Konečne k našej veľkej radosti sa ľad prestal zosypávať a o pár hodín sa veľká hmota ľadu postupne rozdeľovala a priamo pred nami ležal otvorený kanál. Mali by sme sa odvážiť s našim malým plavidlom do tohto otvoru? Ak by tlak prišiel znovu, našu malú šalupu by rozdrvil. Rozhodli sme sa to riskovať. Vztýčili sme plachtu a čoskoro sa začala hýbať ako závodný kôň.
Ďalších 45 dní sme boli zamestnaný uhýbaním sa pred ľadovcami. V skutočnosti sme neboli zvýhodnený silným, južným vetrom.
Napokon, keď nastalo ráno, môj otec povedal: „Syn môj, myslím že o chvíľu budeme doma. Prešli sme skoro cez ľad. Pozri! Pred nami leží otvorená voda.“
Bolo tam niekoľko ľadovcov, ktoré sa vznášali ďaleko na severe na otvorenej vode na obidvoch stranách. Priamo pred nami, a podľa kompasu, ktorý bol teraz v poriadku, bol sever.
„Aký nádherný príbeh, ktorý musíme povedať ľuďom v Štokholme,“ pokračoval môj otec a na tvári mál výraz eufórie. „A mysli na to zlato v podpalubí!“
Hovoril som svojmu otcovi láskavé slová chvály, nie pre jeho statočnosť a vytrvalosť, ale aj pre jeho odvahu ako objaviteľa, a zato, že podnikol cestu, ktorá mala úspešný koniec. Tiež som bol vďačný, že zhromaždil bohatstvo, ktoré sme niesli domov.
Kým sme si blahoželali, mali sme zásoby rezerv a vody po ruke a unikli sme nebezpečenstvu. Boli sme vyľakaný úžasnou explóziou, spôsobenou odtrhnutím obrovskej hory ľadu. Bol to ohlušujúci rev ako paľba tisíc delami. V tom čase sme plachtili obrovskou rýchlosťou.
Zdá sa, že ľadovec sa rozštiepil a rozpadol a začali sme sa ponárať. Môj otec očakával nebezpečenstvo. Ľadovec sa rozšíril do vody a časť vody zachytila naše rybárske plavidlo.
Naša loď spadla späť na ľadovce. Otec bol stále v lodi, zatiaľ čo ja som bol hodený nejakých 6 m ďaleko (20 stôp).
Rýchlo som sa postavil na nohy a zavolal na otca, ktorý odpovedal: „Všetko je v poriadku! V tú chvíľu mi svitlo. Hrôza nad hrôzy! Stuhla mi krv v žilách. Ľadovec bol stále v pohybe a jeho veľká hmotnosť a sila by spôsobila, že by sme sa dočasne ponorili.
Spomínam si, ako som sa pozrel na svoju loď, ktorá ležala na boku a uvažoval, či by môj otec mohol uniknúť. Bol to koniec našich bojov a dobrodružstva? Bola to smrť?
Všetky tieto otázky blysli v mojej hlave v zlomku sekundy a o chvíľu neskôr som sa zaoberal bojom na život a na smrť. Za okamih som stratil vedomie.
Keď som čiastočne zotavil moje zmysly, prebudil sa z mdloby napoly utopeného muža, ocitol som sa mokrý, tuhý a takmer zmrznutý ležiac na ľadovci. Nebolo ani stopy po mojom otcovi alebo našej malej rybárskej šalupe. V hornej časti tohto ostrova ľadu bola plošina, v rozsahu snáď polovica akru.
Miloval som svojho otca a bol som zasiahnutý žiaľom nad jeho smrťou. Nadával som na osud, že nám nebolo dovolené spať spolu v hlbinách oceánu. Vyšplhal som sa na nohy a rozhliadol sa okolo. Fialovo-klenutá obloha, bezbrehý zelený oceán dole, a len kde-tu ľadovec! Moje srdce sa potopilo do beznádeje zúfalstva. Opatrne som si vybral cestu naprieč ľadovcom na druhú stranu, v nádeji, že naše rybárske plavidlo narovnám.
Bolo by možné, že môj otec ešte žije? Bol to lúč nádeje, ktorý mi vzplanul v srdci.
