Obrázok používateľa CEZ OKNO
NAJSTARŠIA NÁRODNÁ USTANOVIZEŇ SLOVÁKOV MÁ PO DVADSIATICH ROKOCH NOVÉHO PREDSEDU

Po Jozefovi Markušovi zvolilo valné zhromaždenie v Martine na čelo Matice slovenskej muža, ktorý sa netají svojím odhodlaním napraviť v tejto inštitúcii, čo sa za posledné roky pokazilo. Ekonomicky i morálne. Nový predseda Matice, bývalý námestník ministra financií a bývalý viceguvernér Národnej banky Slovenska, známy aj ako spisovateľ a publicista spája v sebe znalca bankovníctva, manažéra aj literáta, ale predovšetkým slovenského človeka duchom i činmi. Bol iniciátorom a signatárom výzvy 61 krokov k slovenskej identite a po vzniku Slovenskej republiky ideovým autorom slovenských bankoviek a mincí. Vydal štyri knihy beletrie a štrnásť kníh literatúry faktu. Má za sebou nejedno úspešne zavŕšené dielo, ale ešte nepíše bilanciu svojho života: stojí pred ním ďalšia veľká výzva - Matica slovenská. Rodák zo zemplínskej obce Čičava Marián Tkáč.


Po veľkých mužoch slovenského národa, ktorí stáli v rôznych obdobiach vo vedení Matice slovenskej, ako Štefan Moyzes, Štefan Krčméry, Pavol Országh Hviezdoslav či Jozef Cíger-Hronský, idete do funkcie predsedu ako človek odinakiaľ, takpovediac zo sféry peňazí. Je tu nejaká súvislosť medzi finančnou krízou v Matici a vaším predchádzajúcim povolaním?
Idem do tej funkcie preto, aby som dokázal, že aj vážená národná ustanovizeň môže mať na čele človeka, ktorý rozumie peniazom, ale s vedomím, že peniaze nie sú všetko.

Na vašom dome v Jarovciach máte vyvesenú slovenskú zástavu. Má to symbolizovať vaše zvolenie do funkcie predsedu národnej inštitúcie?
Slovenskú vlajku mám na dome už roky, lebo ja sa nehanbím za to, že som Slovák. Ak nám ktosi nahovára, že je pomaly hanbou byť Slovákom alebo heterosexuálom - tak ja sa nehanbím ani za jedno, ani za druhé a dávam to najavo. Aj matičiarov som v záverečnom slove vyzval, aby sa nebáli vyvesiť na svoje domy štátne zástavy.

Čo vás čaká po vašom zvolení za predsedu Matice slovenskej?
Čaká ma náročná, ale zaujímavá práca s ľuďmi a chcel by som zdôrazniť, že s novými, najmä mladými ľuďmi. Do Martina prišiel rekordný počet matičiarov, zhruba 420 delegátov a nebudete veriť, že medzi nimi bola približne tretina mladých chlapcov a dievčat. Nepochybne to znamená, že latentný záujem o Maticu existuje, treba ho len oživiť.

Prejavil sa ten latentný záujem mladých ľudí už počas rokovania a voľby predsedu Matice slovenskej?
Predstavte si, že sa po celodennom rokovaní hlasovalo okolo 22. hodiny, pričom výsledky boli známe až o jednej hodine v noci a väčšina vydržala ten maratón až do neskorých nočných hodín. Mal som z toho veľmi dobrý pocit a ten záujem je pre mňa dôvodom k optimizmu.

Koľko členov má Matica dnes?
Nikto nevie - možno 60-tisíc a možno len 16-tisíc.

Neexistuje evidencia?
Pýtate sa ma na veci, na ktoré ešte nemám odpoveď, všetko je utajené, agendu som ešte neprevzal. Ale budem naliehať, aby sa tak stalo čo najskôr.

Pre médiá ste sa vyjadrili, že vaším cieľom je dosiahnuť počet 100-tisíc členov Matice slovenskej. Trúfate si na to?
Inak by som o tom nehovoril.

Aká bude postupnosť krokov vo vašej novej funkcii predsedu? Aké budú prvé kroky?
Bude treba urobiť audit záväzkov a pohľadávok Matice slovenskej z ekonomického hľadiska, odhaliť všetky prípadné míny, ktoré by ohrozovali našu ďalšiu činnosť, zistiť reálny stav členstva, premyslieť a zaviesť nový systém financovania miestnych odborov Matice.

V čom by mal spočívať nový systém?
V klasickom spôsobe plánovania. Pred začiatkom roka si miestne odbory Matice slovenskej naplánujú svoje ťažiskové akcie, postúpia ich okresnej rade, ktorá ich posúdi, pridá svoju akciu a pošle krajskej rade. Na stôl do centra sa tak dostane niekoľko sto projektov, ktoré sa posúdia z hľadiska významu a našich finančných možností. Podľa mňa tento spôsob je demokratický a transparentný, nezávislý od rozhodnutí nejakých troch kvázi osvietených osôb s právom povedať toto áno a toto nie.

