12 ROKOV CEZ OKNO, ďakujeme za priazeň a podporu

V najbližších dňoch budeme testovať nový design portálu, ospravedlňte občasnú nedostupnosť (najmä v nočných hodinách), vďaka za porozumenie

     

Obrázok používateľa CEZ OKNO
Graham Hancock: MESTÁ BOHOV

Pamätáte si ešte zemepisnú šírku 19,5 stupňa severnej šírky – miesto, kde pristál Mars Pathfinder v júli 1997 – a objav matematických hodnôt "pí", "fí", "e" a "t", ako aj odmocnina 2, odmocnina 3 a odmocnina 5 v pyramídach a pahorkoch Cydonie? Niektorí odborníci nepovažujú za náhodu fakt, že tá istá geometria (a tá istá zemepisná šírka s presnosťou na 2 minúty – čiže dve šesťdesiatiny stupňa) sa vyskytuje aj na niektorých miestach na Zemi.

Starobylý Teotihuacán v Mexiku, „miesto, kde sa ľudia stávajú bohmi“, leží na severnej zemepisnej šírke 19,5 stupňa, neďaleko moderného Mexico City. Jeho 4 kilometre dlhú Cestu smrti, neznámeho pôvodu a neurčitého veku, ktorá je zázrakom starovekej architektúry, lemujú tri obrovské pyramídy: Slnečná, Mesačná a Quetzalcoatlova.

V roku 1974 na 41. medzinárodnom kongrese amerikanistov stavebný inžinier Hugh Harleston Jr. posadnutý stredoamerickou kultúrou už od štyridsiatych rokov, predniesol svoju revolučnú a kontroverznú štúdiu mesta Teotihuacán.1

Po tridsiatich rokoch výpočtov a viac ako 900 meraniach v teréne zistil dovtedy neznámu dĺžkovú mieru používanú v Teotihuacáne – túto jednotku dĺžky nazval STU (Standard Teotihuacán Unit).2 Táto jednotka sa rovná 1,059 metra. John Mitchell, odborník na starovekú metrológiu, sa k STU vyjadril takto:

(Harleston) si takisto uvedomil geodetický význam tejto jednotky. 1,0594063 sa rovná 3,4757485 stopy, táto istá jednotka sa opakuje v šírke prekladov v Stonehenge, je to jedna šesťmilióntina zemského polomeru a jedna 37 800 000 jej stredného obvodu.3

KÓD

Harleston zistil, že miery stavieb v Teotihuacáne, ako aj vzdialenosti medzi niektorými stavbami sú často udávané s určitou postupnosťou násobkov STU – najmä 9, 18,24, 36, 54, 72, 108, 144, 162,216, 378, 540 a 720. Takže napríklad, dĺžka jednej strany Slnečnej pyramídy je pri základni 216 STU, dĺžka jednej strany Mesačnej pyramídy je 144 STU a stred Slnečnej pyramídy leží 720 STU južne od stredu Mesačnej pyramídy.

Na tejto postupnosti čísel je zaujímavé, ako dokázali historici Giorgio de Santillana a Hertha von Dechendová vo svojom majstrovskom diele Hamleťs Mill (Hamletov mlyn), najmä to, že sa často vyskytuje v starovekých mýtoch a posvätnej architektúre po celom svete.4 Títo odborníci tiež dokázali, že táto postupnosť je matematicky odvodená od astronomického fenoménu známeho ako precesia bodov rovnodennosti.

Stručne povedané, čitateľovi stačí vedieť, že zemská os sa pravidelne vychyľuje zo svojho smeru v intervaloch 25,920 roka. Pretože Zem je miesto, odkiaľ pozorujeme hviezdy, je jasné, že toto malé vychýlenie zemskej osi sa prejaví na zmenenom postavení hviezd na oblohe pri pohľade zo Zeme.

Najznámejší dôsledok precesie je pozorovateľný počas jarnej rovnodennosti 21. marca na severnej pologuli a prejavuje sa ako nesmierne pomalé otáčanie dvanástich znamení zverokruhu na pozadí miesta, kde Slnko v tento konkrétny deň vychádza. Toto posúvanie prebieha rýchlosťou jedného stupňa za 72 rokov (čiže 30 stupňov za 2 160 rokov). Pretože každému z týchto znamení je už tradične pridelený 30-stupňový výsek ekliptiky (pozorovateľnej ročnej dráhy Slnka), vyplýva z toho, že Slnko vstúpi do každého „domu“ počas rovnodennosti raz za 2 160 rokov (12x2 160 = 25 920 rokov, čo je úplný cyklus rovnodennosti).

