Obrázok používateľa CEZ OKNO
BOHÁČ, UCHO IHLY A ROK 2012...

Náš život je z jednej jeho časti mýtus...
A práve tento mýtus má pre každého z nás veľmi osobitý význam: javí sa byť našim vlastným životným osudom. Cez tento mýtus /mylne/ vnímame seba...
Príbeh /mýtus/ má svoj začiatok, kolíziu, krízu až po epilóg...
Aristelovské zákony dramatiky sa dajú aplikovať na život aj tej „najnezaujímavejšej“ bytosti spomedzi nás – z tohto hľadiska nie je žiaden životný osud „obyčajný“... Životy takzvaných obyčajných ľudí, ak ich dokážeme vidieť v širších súvislostiach dostávajú svoje určenie: česká literatúra cez Haška až po Hrabala a Kunderu sú príkladom toho, čo chcem vyjadriť. OSTRO SLEDOVANÉ VLAKY dostali Oscara aj pre schopnosť tvorcov „vidieť“ celok v detaile: nezmyselnosť vojny videná na banálnom príbehu jednej nudnej železničnej staničky...



Obdivoval som českú novú vlnu konca šesťdesiatych rokov práve pre umelecké a filozofické povýšenie pravdivo zachyteného a zobrazeného detailu na úroveň takzvaných „veľkých výpovedí“. Výsek celku je hologram, ktorý obsahuje v sebe celok... / až neskôr som sa dozvedel, že tak funguje vesmír.../

Usiloval som sa pochopiť zákonitosti príbehov – ale nielen ako literárnych, či umeleckých diel. Moja posadnutosť „autenticitou“ ma zo všetkých možných príbehov viedla ďalej od "vymyslených" príbehov a bližšie k vlastnej osobnej histórii. Pochopil som, že jediné, o čo sa môžem oprieť „naozaj“ je moja osobná a zažitá skúsenosť a tak som napokon zmenil povolanie i život...

Celé desaťročia som si viedol osobné – autorské denníky. Systematickým a niekoľkoročným výskumom týchto denníkov /osobnej story/ som sa dopracoval k schéme... Z poza udalostí života sa mi začala vynárať konštrukcia, čosi ako graf v tvare sínusoidy...

Komprimáciou tejto sínusoidy na stále menšie útvary som dostal čosi ako „základný kód“, na základe ktorého je môj osobný príbeh vytváraný a modelovaný do udalostí každodenného života...

Pochopil som, že na základe rovnakých zákonitostí, či „kľúča“ sa odvíjajú aj osudy mojich blízkych, osudy rodného regiónu s jeho históriou, osudy národa, do ktorého som sa narodil, osudy etnika a tak ďalej...

Navyše – isté „zlomové body“ na mojej „sínusoide“ súviseli so zlomovými bodmi v spoločnosti ako takej. Pochopil som, že som na stope neuveriteľnému tajomstvu, akémusi skrytému „pulzu“, „vlne“, ktorá prebieha s ú b e ž n e nielen mojim osudom – ale n a p r i e č svetovými udalosťami...

Táto vlna, pulz, či „beat“ nemala však zdanlivo nič spoločné s lineárne plynúcim časom „od –do“... Táto vlna prechádzala časom vertikálne a súčasne v jednej jedinej chvíli a druhej zasa zanikala...

Pocítil som tep Kozmu: vznik – trvanie – zánik...

Tento Tep vychádzal kdesi zo stredu Stvorenia a v ňom aj zanikal...

Tento Tep vychádzal kdesi zo Stredu a prechádzal nespočetnými úrovňami až k môjmu osobnému príbehu... Pochopil som, že môžem vystopovať Vlnu, ako sa vynára a vnára do stredu galaxie, ktorej hovoríme „naša“ – ale prichádza k nej z oveľa rozľahlejších svetov... Z galaxie, ktorej hovoríme Mliečna dráha prechádza do všetkých jej sústav i tej našej so stredom – Slnkom...

Tep Slnka dáva rytmus životu na planéte, ktorej hovoríme Zem – a Zem pulzuje v Cykloch, ktoré nazývame pojmami lineárneho času /sekunda, minúta, hodina, deň, týždeň, mesiac, rok.../ A sú tu aj širšie cykly, ktoré súvisia s precesiou zemskej osi, ale aj otáčaním sa Slnečnej sústavy v ramenách galaxie...

Najzarážajúce bolo azda moje zistenie, že všetky tieto cykly – od najmenšieho po najväčší do seba priamo zapadajú... Pripomínalo mi to systém ruských matriošiek, uložených jedna v druhej...