Doterajší predseda Matice slovenskej Jozef Markuš bol vo funkcii nepretržite od roku 1990. Bolo to normálne? Ak to umožňovali stanovy inštitúcie, netreba ich zmeniť?
Prijmeme nové stanovy. Podľa predbežných zistení niektoré ustanovenia nie sú celkom v súlade so zákonom. Napríklad zákon hovorí, že sídlom Matice je Martin a v stanovách sa uvádza, že predseda sídli aj v Bratislave. Okrem toho sa musíme vrátiť pred rok 1995, keď bolo v stanovách zakotvené, že predseda a členovia výboru sa môžu voliť len na dve funkčné obdobia po sebe. V roku 1995 to zrušili, a to bola jedna z príčin, že Matica stagnovala. Máte pravdu, nebolo to normálne. Lebo ak nemôžete vymieňať vedenie spolku, tak to vedenie skamenie, obrastie tukom a bude spokojné, ale nebude vedieť, kde je sever.

Ozývajú sa hlasy - vraj načo nám je Matica. Má Matica slovenská v tejto dobe, 17 rokov po vzniku Slovenskej republiky, ešte svoje opodstatnenie?
Matica bude mať zmysel dovtedy, kým Slováci nebudú takí uvedomelí vlastenci ako okolité národy, kým nebude vyvolávať smiešne pochybnosti a rozpaky povedzme socha kráľa starých Slovákov na Bratislavskom hrade, kým Slovenské národné divadlo nebude naozaj slovenským národným divadlom a slovenská kultúra nebude slovenská aj obsahom, nielen formou, teda nielen tým, že sa prezentuje v slovenskom jazyku. Som presvedčený, že Matica slovenská bude mať opodstatnenie ešte celé desaťročia.

Ako by mala fungovať moderná Matica slovenská v 21. storočí?
Jedno je isté - tak ako fungovala Matica doteraz, ďalej fungovať nemôže. Nemôže sa vyžívať v klišé a frázach, v prekonaných programoch. Moje predstavy sú však limitované peniazmi. Keby neboli, povedal by som, že začneme vydávať národný denník, ale zatiaľ môžem reálne uvažovať len o internetovom denníku. Webová stránka Matice musí byť živšia a pohotovejšia. Doterajší „plechový" formát Slovenských národných novín sa musí pretvoriť na fundovaný mienkotvorný týždenník, o ktorom dnes, žiaľ, nejeden slovenský intelektuál ani nevie, že ešte vychádza. Domnievam sa, že Matica by mala každoročne vydávať súhrnnú správu o stave Slovenska v slovenčine a angličtine, čo zatiaľ jednostranne robia cudzí žoldnieri v slovenských farbách. Mám ešte ambíciu spustiť v Martine matičný televízny okruh. V čase digitalizácie nebude jeho prevádzka až taká drahá. Inak bude platiť zásada, že peniaze sú ako plachá srnka, že sa s nimi musí zaobchádzať opatrne a šetrne, že sa nimi napríklad nesmú platiť mŕtve duše.

Aké duše máte na mysli?
Mŕtvymi dušami myslím ľudí, ktorí berú peniaze a nič nerobia. V Matici sú totiž niektoré nevýkonné, až kocúrkovsky pôsobiace pracoviská.

Znamená to, že prioritne chcete staviť na informovanosť o Matici?
Nielen na informovanosť. V Martine založíme stály divadelný súbor, ktorý pripraví do roka povedzme dve hry slovenských autorov a s nimi bude vystupovať v domoch Matice slovenskej po celom Slovensku. Môžem to povedať aj tak, že tým budeme suplovať dramaturgiu SND.

Matica je dlhodobo podvyživená nielen duchovne, ale najmä finančne. Nie sú tieto vaše vízie priveľký kúsok?
Opakujem: Všetko je podmienené dostatkom peňazí a šetrením. Predpokladom úspešnosti projektov je to, že predseda nebude často chodiť na výlety do zahraničia, že sa nebude mrhať peniazmi, že sa nebudú prevádzať peniaze z bežného účtu na rôzne družstvá a podobne.

Druhým predpokladom je odborné zázemie aj ľudia ochotní pracovať na nových projektoch...
To je pravda. Mojou ambíciou je pritiahnuť pre prácu na nových projektoch najmä mladú generáciu, lebo ma mrzí, keď záškodníci posmešne hovoria, že v Matici „čo mladé zutekalo a čo staré nevládalo".