Priblížil som sa bližšie k strmej strane ľadovca a nazrel v nádeji. Potom som urobil kruh na ľadovci a skenoval som každý krok cesty a tak som chodil stále dookola. Jedna časť môjho mozgu hovorila že som šialený, zatiaľ čo druhá strana, až do dnešného dňa, hovorila že to bolo úplne racionálne. Urobil som okruh asi 12 krát.
Hodinu za hodinou som chodil okolo a okolo, bál som sa zastaviť a oddýchnuť si. Srdce vo mne sa utopilo a všetka nádej prešla do čierneho zúfalstva.
Samotu náhle prerušilo odpaľovanie. Pozrel som sa tým smerom a v úžase som videl menej ako pol míle ďaleko veľrybársku loď nesúcu sa ku mne.
Zrejme ich pozornosť pútala moja aktivita na ľadovci. Bol som zachránený.
Zistil som, že je to škótska loď „The Arlington.“ Odišla z Dundee v septembri a šla do Antarktídy hľadať veľryby. Kapitán Angus MacPherson bol láskavý a mal železnú vôľu. Keď som sa mu pokúsil vysvetliť, že som prišiel z „vnútra“ Zeme, kapitán a Mate sa na seba pozreli, pokrútili hlavami, a trvali na tom, aby som bol pod prísnym dohľadom lodného lekára.
Bol som kvôli nedostatku potravín veľmi slabý a nespal som mnoho hodín. Avšak po pár dňoch som sa jedného rána obliekol bez pýtania povolenia od lekára alebo niekoho iného, a povedal im, že som pri zmysloch, ako ktokoľvek iný.
Kapitán sa ma opäť opýtal odkiaľ som prišiel a ako som sa sám dostal na ľadovec ďaleko v Antarktickom oceáne. Odpovedal som, že som sa práve vrátil z „vnútra“ Zeme a ako som ja a môj otec prišli do Špicbergov a vyšli sme cez južný pól.
Počul som kapitána povedať Mateovi, že som blázon a že musím zostať zatvorený, kým získam racionálny pohľad.
Nakoniec som bol po podaní mnohých sľubov prepustený zo želiez. Rozhodol som sa vymyslieť príbeh, ktorý uspokojí kapitána a nebude odkazovať na zem „The Smoky God,“ aspoň kým sa nedostanem do bezpečia priateľov.
Po 14 dňoch som zaujal miesto námorníka. O niečo neskôr ma kapitán požiadal o vysvetlenie. Povedal som mu, že moja skúsenosť bola tak hrozná, že som sa bál svojej pamäti a poprosil ho, aby nechal otázku až do budúcnosti nezodpovedanú.
„Myslím, že sa zotavujete,“ povedal „ale nie ste pri zmysloch na dobrý obchod.“ „Dovoľte mi, aby som mal takú prácu, akú mi môžete priradiť,“ odpovedal som, „a ak ju nebudem kompenzovať dostatočne, zaplatím vám potom, čo sa dostanem do Štokholmu – do posledného centu.“
Keď som sa napokon dostal do Štokholmu, zistil som, že moja dobrá matka zomrela pred rokom. Strávil som 28 rokov v blázinci – zdanlivo nekonečné roky – a neskôr, po svojom prepustení, som sa vrátil k životu rybára, potom som odišiel do Los Angeles v Kalifornii.
Vskutku sa mi zdá, že vyvrcholenie mojich úžasných ciest a podivných dobrodružstiev bolo dosiahnuté, keď ma vytiahla škótska loď z ľadovca v Antarktickom oceáne...
Willis George Emerson: “The Smoky God” (1908)
http://sacred-texts.com/earth/smog/
K dispozícii sú niektoré veľmi dôležité oznámenia z vnútornej zeme od Dianne Robbinsovej. Prvá „Správy z dutej Zeme“ a druhá „TELOS – podzemné mesto pod Mt. Shasta“, ktoré sa nachádza niekoľko míľ pod horou Mt. Shasta v Kalifornii.
-pokračovanie-
Všetky časti postupne nájdete na tejto adrese.
Zdroj: eiaktivity
Súvisiace:
Vnútorná Zem - Dutá Zem
http://www.cez-okno.net/rubrika/rubriky/duta-zem
