Je držiteľom ocenenia „Krištáľový tiger“ (1998), „Weberovej ceny“ (2013) a „Mimoriadnej medzinárodnej ceny E.E. Kischa“ (2015). Bol alebo stále je členom Spolku slovenských spisovateľov, Slovenského PEN Centra a Slovenského syndikátu novinárov.
MVDr. Miloš Jesenský, PhD. (1971)
spisovateľ a publicista
Univerzitné vzdelanie ukončil v roku 1995 na Univerzite veterinárskeho lekárstva v Košiciach. Od detstva však skôr inklinoval k nerozlúšteným hádankám minulosti, prírody a spoločnosti ako k odboru, ktorý vyštudoval.
Po ukončení štúdia pracoval do roku 1999 v Historickom oddelení Východoslovenského múzea v Košiciach, kde sa špecializoval na dejiny farmácie a medicíny. Od roku 1998 pôsobil ako externý ašpirant Historického ústavu Slovenskej akadémie vied a svoje doktorandské štúdium úspešne zakončil obhájením dizertačnej práce pod názvom „Dejiny alchýmie na Slovensku“.
Od roku 2008 pôsobí ako riaditeľ Kysuckého múzea v Čadci a externe prednáša muzeológiu na Žilinskej univerzite.
Dr. Jesenský sa už vyše dve desaťročia venuje publicistike v oblasti záhad histórie a rozmanitých hraničných javov nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí, ako dokladá i jeho bohatá časopisecká bibliografia. Prispieva do širokého spektra dennej a špecializovanej tlače. Naplno sa venuje aj spisovateľskej činnosti, o čom sa možno v Slovníku slovenských spisovateľov z roku 2001 dočítať:
Doteraz – ako autor i spoluautor – vydal viac ako 40 knižných titulov.
Sokol: Napísať pútavú knihu o záhadách bez snahy zviezť sa na vlne senzáciechtivosti a zároveň osloviť širšiu verejnosť je husársky kúsok, ktorý sa podarí málokomu. LODE MŔTVYCH plne potvrdili „oprávnenosť“ ›› ĎALEKEJ MISIE, ktorá nasadila latku čítavej, no poctivej faktografie poriadne vysoko. Ak je možné takto porovnať tieto dve knihy, v čom sú špecifiká ich vzniku?
Dr. Jesenský: „Ďaleká misia“ sa dotýkala akoby odťažitej problematiky, ktorú si obvykle situujeme v priestore kdesi veľmi ďaleko, do nepreskúmaných hlbín vesmíru a v čase zase do neznámej budúcnosti, ktorá nám prinesie (ako verím) kontakt s inou, mimozemskou civilizáciou. Hoci táto chvíľa môže nastať zajtra alebo o sto, či tisíc rokov, stále to vnímame, ako možnú, teda v tejto chvíli neaktuálnu záležitosť. Napriek tomu by sme si mali byť vedomí naliehavosti prípravy na takúto situáciu. Ako to prijmeme? Ako zabránime tomu, aby sa potenciál takéhoto kontaktu nezvrhol na konflikt? A čo bude pre nás znamenať mimozemský kontakt z náboženského, či v širšom zmysle slova, duchovného hľadiska? Staneme sa kozmickými misionármi alebo budeme konfrontovaní so spiritualitou iných svetov? Oproti tomu „Lode mŕtvych“ riešia fenomén, ktorý je v našich dejinách už niekoľko storočí prítomný. Nad ním nemôžeme len tak mávnuť rukou a povedať, že to budeme riešiť, až k tomu naozaj dôjde. Veď sa to deje už teraz – údajne sa strácajú lietadlá, ponorky či lode, v Bermudskom trojuholníku, či iných oblastiach mora pozorujeme zatiaľ nevysvetliteľné, tajuplné úkazy. To je síce niečo, čo môžeme vytesniť za hranice nášho každodenného života, ale to neznamená, že tým odstránime znepokojivé otázniky z nášho reálneho sveta. Čiže v prvom rade je tu rozdiel v naliehavosti nastolenej otázky. „Ďaleká misia“ rieši čo budeme robiť, keď budeme konfrontovaní s návštevou z iných svetov a „Lode mŕtvych“ nás zase konfrontujú s tým, že tento „iný svet“ čiastočne predstavuje aj naša planéta. Odlišnosti sú aj v literárnom aranžmáne týchto tém. Kniha o kozmických misionároch v sebe kombinuje úvahy starých cirkevných otcov od Augustína cez Tomáša Akvinského až ku moderným teológom a astrofyzikom, ktorým v úvahách sekundujú aj autori science-fiction, zatiaľ čo príbeh o posádkach podivuhodne stratených na mori – hoci ide o literatúru faktu – využíva prvky technothrilleru. Okrem líčenia priam nadprirodzených udalostí tu nájdeme aj pohľady do zákulisia globálnej politiky, organizovaného zločinu, špionážnych hier či dejín Studenej vojny, nazerané z iných uhlov a netradičnými zábermi.“
Dlhoročný tvorivý tandem, ktorý naozaj ladí, je vzácny. Ako prebiehala cezhraničná spolupráca s Robertom Leśniakiewiczom?
