Hoci niektorí budú tvrdiť, že Šambala existuje len v našom srdci a mysli, sú takí, ktorých názor sa líši... Predstava, že Šambala je umiestnená v materiálnom svete, je pevne zakorenená v Tibetskej tradícii. Avšak názory na jej umiestnenie sa značne líšia.
Kapitola druhá
Umiestnenie Šambaly
Zdá sa, že Tibetské texty uvádzajú o Šambale historické fakty. Údaje zaznamenané v týchto textoch udávajú názvy, dátumy a príslušné udalosti vyskytujúce sa vo vonkajšom svete. Hinduisti, a podobne aj Buddhisti, považujú horu Meru situovanú v Himalájach za miesto Šambaly. Je to centrum kozmu, majúce svoje korene v pekle a svoj vrchol v nebi.
Vrchol hory je sídlom veľkolepého centrálneho paláca, vyžarujúceho silné, akoby diamantové svetlo, ktoré je domovom Indru, Kráľa Hinduistických Bohov.
Legenda hovorí o jej svahoch husto pokrytých trblietavými drahými kameňmi a stromoch, obťažkaných chutnými plodmi. Je obklopená siedmimi kruhmi zlatých hôr, navzájom oddelenými od seba jedným zo siedmich kruhových oceánov. Táto celá superštruktúra sa dvíha z vonkajšieho oceánu, a je obklopená štyrmi hlavnými kontinentmi, každý s dvomi subkontinentmi.
Južný kontinent, Jambudvipa, súvisí s fyzickou zemou. Každý z ďalších kontinentov predstavuje blízku planétu, na ktorú sa môžu znovu zrodiť transmigrujúce duše nasledujúce žltú svetelnú cestu.
Tibetské náboženské texty nám hovoria, že technológia Šambaly sa považuje za vysoko pokročilú; palác obsahuje špeciálne strešné okná vyrobené z takých šošoviek, ako vysokovýkonné teleskopy pre štúdium mimozemského života, a počas stoviek rokov obyvatelia Šambaly využívajú lietadlá a autá, ktoré jazdia sieťou podzemných tunelov.
Na ceste k osvieteniu získavajú Šambalania také sily ako jasnovidectvo, schopnosť pohybovať sa vysokými rýchlosťami a schopnosť materializovať sa a zmiznúť podľa vôle.
Andrew Tomas, autor diela „Šambala, Oáza Svetla“, píše:
Toto pozoruhodné kráľovstvo údajne existuje nad aj pod zemou, so sieťou stovky míľ dlhých tunelov. Autá zvláštneho dizajnu prebleskujú po celej ich dĺžke a sú osvetlené žiarivým, umelým svetlom, ktoré dovoľuje obiliu a zelenine rásť a ľuďom žiť dlhý život bez chorôb.
Hebrejská legenda hovorí o mieste nazývanom Luz, ktoré je opísané ako podzemné mesto vedľa svätej hory nazvanej „príbytkom nesmrteľných“.
Niektorí Tibeťania si myslia, že Šambala by mohla byť v Tibete, snáď v Kunlunských horách; iní poukazujú smerom k oblasti okolo Mongolska a provincie Sinkiang v Číne. Iní veria, že je v Sibíri alebo v nejakej časti Ruska. Niektorí lámovia tvrdia, že je ukrytá v zamrznutej Arktíde. Iní veria, že Šambala existuje len v paralelnom vesmíre alebo vo vyššej dimenzii.
V rokoch 1923 až 1928 viedol Nicholas Roerich expedíciu cez púšť Gobi k hore Atlaj, cestu 15 500 míľ dlhú vedúcu cez 35 najvyšších priesmykov na svete.
Šepká sa, že možno boli na misii, aby našli a vrátili to, o čom sa hovorí, že je časťou svätého „Kameňa Čintámani“, o ktorom sa verilo, že je súčasťou magického meteoritu zo solárneho systému v konštelácii Orionu. Podľa lámaistickej legendy sa fragment tohoto kameňa z toho, čo je možno hviezda Sírius, posiela tam, kdekoľvek je stanovené duchovné poslanie, životne dôležité pre ľudstvo, a vráti sa, keď sa to poslanie dokončí.
O tomto kameni sa hovorí, že má okultné vlastnosti, ktoré dokážu poskytovať telepatické vnútorné vedenie a učiniť transformáciu vedomia ľuďom, ktorí sú s ním v kontakte.
Či ten kameň opäť získal alebo nie, nie je známe, ale čo vieme určite je to, že bol vyslaný Ligou národov, aby ho hľadal. Len ten fakt, že bol vyslaný na túto expedíciu, prepožičiava vierohodnosť existencii legiend o Šambale.
