Neboli sme na pochybách. Do pieskovca sa dostali pred 250 mil. rokmi a človek s nimi nemá spojitosť!

KP.RU | Výskumníci vykopali aj alumíniovú doštičku z vrstvy horniny, ktorá má viac než 2 tis. rokov. Sedimenty na morskom dne zachovávajú mnoho stôp starobylých udalostí. V minulosti mal každý šancu ponoriť sa, no dnes nám umožňuje dostať sa k nim podmorský vrt. A tak je to aj vo Vladivostoku, kde k summitu ATHS (Ázijsko-tichomorská hospodárska spolupráca) – 2012 budujú mosty a vŕtajú diery pod opory. Niektoré nájdené artefakty z vrtných vzoriek dostali odborníkov do slepej uličky, pretože majú všetky príznaky nielen umelého ale zároveň mimozemského pôvodu.

ZÁHADA POD NOHAMI

- Dlhé roky hľadám kozmickú látku v usadených horninách, - priznáva sa známy prímorský «lovec anomálií», vedúci Úradu Ďalekého východu Ruského združenia «Kosmopoisk», biológ Valerij Dvužiľnyj. – Obsahujú nielen odtlačky rastlín a kostí vyhynutých zvierat, ale aj pozostatky starobylých meteoritov v podobe prachu alebo kovových častíc. A tiež, ako dúfam, materiálne stopy mimozemských návštev, ktoré sa mohli udiať v dávnej minulosti – milióny rokov dozadu.

- Tak napríklad pred 5 rokmi geológ Rudolf Goduncov v pôde, prakticky v centre Vladivostoku, našiel kúsočky zeleného obsidiánu – vulkanického skla – spomína bádateľ. – Na návšteve uňho v dielni som si všimol, že sa v rezoch obsidiánu blýskajú kovové guľky. Vzal ich a spravil najpresnejšiu analýzu. Ukázalo sa, že v zliatine železa a niklu je troilit – substancia, ktorá je charakteristická pre meteority. To znamená, že guľky sa nevytvorili vďaka procesom, ktoré sa tvoria hlboko v zemských hlbinách, ale pri výbuchu a rozprášení železného meteoritu.

Dvužiľnyj sám raz našiel alumíniovú doštičku! Vykopal ju v chatovej oblasti blízko rieky Rudná. Vrstvy pôdy neboli dotknuté a premiešané človekom. Odborník na určenie veku pôdy, kandidát geologicko-mineralogických vied Valerij Parnjakov určil, že doska sa nachádzala v starých nánosoch, ktorých vek je nie menej než 2 tis. rokov.

No človek začal vyrábať hliník len asi pred storočím. Kto teda mohol zanechať hliníkovú zliatinu najmenej pred 2 tisíc rokmi? Doštička je zaoblená, malá časť natavená s vloženými zrnkami kremenného piesku. Nepodobá sa na nič známe v novodobej výrobe. Účel nie je známy.

Bádateľ poslal kúsok doštičky na ďalšiu analýzu do Sankt-Peterburgu, do Inštitútu jadrovej fyziky, kandidátovi vied Igorovi Okunevovi. Výsledky prekvapili oboch. Doštička obsahovala 97 percent hliníka. Ostatné boli prímesi: vápnika, železa, medi, samária, olova a volfrámu.

ZVLÁŠTNE SKLO

Celkom nedávno sa udial ešte jeden neočakávaný nález. Pri prieskumnom vŕtaní morského dna kvôli vybudovaniu stĺpov mosta cez zátoku Zlatý roh v centre prímorského mesta z hlbiny 19 metrov, v hrúbke usadených hornín, na rozhraní základných magmatických vrstiev, bol vyplavený na povrch kúsok zvláštnej sklenenej hmoty bledomodrej farby.

- Prvý predpoklad nebol nijako zvláštny: produkt ľudskej aktivity, - rozpráva Dvužiľnyj. – Avšak na povrchu skla boli «podozrivé» jamky, pripomínajúce stopy aerodynamického ofúknutia meteoritmi pri priechode hustými vrstvami atmosféry. Ale najzvláštnejšie sa ukázalo zloženie skla: obsahuje totiž pre meteority i mesačnú pôdu príznačné minerály a vzácne prvky ako je stroncium, rubídium, ytrium...

Valerij spravil odrezky pod mikroskop vo forme plátkov. Jeden preležal niekoľko mesiacov v suchej miestnosti, dôsledkom čoho sa naraz pokryla bielym práškom – morskou soľou. No po odstránení tejto vrstvy britvou – sa sklo začalo opäť «potiť»!

EXOTICKÉ KOVY

- Vyskúšali sme šťastie aj na myse Nazimov (Vladivostok), kde sa stavia ešte jeden most, – udivuje nás ďalej prímorský «lovec anomálií». – Doslova prvé skúšky v jadre stĺpcovej horniny dlhej niekoľko metrov získanej z vrtnej sondy z mora okamžite priniesli výsledok: boli objavené častice kovov. Drobučké – s veľkosťou niekoľkých milimetrov. Niektoré skorodované, iné naopak – ako nové! Rôznorodých tvarov – doštičky, guľky, pyramídky.

Hĺbka vrtu, kde bol objavený kov, bola 9 metrov pevnej, tvrdej horniny – pieskovcov permského obdobia. Ich vek je okolo 250 mil. rokov. Volfrámové zliatiny v tvare doštičiek a zvetraných kúskov výskumníci mali spočiatku za úlomky vrtných koruniek. No zloženie a hrubá tmavošedá farba oxidácie napovedala o ich veľmi dávnom vzniku. Analýza Igora Okuneva odhalila dosť náročnú zliatinu: volfrám, kobalt, železo. Plus exotické ytrium, terbium a rubídium. Čiastočka so zubatým okrajom čiernej farby dokonca: cér, lantan, neodym, železo, chróm a olovo. Ako sa však takáto zjavne umelo vytvorená zliatina dostala do pieskovca?

No kto mohol vytvoriť také vysokotechnologické zliatiny? To už pravdepodobne navždy ostane tajomstvom – ako aj ostatné svetovej vede známe podivné nálezy z ťažobných hornín. Tak ako pred jeden a pol storočím pri detonačných prácach v horninách prekambria (s vekom 534 mil. rokov) boli nájdené dva úlomky vázy. Vyhotovená bola z kovu s prímesou striebra a zdobila ju podoba viniča...

Наталья ОСТРОВСКАЯ: Во Владивостоке найдены следы пришельцев?, 05. 10. 2010

Zdroj: kp.ru

Preklad: Danica U.

exkluzívne.cez.okno

Súvisiace:

Seriál: Zakázaná archeológia
http://www.cez-okno.net/rubrika/serial-zakazana-archeologia