Dr. Jesenský: „S Robertom sa poznám, korešpondujem a stretávam už od roku 1993, kedy sme si vymenili prvý list. Vtedy som začal pracovať aj ako zahraničný korešpondent poľského mesačníka „Nieznany świat“, v ktorého redakcii mám česť pôsobiť dodnes. Robert v tom čase intenzívne pracoval na svojom projekte „UFO na hranici“ v rámci ktorého vyšetroval a dokumentoval pozorovania neidentifikovateľných lietajúcich objektov či rôzne paranormálne javy na slovensko-poľskej hranici. Mal k tomu vynikajúcu príležitosť, keďže v tom čase pôsobil ako dôstojník poľskej pohraničnej stráže, na druhej strane však niektoré veci mohol publikovať až roky po ukončení aktívnej služby. Tie začiatky neboli ľahké, ale rád na to spomínam. E-mailová korešpondencia v druhej polovici deväťdesiatych rokov nebola pre nás dostupná, listy a balíky posielané do zahraničia strašne meškali alebo sa rovno strácali. Keď som mu posielal rukopis alebo dokumentáciu nejakého prípadu, boli to v zásade len kópie, pretože som len mohol dúfať, že dorazia. Napokon bolo najlepšie, keď som v Kraľovanoch vysadol z rýchlika, prestúpil na dýchavičný motorový vláčik do Trstenej a odtiaľ sa pobral s veľkou športovou taškou cez plece na hraničný prechod do Chyžného, kde slovenský colník len tak vyvaľoval oči na podozrivý obsah pozostávajúci z kníh, fasciklov a fotografií. „Na čiare“ sme si s Robertom navzájom vymenili materiály, on odfrčal späť na strážny post na Suchej Hore a ja zase tak, ako som prišiel, domov. Dnes je všetko omnoho jednoduchšie, on-line spolupráca v sebe skrýva neuveriteľný kooperatívny komfort. Okrem aktuálnej knižky „Lode mŕtvych“ nám s Robertom v uplynulých rokoch vyšli dva diely „Wunderlandu“, „Tajomstvo Mesačnej jaskyne“ či „Návrat do Mesačnej jaskyne“ a všetko to boli úspešné tituly, ktoré viackrát vyšli v poľskom a českom jazyku.“
Bermudský trojuholník môžeme bez nadsázky radiť k záhadologickým evergreenom a nečudo, že vzniká dojem, akoby už na tú tému bolo napísané všetko a to dokonca hneď niekoľkokrát. ›› LODE MŔTVYCH sa však „večnej záhade“ venujú s neobvyklou starostlivosťou – ako sa podarilo objaviť málo známe súvislosti a zostaviť ich do tak exkluzívneho rámca?