Roerich bol veľmi chvályhodným mužom.
Pre jeho česť, bol filozofom, autorom, výskumníkom, členom Teozofickej Spoločnosti, členom Ligy Národov, bol vplyvný v správe FDR a bol kľúčovou silou za umiestnením Veľkej Pečate Spojených štátov Amerických na Americkom doláre. Produkoval tiež stovky malieb zachycujúcich podstatu oblasti a jej ľudí.
Roerich sa snažil spájať všetky vedecké a tvorivé disciplíny pre pokrok skutočnej kultúry a medzinárodného mieru, citujúc silu umenia a krásy pre uskutočnenie takého činu. Na počesť jeho úsilia bol v roku 1935 založený Roerichov Mierový Pakt, ktorý zaväzoval národy k rešpektovaniu múzeí, katedrál, univerzít a knižníc, ako aj nemocníc a stal sa súčasťou organizácie Spojených národov.
Na svojich cestách Čínou a Mongolskom k hraniciam Tibetu sa Roerich stretol s lámom, ktorý mu popísal Šambalu.
Podľa tohto slávneho výskumníka bolo Roerichovi povedané:
„Veľká Šambala je ďaleko nad oceánom. Je to mocná nebeská doména. Nemá nič do činenia s našou Zemou... Len na niektorých miestach, na Ďalekom Severe, môžete postrehnúť oslnivé lúče Šambaly.“
Pokračujúc, láma ju popísal ako „vzdialené údolie“, ukryté uprostred vysokých hôr, s horúcimi prameňmi a bohatou vegetáciou.
Potom vyhlásil:
„Vládca Šambaly je v prípade ľudstva vždy bdelý. Vidí všetky udalosti zeme vo svojom „magickom zrkadle“ a „moc jeho myšlienky prenikne do vzdialených krajín“...
Pokračujúc, ďalej hovorí:
„Nespočetní sú obyvatelia Šambaly. Početné sú veľkolepé nové sily a vymoženosti, ktoré sa tam pripravujú pre ľudstvo."
Tento láma potvrdil, že poslovia zo Šambaly pracujú vo svete, a že dokonca vládca tohto veľkého kráľovstva sa niekedy zjavuje ľudstvu v ľudskej forme.
Zdôraznil, že tajomstvá Šambaly sú dobre strážené, a že je nemožné pre kohokoľvek dosiahnuť Šambalu, pokiaľ jeho karma nie je pripravená a nie je zavolaný. Hoci Roerich možno legendu o Šambale len počul od lámu, tento bádateľ neskôr išiel ďalej, aby oznámil, že našiel podzemnú spoločnosť Agharťanov.
Agharťania boli civilizáciou s vyše 20 miliónmi ľudí, žijúcimi vnútri všetkých podzemných priechodov sveta.
Podľa Davida Pratta (Mystériá Vnútornej Zeme), Roerich strávil čas skúmaním vnútorných kráľovstiev, jaskýň a prázdnych lávových komôr prostredníctvom učenia štúdia miestneho ľudu a rozprávania sa s tými, ktorí boli oboznámení s oblasťou a s tými legendami, ktoré zahŕňali príbehy o stratených kmeňoch a podzemných obyvateľoch. Uvedomil si, že atribúty prisudzované podzemnému svetu, sa pohybovali od nebeských po pekelné, a jeho obyvatelia od nad- k pod-ľudským.
So všetkými príbehmi, ktoré dokázal pozbierať, mu napadlo, že jeden príbeh sa zdal byť celkom spoločný. Ten istý príbeh zachovával líniu o ľuďoch opúšťajúcich povrch, nachádzajúc útočište v podzemnom svete, kde našli priechody vedúce k vnútorným kráľovstvám.
Mnohí z týchto ľudí tu stále žijú, vychádzajúc na povrch len zriedkavo.
- pokračovanie -
Referencie
• Nicholas Roerich, Shambhala: In search of the new era, Rochester, VE: Inner Traditions, 1990, p. 213.
• Victoria LePage, Shambhala: The fascinating truth behind the myth of Šangri-La, Wheaton, IL: Quest, 1996, pp. 14, 41, 48-9
• David Hatcher Childress, Lost cities & ancient mysteries of South America
• H. P. Blavatsky, Isis unveiled
• Bruce A. Walton, A guide to the inner earth
• Wm. Michael Mott, Caverns, cauldrons, and concealed creatures
• Frank Waters, Book of the Hopi
Mary Sutherland
Jún 2003
Z webovej stránky LivingInTheLight
Zdroj: http://www.livinginthelightms.com/
Preklad: PH
Korektúry: Sokol
Všetky časti postupne nájdete na tejto adrese.
Súvisiace:
Šambala
http://cez-okno.net/sambala