Môj osobný osud je malou matrioškou v sústave ostatných, pričom „najbližšou“ je moja rodinná, regionálna, národná, etnická a tak ďalej...

A celkom najfantastickejším /a z praktického hľadiska aj najpodstatnejším/ bolo moje zistenie, že tento „systém matriošiek“ nie je pasívny – že nie sme len miniatúrnymi a bezmocnými bábkami, ale práve naopak – náš osud MÁ VPLYV NA CELOK!

Lepšie povedané – naše rozhodnutia v ktorejkoľvek chvíli menia nielen náš vlastný a indivuduálny osud – ale v závislosti na sile nášho „vplyvu“ účinkujú aj kozmicky... /Zdá sa, že miera nášho vplyvu je daná mierou uvedomenia si našej vlastnej moci, a teda aj našej vlastnej zodpovednosti.../.

Všetky „múdre“ knihy, internetové stránky či iné zdroje mi začali túto moju spočiatku veľmi nesmelú skúsenosť potvrdzovať... Všetky dávne a takzvané posvätné texty o tom hovoria a to znamená, že toto „skryté poznanie“ tu už bolo kedysi veľmi, veľmi dávno...

Nachádzal som ho v útržkoch pranostík, rozprávok a legiend – ale aj v koreňoch slov vlastného jazyka...

Pochopil som, že aj ostatné jazyky a ich legendy hovoria o TOM ISTOM: O NAŠICH SKUTOČNÝCH BOŽSKÝCH SCHOPNOSTIACH!
Aby som postupne dokázal vyjadriť to, čo mi prišlo rekapituláciou životných udalostí, štúdiom histórie a výskumom kreativity ako takej, začnem pojmom
p r í b e h /story/.

Život každého z nás má nespočetné množstvo motívov a odbočení - naše rozhodnutia formujú „strom“ našich príbehov. V tej spleti si neuvedomujeme, čo je našim skutočným príbehom – ten býva /bohužiaľ/ ukrytý.

Najväčšiu nespokojnosť v našom živote vyvoláva podvedomý pocit, že: “ „nežijeme svoj vlastný život“, že „náš vlastný život nám uniká“ a že „žijeme život kohosi iného, len nie seba...“

Bádaním vo svojom vlastnom príbehu som objavil okrem základnej „sínusoidy“ svojho očividného života ešte jednu!
Ak by som ich mal odlíšiť farebne, tá prvá by bola červená, zatiaľ čo tá druhá a skrytá modrá /farby používam len na odlíšenie/. Červenú možno uvidieť takmer hneď – je to náš bežný životopis, udalosti, o ktorých si myslíme, že tvoria naše „ja“... Udalosti z tohto príbehu používame hoc aj pri tvorbe životopisu na prijímacie pohovory do zamestnania, do školy, na úradoch a podobne... Považujeme ich za náš „skutočný život“...

Povedľa tejto krivky však beží ešte jedna – tá modrá...
V mojom prípade neidú vedľa seba súbežne, ale naopak – zatiaľ čo červená stúpa, modrá klesá a naopak...

V praxi to vyzerá tak, že zatiaľ čo červená hovorí o v z o s t u p e / napríklad v kariére, zamestnaní, bohatstve a podobne/ druhá hovorí o p á d e a naopak...

Ako je možné, že som si tento „ukytý život“ nevšímal a považoval som svoje „červené“ pády za nešťastie a „červené“ vzostupy za šťastie, zatiaľ čo s k u t o č n o s ť bola práve opačná? Poviem to tak: z hľadiska týchto sínusoíd sú v našom živote DVA SVETY – sú to DVA PRÍBEHY. Sú ako dvaja celkom odlišní bratia... Správajú sa navzájom ako dvaja protivníci – vedú medzi sebou zápas o nadvládu...
Použijem na ich rozlíšenie terminológiu toltéckej tradície: tonal a nagual...

Ten prvý – tonal /v mojom prípade červená farba krivky/ zahrňuje našu myseľ – druhý /nagual/ je našim duchom a vedomím...

Napriek tomu, že v živote robíme všetko pre víťazstvo tonalu, naše „skutočné Ja“ existuje v „mode“ – nagual...
A preto – z nadhľadu, ktorý som systematickým štúdiom nad svojim príbehom získal – dnes vidím svoje neúspechy na sínusoide červenej farby ako úspechy a rast na modrej sínusoide: navyše som pochopil, že modrá sínusodia tu nie je len v rámci obmedzeného času môjho žitia – ale že tu bola dávno predtým a je súčasťou oveľa širšieho príbehu, ktorý tvorím od nepamäti...