Dr. Jesenský: „Ak to vnímate takto, tak nás to ako autorov veľmi teší. Kompliment padne o to lepšie, že sa za knihou skrýva naozaj veľké množstvo práce. Nešlo len o to, ako sústrediť čo najväčšie množstvo faktov, pretože dnes je informačná databáza ku jednotlivým prípadom naozaj obsiahla, skôr o to, aby sme problematiku Bermudského trojuholníka poňali komplexne, so všetkými možnými súvislosťami. Ide totiž o naozaj zložitý fenomén. Záhadné udalosti, ktoré sa tam – ako aj na iných miestach svetových morí – odohrávajú majú totiž veľmi komplikované pozadie väčšinou tvorené kulisami studenej vojny, organizovaného zločinu, pirátstva, rozmanitých aktivít spravodajských agentúr, lokálnych vojen alebo machinácii drogových kartelov v karibskej oblasti. K tomu si pridajme oceánografické a meteorologické zvláštnosti, ako aj všetky faktory podieľajúce sa na rizikovosti lodnej či leteckej dopravy. A potom tu máme všetky tie okolnosti, ktoré vzdorujú obvyklému, prirodzenému, alebo – pokiaľ to tak môžeme nazvať – pozemskému vysvetleniu. Ale kam nás táto snaha môže priviesť? K úvahám o zásahu inej inteligencie? Azda mimozemšťanov? Alebo nejakej neznámej civilizácii podmorských priepastí? Či k anomáliám priestoru a času a vysvetleniam o existencii alternatívnych svetov? Slovom nevieme, a v blízkej budúcnosti to sotva zistíme, čo bolo pre nás naozaj veľkou autorskou výzvou. Veď práve tak mohol výsledok našej práce skončiť pre čitateľov znechutením. Keďže – čo sledujem recenzie – sa tak nestalo, je to pre nás s Robertom tou najväčšou odmenou. Spoločne s čitateľmi totiž stojíme nielen pred veľkou záhadou, ale aj veľkým príbehom, ktorý doteraz nikto nedopísal do konca a predsa ho dychtivo sledujeme, hoci tušíme, že nám bude chýbať pár kapitol pred koncom. Ale frustruje to niekoho? Veľmi sa teším z toho, že nie!“
Kniha má informáciami nabitých 13 kapitol, pričom obsahujú aj mnohé u nás verejnosti málo známe, či úplne neznáme, fakty a rarity. Napríklad, je naozaj pravdou, že Slovensko vlastní oceánske dno pri Havajských ostrovoch??
Dr. Jesenský: „Aj keď sa o tom u nás príliš nehovorí, je to skutočne tak. Pred rokmi si Slovensko podobne ako aj Česko a Poľsko prenajalo rozsiahlu plochu oceánskeho dna pri Havajských ostrovoch, za ktorú dodnes ročne platí 150 000 dolárov, teda relatívne smiešnou sumou za surovinové bohatstvo, ktoré sa skrýva pod hladinou Pacifiku. Dôvodom pre držbu slovenskej „podmorskej kolónie“ sú polymetalické konkrécie, čo v tomto prípade nie sú žiadne mimozemské artefakty, ale geologický termín pre prírodné útvary, ktoré vznikali počas dvoch až troch miliónov rokov vyzrážaním minerálov z morskej vody okolo kryštalizačného jadra, ktorým mohol byť žraločí zub, kúsok koralu, sluchová kostička z veľryby alebo úlomok horniny. Podľa odhadov na „slovenskom“ dne dosahuje hustota vzácnych kovových konkrécií od 5 do 40 kilogramov na štvorcový meter. Analýzy teda predpokladajú že na 75 000 štvorcových kilometrov plochy tu leží bohatstvo za dvesto miliárd dolárov! Ťažba konkrécií je zatiaľ ekonomickou kalkuláciou budúcnosti, ale ak by Česi, Slováci a Poliaci nemali predsa len záujem o toto bohatstvo, môžu svoj podiel predať tak, aby sa na tom predsa len dalo zarobiť, keďže nie je ľahké vyťažiť plochu dvakrát väčšiu ako Slovensko. Ako to bude, to už je otázka na kompetentných úradníkov z ministerstva životného prostredia.“
Na túto otázku vyčerpávajúco akiste odpovie kniha samotná, ak je to však celé inak, čo potom tie „záhadné zmiznutia lodí, lietadiel a tisícov ľudí“? Nechcem skĺznuť do roviny „za všetkým hľadaj mimozemskú intervenciu“, no človek sa neubráni nástojčivej otázke, aká nám neznáma sila stojí za všetkými týmito javmi?
Dr. Jesenský: „Ono to hlavne záleží na tom, ako našu knižku čitateľ prijíma, kam si ju zaraďuje a čo od nej očakáva. Už to je tak trochu záhadou samo osebe, pretože „Lode mŕtvych“ ťažko zaškatuľkovať do žánru. Ja osobne by som ju hľadal na polici s literatúrou o záhadách, čo je zase trochu mätúce, pretože tej dnes dominuje skôr ezoterika. Ale ako chodím po kníhkupectvách, knižku nachádzam medzi faktografickými titulmi o histórii a minule dokonca aj medzi severskými kriminálkami, asi kvôli tej pôsobivej obálke a nadpisu, ktorý si možno vysvetliť aj takto. (Úsmev.) Podobné úvahy je ťažké zaradiť, pretože môžu poskytovať rôzne riešenia. Súvisí strácanie posádok v Karibskom mori v minulom storočí s manévrami veľmocí v rámci Studenej vojny? Tak to máme knižku zo žánru military! Stojí za tým organizovaný zločin, moderné pirátstvo či narkobaróni? To potom máme thriller s kriminálnou zápletkou! A ak sú za tým dôvody nie z tohto sveta, razom nám prichádza na um špekulatívna alebo fantastická literatúra! Pravdou je, že nielen za žánrovým mixom, ale aj za vysvetlením Bermudského trojuholníka stoja všetky tieto faktory, vrátane tých nadprirodzených. Ale to si už musí každý prebrať sám za seba.“
Pozorovania UFO či USO sú najmä v oblasti Bermudského trojuholníka hojné. V UFO komunite je zdá sa verejným tajomstvom, že snažiť sa rozstrieľať objekty z inej dimenzie dočasne sa premietajúce do tej našej je asi ako podrobiť zničujúcej paľbe tiene na stene. Najmä v minulosti to vraj bol štandardný postup. Existuje dnes niečo ako odporučený protokol pri kontakte s neznámym objektom?
