Ako mesiac v splne pokojne stúpal na nočnú oblohu a zalieval Aveburský henge bledou žiarou, majestátne monolitické kamene vrhali skrz trávu priehľadné tiene. Chladný nočný vánok bol ťažký od rosy a hmly, rovnako ako atmosféra bola oťažená očakávaním. Odrazu, spoza jedného z masívnych kameňov, ticho vstúpila do ústredného kruhu prízračná postava s hlavou prezrádzajúcou podobu vlka. Zhromaždený dav na svahoch sa naraz tlmene nadýchol.
Bubon začal rytmicky bubnovať ako šaman zľahka našľapoval z kameňa na kameň v kruhovom tanci, jeho nohy čeriac zopár závejov hmly držiacich sa v dlhej tráve. Dav sa tiež pridal k chválospevu, narastajúc na sebadôvere a tempe, čoraz rýchlejšom, až naraz, celkom odrazu, šaman prestal. Opäť raz desivé ticho doľahlo na krajinu, ani len dych vetra nezašumel nočným povetrím. Šaman z vaku opásaného po svojom boku vytiahol čerstvé býčie srdce, z ktorého ešte kvapkala krv ako sa z neho parilo v nočnom vzduchu. Šaman pomaly zdvihol srdce do výšky, krv kvapkajúc na jeho masku a vydal dlhý, žalostný nárek obrátený k nebesám – Aaarrrooowww!
Výmysel?
Vyššie popísaná predstava je zrejme dobre známa tým, ktorí sa stretli s bežnou propagandou týkajúcou sa neolitických kultúr severozápadnej Európy. Prečo nám stačí takáto predstava o živote pravekých spoločností pochádzajúcich z okolia Avebury a Stonehenge? Je dôvodom to, že predostierané šamanistické rituály sú tak odlišné od našej modernej kultúry, že môžeme toto obdobie jednoducho pripísať necivilizovanej minulosti a viac sa oň nezaujímať? Mám podozrenie, že práve toto zohráva svoju úlohu a myslím si, že zaužívaná predstava o živote v Neolite je viac ako nesprávna. A môžem to dokázať.
Ak je však naše základné ponímanie života v Neolite nesprávne, s čím si ho zamieňame? Ako veľa praveký človek vedel o našom svete? Ako komplexný bol jeho systém vzdelávania? V tomto krátkom článku sa budeme snažiť zodpovedať tieto otázky a odpovede, ktoré sa budú postupne vynárať, sú šokujúce a ťažko ich pustíte z hlavy. Začneme od „henge“ – kruhového monumentu. Tak ako pri egyptských pyramídach existuje mnoho rozdielnych špekulácií o účele týchto úžasných megalitických stavieb. Prečo praveký človek obetoval toľko času a energie pri ich konštrukcií? A ak boli také dôležité, čo evidentne boli, aká bola ich pravá úloha? Odbiť tieto otázky zmienenými šamanistickými rituálmi nie je dostačujúca odpoveď. Po pravde, ide o ignoranciu. Pradávni ľudia vedeli, prečo boli monumenty postavené, tak prečo to nevieme aj my?
Pravdepodobne sa na vec nepozeráme zo správneho uhla. Snažíme sa interpretovať tieto stavby podľa našich zákonov, analyzovať ich funkciu v rámci našej spoločenskej, náboženskej a historickej štruktúry. A najväčším chybným predpokladom v našej metodike je prostoduchá domnienka, že vieme viac ako pradávny ľud, ktorý bezpochyby žil v dobe plnej barbarstva a nevedomosti. Ale možno sa mýlime. Možno naše zaužívané chápanie histórie je založené na omyloch. Možno predstava o našej vedomostnej a technologickej nadradenosti je neoprávnená. Čo ak niekedy dávno žila vysoko gramotná civilizácia oboznámená s väčšinou modernej vedy a astronómie? Civilizácia, ktorá navrhla a zorganizovala stavbu veľkolepých monumentov ako vo Wessexe, tak v Egypte? Môže síce ísť o kacírsky názor, no skúsme sa s touto myšlienkou chvíľku pohrať a uvidieť, kam nás dovedie. Potom sa ponúka otázka, čo by vyspelá civilizácia chcela navrhnúť v podobe majestátneho monolitického monumentu?
Obr. 1: Plán Avebury ukazujúci charakteristické črty, všimnite si dvoch menších kruhov vo vnútri väčšieho okruhu
Avebury
Pozrime sa na hlavné rysy Avebury a skúsme podľa nich vyvodiť ich skutočný účel a zmysel. Vo vrchnej polovici sa nachádza malý kruh a v jeho strede stojí skupina troch veľkých kameňov. S výnimkou Obelisku sú najväčšími v Avebury a tak by sa dalo očakávať, že boli nejakým spôsobom dôležité. Tieto tri kamene sú tiež odlišné od ostatných na tomto mieste: ploché, obdĺžnikového tvaru a usporiadané skôr do pravého uhla, nie do kosoštvorca. Každý meria okolo 5 x 4 metre, ich steny vytvárajú ohradenie, podľa čoho dostali názov „Jaskyňa“.
