Vášniví milovníci slovenčiny a jej až zúriví obrancovia vyminuli stohy papiera, aby dokázali aká je osobitá a jedinečná. Ale hľadal som a našiel čosi iné. Inšpiroval ma k tomu výrok Jana Wericha, ktorý v knižných rozhovoroch s Jiřím Janouškom medzi iným povedal: „Všechny ty národy, jejichž řeč aspoň trochu znám, mají mnoho nadávek spojených se sexem, s pohlavními orgány a jejich činností. Češi kupodivu méně. Naše nadávka se odehrává ponejvíce v konečníku. My nadávajíce vyměšujeme, namísto abychom mužněli... Čím to je? Podívejte se na Italy! Katolická země a jak se tam nadává, s jakou vervou, s jakými gesty. A jaké partie v tom účinkují! Slováci také nejsou tak prudérní jako my. Jejich folklór je prostoupen milováním, tělesnou láskou, smyslností.“
Od tohto postrehu bol už len krôčik k zvedavej otázke. Ak už aj pri takej neláskavej činnosti ako nadávanie myslíme na lásku, koľko máme vlastne výrazov na telesné naplnenie lásky – milovanie?Recenzie
Príručka: Kým nie je neskoro!
Skúsenému autorovi Gustávovi Murínovi vyšla pozoruhodná kniha. Zozbieral do nej bohaté množstvo esejí a úvah, ktoré na témy spisovateľ, slovo, médiá, stred Európy a podobne napísal a zväčša pouverejňoval v rôznych periodikách v posledných pätnástich rokoch...
„Všetko je inak“ považujem za knihu vtipnú, zábavnú, občas až ironickú a zádrapčivú. Vedieť však písať aj o závažnej problematike vtipne a udržať si záujem čitateľa do poslednej strany, to je tiež, a nie hocijaké, umenie. Nuž, hor sa, mladí autori, za príručkou, ktorá vás trochu preplieska po tvárach, aby ste sa spamätali, kým nie je neskoro!
Michal Schuster, Knižná revue, 4. júl 2007
Hybká šťuka v rybníku
...Murínov pohľad na situáciu literatúry a postavenie spisovateľov vo svete je triezvy a vecný, doložený mnohými faktami...
...Vo vízii literárnej budúcnosti Gustáva Murína, ktorého kedysi Vojtech Mihálik nazval „šťukou v rybníku“, by mal kraľovať „globálny autor“, ktorého zrod vraj nie je možný bez internetu. Nuž – kto je mladý a zdravý, má možno šance, aj keď sa narodil na Slovensku...
...„Všetko je inak“ Gustáva Murína nie je na to, aby s knihou každý so všetkým súhlasil. Je však výsostne na to, aby burcovala, poučovala, pomáhala vidieť a chápať. Veľa ráz jedinci musia robiť to, čo by mali aj spolky a inštitúcie. To je údel šťúk v rybníku, ktorému hrozí, že jeho stojatá, nehybná voda začne byť alebo už aj je hnijúcou...
Ján Beňo, Slovenské pohľady č.11/2007
Fíha: KNIHA!
Sólo dostalo slovo – konečne k veci!
Platný pokus o usporiadanie písmenkového chaosu v spisovateľskej branži podľa mňa učinil Gustáv Murín vo svojej „čerstvej“ (v oboch významoch slova) knihe literárnych esejí s názvom „Všetko je inak“ z dielne Vydavateľstva Matice slovenskej, s. r. o., Martin.
...
Svoju prácu, ktorú je radosť čítať (okrem iného aj preto, lebo v nej niet „vaty“, nijakých zbytočných a zdržujúcich „obkecávačiek“, mieri rovno k veci), rozdelil do kapitol... Každý načrtnutý problém autor pomenúva vecne, dáva ho aj do širšieho kontextu Európy i sveta (najmä USA), porovnáva situáciu s inými krajinami – na konkrétnych príkladoch, menách, počtoch, marketingových a iných opatreniach, a konštatuje, ako to chodí a aj ako by to mohlo ísť u nás.