Dr. Jesenský: „Spomínate si na Crichtonovu knižku „Sféra“, na ktorej filmovú adaptáciu sa v knihe odvolávame? V nej renomovaného vedca Normana Goodmana, ktorého stelesňuje Dustin Hoffman nečakane povolajú k výskumu neznámeho podmorského objektu, ktorý vojenské námorníctvo objaví v hĺbke Tichého oceánu, pričom všetci tak nejak tušia, že nepochádza z nášho sveta. Ale ide skutočne o mimozemský objekt? Stroj času? Či medzihviezdny koráb? Vtipné je, že sa doktor Goodman ocitne v tejto situácii vďaka tomu, že ešte pred rokmi vypracoval na objednávku protokol, ktorým by sa mali ľudia riadiť pri prvom kontakte s inou civilizáciou. A na otázku svojho kolegu, prečo to vôbec urobil odpovedal, že v tom čase mal hlboko do vrecka a ľudia od vlády dávali za to dobrý honorár. (Smiech.) Pravdou ale je, že žiaden univerzálny návod k prvému kontaktu nejestvuje bez ohľadu na to, ako by bol honorovaný. Nič také, ako odporúčaný protokol pri kontakte s neznámym objektom nemáme, ale vojaci majú v tom jasno – ide o narušiteľa so všetkými opatreniami, ktoré treba k jeho zachyteniu či eliminácii podniknúť.“
Štatistická bilancia Diabolského mora je strata viac ako jedného plavidla denne. Napriek tomu je údajne priamo v Japonsku tento fenomén prakticky neznámy a bežný Japonci sa o ňom vraj dozvedeli z amerických novín...
Dr. Jesenský: „To ma vôbec neprekvapuje, keďže ako už vieme, nemo propheta in patria. Veď je to presne to isté, ako aj u nás, o mnohých veciach ani bežne nevieme. Keď už po roku 2000 pátrali na Slovensku po Mesačnej jaskyni dve expedície súkromne financované z Nemecka a USA, u nás to nevyvolalo prakticky žiadnu pozornosť. Podobne tak si všimnime, že o záhadné prípady ľudí údajne stratených v Tatrách či v pohorí Tríbeč sa zaujímajú predovšetkým českí a poľskí bádatelia. Kniha „Hory mŕtvych“, ktorú v súčasnosti spoločne s Robertom Leśniakiewiczom pripravujeme, však dúfam úspešne vyplní medzeru v tunajšej literatúre a domácom bádaní na túto tému.“
Ďakujeme za rozhovor a tešíme sa na Vaše nové tituly!
CEZ OKNO sa zhováral Sokol
VIAC nájdete na tejto adrese.
VIDEO ROZHOVOR nájdete na tejto adrese.
KNIHU môžete zakúpiť na tejto adrese.
VIAC O KNIHE nájdete na tejto adrese.
Súvisiace:
Bermudský trojuholník
https://www.cez-okno.net/rubrika/rubriky/bermudsky-trojuholnikUSO (podmorské UFO)
https://www.cez-okno.net/rubrika/uso-podmorske-ufoMILOŠ JESENSKÝ Výber
https://www.cez-okno.net/rubrika/milos-jesensky-vyberHOVORY CEZ OKNO
http://www.cez-okno.net/hovory-cez-oknoVIDEOHOVORY CEZ OKNO
http://www.cez-okno.net/video-hovory-cez-okno
-
- prečítané 4200x
Książka wygląda na ciekawą, jaka szkoda, że nie będzie opublikowana w Polsce!