Tieto čísla a výpočty sú základnou súčasťou starovekého kódu. Nazvime ho „kód precesie“. Tento kód má s ostatnými ezoterickými numerologickými systémami spoločné to, že je možné posúvať desatinnú čiarku vpravo alebo vľavo podľa ľubovôle a využívať akékoľvek kombinácie, permutácie, násobky a podiely či zlomky určitých základných čísel (ktoré sú všetky odvodené od hodnôt precesie bodov rovnodennosti).

Hlavným číslom tohto kódu je 72. K nemu sa často priraďuje číslo 36, čím vznikne 108, a to je ďalej dovolené deliť dvoma, čím získame 54, ktoré ďalej možno násobiť desiatimi, takže dostaneme 540 (alebo 54 000, 540 000 alebo 5 400 000 atď. atď.) Vysoko preukazné je aj číslo 2 160 (počet rokov potrebných na to, aby bodom rovnodennosti prešla kompletná konštelácia). Toto číslo možno deliť desiatimi na 216 alebo ho násobiť desiatkou a jej násobkami a získať čísla 216 000, 2 160 000 atď. atď. Číslo 2 160 sa niekedy aj násobí dvoma, aby sa získalo číslo 4 320 – alebo 43 200, 432 000 či 4 320 000 a tak ďalej.

V iných prácach sme dokázali, že tento kód sa vyskytuje v architektúre chrámu Angkor v Kambodži a v pyramídach v Gíze v Egypte.5 Dokázali sme, že v Gíze je to kľúč k presnej matematickej škále severnej zemskej pologule. Ak teda vynásobíme výšku Veľkej pyramídy 43 200, dostaneme presne hodnotu zemského polomeru, a ak vynásobíme obvod základne tejto pyramídy tým istým číslom, dostaneme presnú hodnotu zemského obvodu v rovníku.6

S tým istým sa stretávame v Teotihuacáne. Harleston napríklad zistil, že ak vezmeme dĺžku Mesačnej pyramídy v STU – 378 – a dĺžku jednej strany Pyramídy Quetzalcoatla – 60 – a vynásobíme tieto hodnoty 100 000, dostaneme zaujímavé čísla. To prvé je obvod Zeme a to druhé jej polomer planéty.7

Harleston získal tieto údaje do roku 1974, dva roky predtým, ako boli z Vikinga urobené prvé zábery Cydonie. Zaujímalo nás teda, aké ďalšie matematické tajomstvá sa týmto spôsobom merania odhalili: budovatelia Teotihuacánu postavili jednotlivé budovy vo vzdialenostiach, kde sa vyskytujú pomery "pí", "fí" a "e".8 Harlestonove závery teda zneli, že museli mať vedomosti porovnateľné s vedomosťami dnešných geografov a astronómov:

Bol to dizajn, v ktorého proporciách sa vyskytujú univerzálne matematické a iné konštanty... sú v nich zabudované hodnoty "pí", "fí" a "e". Možno, že celý komplex pyramíd bol mienený ako odkaz nasledovníkom, ktorý mal odovzdať vedomie jasnejšieho pohľadu na vesmír a vzťah človeka k celku.9

Poznámky

1 Tompkins, Mysteries of the Mexican Pyramids, s. 244-245.
2 J. Michell, The New View Over Atlantis, s. 131.
3 Tamže.
4 Pozri diskusiu v diele Hancock, Fingerprints of the Gods.
5 Pozri Hancock and Faiia, Heaven’s Mirror.
6 Hancock, Fingerprints of the Gods.
7 Tompkins, Mysteries of the Mexican Pyramids, s. 263.
8 Tamže, s. 279.
9 Tamže, s. 263.


KNIHU môžete zakúpiť i na tejto adrese.


Súvisiace:

Téma: MARS
https://cez-okno.net/tema-mars

Graham Hancock: Zrkadlo nebies
https://www.cez-okno.net/rubrika/rubriky/zrkadlo-nebies


február 05, 2020 23:33 popoludní
  • krát komentár

0 krát komentár

 

 

Top