Začal som chápať súvzťažnosti svojej story smerom do minulosti – a vynáral sa mi fascinujúci príbeh o tom, kto NAOZAJ a nie iba NAVONOK som...

A nielen to – tieto súvsťažnosti sa týkali Celku – môj príbeh „pulzoval“ s Tepom Vesmíru rovnako, ako príbehy všetkých ostatných zrodených bytostí...

Spolu píšeme Veľký Príbeh Cesty – je to cesta Cyklami a Oktávami, o ktoré sa tieto Cykly posúvajú v hraničných bodov od seba ďalej – časopriestor tak vytvára nekonečne rozsiahlu Špirálu Kozmických Dejín...

Z tejto pozície „vidím“, že civilizácie tu boli – boli tu dávno pred nami a dosiahli obrovský rozmach ducha – mali poznanie Cyklov ku ktorému sa my teraz tak krvopotne dostávame...

Všetko sa najskôr začína, rastie, upadá a zomiera – aby sa to posunulo a začalo svoj nový cyklus... Nepredstaviteľná sila, ktorú budem radšej písať s veľkým „S“ n ú t i Špirálu rozvíjať sa a tvoriť nové svety – Cykly... Tá Sila to je t r e t í element v systéme „červenej“ a „modrej“ špirály... Predstavuje Vôľu a Zámer... Sila núti Časopriestor, rozvíjať sa na jeho Ceste k uvedomeniu si seba samého – aj na tej najelementárnejšej rovine – a teda aj na rovine nášho malého a individuálneho príbehu – tej malej matriošky vovnútri systému...

Sila nás poháňa naprieč udalosťami v našich životoch - v y n u c u j e si naše rozhodnutia a robí tak veľmi neosobne /nám sa môže zdať, že veľakrát kruto/.

Táto Tichá Sila rúca aj dnes naše sebapredstavy - naše neautentické príbehy, ktoré sme vybudovali ako rozkošatené haluzie na hlavnom konári – našom autentickom a veľmi ukrytom príbehu...

Návrat k tomu, kto sme je však našou jedinou záchranou – na základe svojich bádaní som presvedčený, že náš „malý“ príbeh, vložený do všetkých ostatných smeruje k istému veľmi osudovému bodu: tušíme ho všetci...

Je to bod /„ucho ihly“/ o ktorom vedeli naši predkovia – vedeli ho predpovedať preto, lebo mali znalosti o Cykloch, ktorými prechádza Slnečná sústava, Galaxia i Kozmos... Ak je to tak, ako som čoraz viacej presvedčený, že to TAK JE, potom je existenčne a bytostne dôležité pre každú ľudskú bytosť, aby v tomto Čase bola na svojom vlastnom mieste – to znamená aby žila svoj a u t e n t i c k ý príbeh, nezaťažený minulosťou... Pochopiť a nájsť tento príbeh – znamená sebaprijatie...

Dnes /vzhľadom za blížiaci sa „Zákryt Cyklov“/ je pre každú ľudskú bytosť bytostne dôležité stať sa „modrou špirálou“ – to znamená uvoľniť sa od klamného stotožnenia s tým, čo sme až doteraz považovali vo svojich životoch za najdôležitejšie – lebo práve to má podobu grafu svetovej ekonomiky dneška... Nepomôžu nám úkryty, zásoby, ani bunkre - to, čo nám môže pomôcť je očistenie sa od príbehov /preplnenej mysle/, ktoré nám nepatria...

„Modrá špirála“ bola – slovami legiend a mýtov – Popolvárom, chudákom a šašom... „Červená“ bola vládcom a „boháčom“... Pomer síl sa však mení a z Popolvára sa stáva Kráľ – mal by sa ním stať v každom ľudskom príbehu...

Z hľadiska Cyklov kozmu /vyjadrené metaforou/: Starec umiera, rodí sa Dieťa... Rok sa končí, začína nový rok... Historický cyklus sa završuje – otvára sa nový historický cyklus: a medzi týmto všetkým je len jedna krátka chvíľa – prechod a príležitosť podobná Vianociam – alebo aj „uchu ihly...“

Karol Hlávka

Zdroj: antiluzia.blogspot.com


júl 10, 2009 23:59 popoludní
  • krát komentár

0 krát komentár

 

 

Top