré prezentujú na tie časy moderné trendy. Všestranne vzdelaný architekt L. E. Hudec ovládal 5 jazykov a svoj talent mohol všestranne využiť v žičlivom prostredí, najväčšieho a najrozvinutejšieho mesta Ázie, kde mal mimoriadne priaznivé možnosti získania objednávok a tým aj financií.
Žiaľ pre Slovensko to vhodné miesto na rozvinutie jeho talentu bolo zhodou dejinných udalostí v Ázii, kde sa zapísal svojimi stavbami ako najvýznamnejší vyslanec európskej architektúry. Bol aj vyslancom Slovenska, ktoré v srdci mal do konca jeho plodného, života zasväteného architektúre a stavbe monumentov, ktoré ho prežili.
Zomrel ďaleko od rodnej Banskej Bystrice v roku 1958 v Kalifornii. Na jeho žiadosť boli roku 1970 jeho telesné pozostatky prevezené do jeho rodiska. Svoj večný sen sníva v rodinnej hrobke na banskobystrickom evanjelickom cintoríne.
Prof. MUDr. Igor Tomo
Zdroj: SHO.sk