Mnohí pokladajú tieto kamene za dolmen, ktorý sa normálne skladá z troch kolmých pilierov a jedného obrovského kameňa, ktorý ich prekrýva. V tomto prípade nejde o klasický dolmen, rozloženie pilierov je atypické a neexistuje žiaden dôkaz, že by ich kedy ďalší kameň prekrýval. V skutočnosti toto ohradenie plní úplne inú funkciu. Skladá sa z troch kameňov usporiadaných do tvaru kotvy, ktorá svojim otvoreným koncom smeruje na severovýchod a je uzavretá do kamenného kruhu.
Nepripomína Vám to niečo? Nie je „Jaskyňa“ menšou verziou centrálneho útvaru Stonehenge? V Stonehenge máme Trility - dvojice stojacich kameňov, ktoré spolu formujú podkovu nasmerovanú na severovýchod stojacu uprostred kruhu z pieskovcových balvanov. Nie je to presne to, čo máme možnosť vidieť v Avebury? Menší model Stonehenge?
Obr. 2: Útvar v tvare podkovy v Avebury – v Stonehenge
Tieto dve monolitické pamiatky ležia dosť blízko seba na území Marlborough, ich podobnosť sa zdá byť zjavná. Je však zámerná? Ak áno, Avebury predstavuje menší model Stonehenge, možno dokonca schému alebo mapu a má teda súvis s kartografiou.
Takáto myšlienka je vcelku revolučná, preto ak ju chceme ďalej rozvíjať, musíme sa očistiť od predchádzajúcich konceptov neolitických nálezísk, nech pochádzajú z akéhokoľvek zdroja. Skúste začať premýšľať s mysľou čistou ako nepopísaný papier. Títo dávni stavitelia boli muži a ženy presne ako my. Ich vzdelanie sa mohlo mierne odlišovať, ale pre vrstvu vzdelanej elity pravdepodobne nebolo o nič menej náročné, ako pre nás. Predpokladajme, že majú rovnaké myšlienky a možno aj poznatky o svete ako my. Mnohí nemusia súhlasiť s takým trúfalým výrokom, ale to je presne dôvod, prečo henge v Avebury nebol tak dlhú dobu videný tým, čím v skutočnosti je. Uzrieť skutočné Avebury si vyžaduje otvorenú myseľ.
Obr. 3: Jeden z kosoštvorcových pieskovcových balvanov v Avebury
Nebo na Zemi
Nadišiel čas odkryť niektoré zo vzrušujúcich dôkazov publikovaných v knihe Thoth, Architect of the Universe. Odpoveďou na jednu z ústredných záhad britskej histórie, veľmi jednoduchou, je to, že Avebury znázorňuje našu planétu Zem. A dokonca veľmi dobre!
Obr. 4: Zemeguľa v Avebury – reálna zemeguľa
Môže to znieť absurdne. Hovoríme predsa o človeku z doby kamennej, ako tento človek mohol vedieť niečo o podobe Zeme a jej sklone? Toto je presne chvíľa, kedy zavedené dogmatické myšlienky a propaganda zahmlievajú náš úsudok. Musíme si ale udržiavať myseľ nezaťaženú ako čistý list papiera, dokým nebudeme mať doň čo vpísať, inak naša nepreskúmaná a revolučná dedukcia nebude môcť dospieť k vrcholnému záveru. Naopak, poďme sa pozrieť na dôkazy, ktoré podporujú našu teóriu a nie je ich málo:
● Všimnite si ako cesta spájajúca východ so západom pretína Aveburský kruh, znázorňujúca rovník „Aveburskej Zemegule“
● Všimnite si ako sa Avebury mierne nakláňa doľava približne pod uhlom 23° od skutočného severu. Je nepravdepodobné, že tento sklon je dôsledkom nesprávneho zememeračstva. Podľa toho ako precízne línia spájajúca dva menšie kruhy napodobňuje sklon, musel byť zámerne navrhnutý. Dokonca, ak je človek pripravený osvojiť si kontroverznú teóriu, nemôže si nevšimnúť, že súčasný uhol naklonenia Zemskej osi je tiež okolo 23,4°
● Všimnite si, že hlavný okruh nemá pravidelný tvar. Bežne sa predpokladá, že dávni stavitelia neboli schopní dôkladne vymerať stavbu kruhového pôdorysu. Napriek tomu existuje mnoho príkladov v Británii, vrátane Stonehenge a menších kruhov v Avebury, ktoré dokazujú opak. Teraz však máme plnohodnotný dôvod, prečo nebolo Avebury navrhnuté s presným kruhovým pôdorysom. Je to preto, lebo Zemeguľa samotná nie je presným kruhom. Ako sa Zem otáča, vydúva sa v oblasti rovníka, čo presne nachádzame v Avebury: vzdialenosť medzi východnou a západnou hranicou je väčšia, ako medzi severnou a južnou, tak ako v prípade našej reálnej planéty
Predpokladali sme, že „Jaskyňa“ v severnom malom kruhu v Avebury reprezentuje Stonehenge, alebo jeho mapu. Prečo by tu však bol umiestený? Odpoveď je teraz zrejmá. Stonehenge sa skutočne nachádza v severnej hemisfére Zeme a tiež tej z Avebury. Javí sa, že Avebury je megalitický obraz Zeme plávajúcej vesmírom s presným vyznačením polohy Stonehenge.