P. Prerastlíková, Petržalské noviny, nov. 2007
Ohlasy
Dobrý deň, pán Murín. Včera som dočítala „Všetko je inak“. Je tam veľmi veľa informácií, ku ktorým sa človek len tak nedostane. Okrem toho ste tam načrtli veľmi zaujímavé súvislosti. Strašne som sa smiala pri kapitole, kde ste uvádzali príklady, ako „odborníci na slovenský jazyk“ prekladali divadelné hry svetových velikánov. „Šarlatánové pery“ ma dojali k slzám. Zaujala ma aj časť o médiách, kde ste poukazovali na to, že čitatelia dnes potrebujú tzv. instantné správy, že novinárom sa dnes môže stať ktokoľvek, kto má dosť silný žalúdok. V podstate sa s tým dá súhlasiť, aj keď si myslím, že stále je dosť novinárov, ktorí nielenže vedia písať, ale majú aj charakter.
Čitateľka Andrea
Obsah knihy
I. Literatúra pre 21. storočie
* LITERATÚRA A PENIAZE – večná otázka s aktuálnymi príkladmi.
* BUDÚCNOSŤ LITERATÚRY O BUDÚCNOSTI… - koľko sci sa dnes zmestí do sci-
fi, resp. koľko vedeckého je vo vedecko-fantastickej literatúre?
* LITERATÚRA 21. STOROČIA - vplyv nových elektronických médií na tvorbu, distribúciu
a recepciu literatúry v treťom tisícročí.
II. Poézia informácie
* POÉZIA INFORMÁCIE – prienik vedeckého slovníka do poézie a veda ako zdroj poézie.
* PRÓZA FAKTU – o novom prozaickom žánri, čo kombinuje fikciu a literárnu reportáž.
* PAMÄŤ NA PREDAJ - memoáre ako reality show, potreba uveriteľného príbehu.
III. Veda a umenie
* UMENIE A VEDENIE – KTO Z KOHO, KTO S KÝM? – umelecké prejavy používajúce,
reflektujúce a zneužívajúce vedu.
* BIOLÓGIA TELEVÍZNEHO DIVÁKA – biologické pozadie popularity televízie ako
„zabíjača času“ a následky v „reality show“
* ŽIVOT AKO SAMIZDAT – literatúra ako informácia a literárny samizdat ako princíp
života a prežitia.
IV. Slovo a moc
* SLOVO AKO POLITIKUM – jazyk ako politický nástroj.
* SLOVO A MOC – siločiary medzi literárnymi tvorcami a politikou s dôrazom na
porovnanie politických ambícií literátov v minulosti i dnes.
* SLOVO A SLOVENČINA – premeny slovenčiny pod politickými tlakmi.
V. My (konečne) v Európe
* KDE LEŽÍ SRDCE EURÓPY? – hľadanie stredu kontinentu z pohľadu literátov
a komerčných záujmov.
* SLOVENSKÁ LITERATÚRA V ZJEDNOTENEJ EURÓPE – čo nás čaká a neminie
vďaka bruselským byrokratom?
* MANIFEST ZJEDNOTENIA ROZDELENÍM – Európa môže vyzerať aj inak.
VI. Všetko je inak
* QUO VADIS MEDIA? – úvaha o tom, že víťazstvo slobody slova môže viesť aj k tomu,
že slovo stráca svoju silu a význam, stáva sa tovarom.
* VŠETKO JE INAK – perspektívy literárnej tvorby v globálnom svete.
* AKO NA TO? – nové žánrové tendencie na svetovom knižnom trhu, obroda príbehu ako
„reality show“?
Kniha „Všetko je inak“ je rozdelená na šesť kapitol po troch esejach, pričom medzi najzaujímavejšie patrí štúdia o tom, že slovenčina má pravdepodobne najviac výrazov na sex (až 213) aj s ukážkami.
Autor, Gustáv Murín, opisuje tiež vplyv techniky na literatúru – napríklad masový úspech románov šírených cez mobily v Japonsku a Číne.
Ako biológ sa zamýšľa nad „biológiou televízneho diváka“, kde k odhaleniu podstaty televíznej reality show mu pomáha prirovnanie ku gladiátorskej aréne a pravzore rozprávky.
Jeho zamyslenie nad pôsobením literatúry v médiách sa nevyhýba ani bulváru ako „povolenému výlovu splaškov spoločnosti“. Zaujíma ho aj masový úspech, často celkom skreslených, memoárov a premenlivá úloha spisovateľov v politike. Dostane sa aj na otázku peňazí a toho, či slovo ešte za niečo stojí.
Kriticky sa autor vyjadruje k „prevádzke“ zjednotenej Európy a ponúka utopickú víziu jej nového usporiadania. Okrem výpočtu ziskov i strát slovenskej literatúry nachádza nádej v globálnom autorovi, ktorý má svoje zázemie už aj na Slovensku.