Obr. 5: Stonehenge v Avebury – reálny Stonehenge
Táto teória by sa dala nazvať priekopníckou, teóriou, ktorá vyvráti všetky predchádzajúce názory a vysvetlenia, nie iba o Avebury, ale aj o histórii ľudstva ako takého. Toto sú nám dobre známi ľudia z doby kamennej, lovci a zberači, ktorí len nedávno vyliezli z lesov, aby začali farmárčiť a udomácnili sa v primitívnych príbytkoch z blata a konárov. Vždy bolo náročné predstaviť si, že mali dostatočnú technológiu a zorganizovali výstavbu komplikovaných kamenných kruhov, akým je Stonehenge. No aj tak to nielen urobili, ale dokázali aj znázorniť značne presnú podobu Zeme, ako ju môžeme vidieť z vesmíru.
Takéto odhalenie môže byť pre ľudskú myseľ nepríjemné, no popremýšľajte o ňom chvíľku, skúste si zvyknúť na tento koncept a dajte mu čas sa usadiť. I keď ide bezpochyby o veľmi zaujímavú hypotézu, nebola by ničím viac, ak by sme ju nemohli aspoň niečím malým overiť, potvrdiť, čo by nás donútilo popremýšľať ešte viac.
Celkový obraz
Dôkaz, že Avebury je skutočne spodobnením Zeme plávajúcej vesmírom, leží v južnom kruhu Avebury, malom kamennom kruhu s malým polkruhovým útvarom uprostred ako je znázornený na Obr. 1. Kniha Thoth, Architect of the Universedemonštruje, že ide o znázornenie skupiny ostrovov polkruhového tvaru v južnom Atlantiku. Teda v Avebury máme dva zemské ukazovatele: „Jaskyňu“ – Stonehenge na severnej pologuli a ostrovy z južného Atlantiku na južnej pologuli. Navyše ich zemepisná šírka je starostlivo vyznačená v rámci Avebury henge počtom kameňov použitých na vyformovanie týchto útvarov.
Obr. 6: Skupina ostrovov polkruhového tvaru na južnej pologuli
Zadržte chvíľku. Takže teraz tvrdíme, že nielen praveký človek chápal podobu Zeme a zobrazil ju, ale dokázal aj merať zemepisnú šírku? To je určite nemožné. Aké prístroje by musel použiť?
Povaha použitých meracích prístrojov pri stavbe Avebury je síce otvorená ďalšej diskusii, no fakt, že pravekí ľudia vedeli merať zemepisnú šírku môžeme dokázať a veľmi ľahko tu a teraz aj predviesť. V spomínanej knihe bolo demonštrované, že prvočíslo 7 bolo posvätné, pretože má úzku spojitosť so zlomkovou aproximáciou Ludolfovho čísla Pí (22:7) a teda čísla 7 a 22 boli často používané pri stavbe týchto posvätných miest. Avšak ak je plný kruh našej zemegule (360°) podelený siedmimi, výsledok je 51,42857143. Alebo ak toto číslo prevedieme na stupne - 51°25´45´´. Súradnice tu sú vyrátané s presnosťou na 30 metrov, no desatinný výpočet je presný takmer na meter.
Súradnice 51°25´45´ ležia priamo v strede Avebury henge.
Tento úžasný jav sa dá v súčasnosti overiť cez pozoruhodný systém Google máp. Ako prvý krok sa uistite, že máte zapnutú funkciu satelitného pohľadu, aby boli viditeľné objekty na zemskom povrchu. Do vyhľadávacej lišty Google máp zadajte vypočítanú zemepisnú šírku (N 51.42857143) a k nej prislúchajúcu zemepisnú dĺžku (W 1.8541980). Teraz si všimnite, kde sa nachádza červená značka. Priamo uprostred Avebury Henge. Pravdepodobnosť, že ide o náhodnú situáciu je asi jedna k miliónu. Ja osobne verím, že táto presne určená zemepisná šírka bola zámerne zvolená pradávnymi architektmi aby nám ukázali, že systém merania zemepisnej šírky a dĺžky im bol dobre známy v tomto skorom období a teda aj sférická podoba zemegule. Avšak tieto nové revolučné dôkazy vytvárajú veľmi odlišnú perspektívu o schopnostiach pravekého človeka a o úrovni poznatkov a technológie, ktorú ovládal.
Obr. 7: Avebury leží presne v 1/7 obvodu Zeme. Červená značka na tomto obrázku je značka z Google máp predstavujúca N 51° 25´ 43´´
Ralph Ellis
Zdroj: http://www.ancient-origins.net/ancient-places-europe/henge-world-001781
© Ancient Origins, Všetky práva vyhradené
Preklad: Zuzana
Súvisiace:
Avebury
http://www.cez-okno.net/clanok/clanok/aveburyANCIENT ORIGINS Výber
http://www.cez-okno.net/rubrika/ancient-origins-vyber