Čo môže osloviť mladých?
Napríklad princíp súťaživosti. Pozrite sa - ochotnícke divadlo takmer zaniklo, hoci donedávna sa divadlo hrávalo takmer v každej dedine. Nebolo by vhodné organizovať od okresov, cez kraje až po centrum súťaže ochotníckych divadiel? Ale nielen divadiel - je tu ešte celá paleta umeleckej činnosti mládeže od folklóru po moderné tance. Stredoškolskú i vysokoškolskú mládež by som chcel podnietiť k novinárskej, esejistickej tvorbe na rôzne témy, napríklad témy národa a slovenského života. Viem si predstaviť, že finále týchto súťaží by bolo každoročne 4. augusta, na deň vzniku Matice slovenskej. Keď sa na Slovensku darí súťažiam krások, prečo by sa nemohlo dariť s pomocou sponzorov aj iným, zaujímavým a prospešnejším súťažiam?

Aká bude organizačná štruktúra Matice slovenskej? Vraj chystáte zmeny...
Matičná schéma by mala byť veľmi jednoduchá: predseda, podpredseda a štyria výkonní funkcionári, ktorí budú mať na starosti komunikáciu a informácie, matičné hnutie, vedu a ekonomiku. Vedu bude zastrešovať vedecký tajomník, matičné otázky tajomník pre matičnú prácu, ekonomiku správca Matice. To je celé predsedníctvo. Rozpočet bude schvaľovať 38-členný výbor, nie nejaká 4- či 5-členná finančná rada ako doteraz. Zvážime doterajší systém členských poplatkov, ktoré je nejakých 10 centov a manipulácia s nimi je drahšia ako samotné odvody. Potvrdenie, že niekto je členom Matice slovenskej, bude mať formu zarámovanej listiny s rozdielnou hodnotou - povedzme od jedného eura po tisíc. Keď bude ktosi chcieť zlatú listinu člena Matice, tak ju dostane za určitú sumu. Matica nemôže byť závislá od členského, ale od vlastnej podnikateľskej činnosti.

Teda nijaká závislosť od štátu?
Bolo by to ideálne. Jozef Cíger-Hronský nechcel od štátu nijaké príspevky, aby bol nezávislý.

Na valnom zhromaždení v Martine ste hovorili o duchovnej obrode Matice slovenskej. Čo zamýšľate urobiť v tejto oblasti?
Matica skutočne potrebuje zlepšiť svoje meno. Už som v tejto veci oslovil niekoľkých ľudí. Navrhnem zriadiť zbor 40 osobností verejného, kultúrneho i náboženského života, akademických funkcionárov, vedcov, umelcov aj športovcov, ktorí by sa vyjadrovali k činnosti a aktuálnej problematike Matice. Teda akýsi zbor autorít, ktorý by sme mohli pracovne nazvať morálny senát Matice slovenskej. Nebudeme sa uzatvárať do seba, budeme robiť brífingy o tom, čo robíme, čo pripravujeme, aké máme názory. Chcem sa stretnúť aj s predstaviteľmi národnostných menšín a hovoriť s nimi o možnostiach spolupráce.

Stretnete sa aj s predstaviteľmi slovenských Maďarov?
Prečo nie? Prečo by sme nemohli robiť spoločné kultúrne akcie, napríklad v Komárne? Nechajme politiku bokom, hovorme o našich kultúrnych záujmoch, veď žijeme v spoločnom štáte. Maďarských predstaviteľov však poprosím, aby premenovali Csemadok - Csehszlovákiai Magyar Dolgozók Kultúr­egyesülete - na Slovmadok, čiže Slovákiai Magyar Dolgozók Kultúr­egyesülete, lebo Československo už neexistuje a peniaze nedostávajú z neexistujúceho štátu, ale zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.

Pri Matici existuje čosi ako Nadácia Matice slovenskej, okolo ktorej sa pred valným zhromaždením v Martine dosť pohovorilo ako o veľkom probléme. Mohli by ste tento problém verejnosti priblížiť?
To už nie je nadácia Matice slovenskej. Vzhľadom na to, že doterajšie vedenie malo hlavu v piesku, na verejnosti sa ani nevie, čo je pravda. Podľa mojich terajších vedomostí z Matice odtiekli vo forme zmenky dosť záhadne, či nie celkom transparentne milióny korún do Podielového družstva Slovenské investície. Matica vymenila 41-tisíc eur za zmenku, ktorá je už dnes pre nepochopiteľnú pomalosť vedenia po lehote splatnosti. Okrem toho v čase, keď sa už vedelo, že podielové družstvo krachuje, Matica sa stala 50-percentným účastinárom Eurofondu, dcérskej spoločnosti Podielového družstva Slovenské investície. Bola to riskantná investícia a je oprávnená obava, či sa peniaze vrátia. Druhá vážnejšia vec je, že Nadácia Matice slovenskej už nepatrí Matici, ale je to nadácia trinástich členov správnej rady, ktorí bez toho, aby o tom niekoho informovali, fakticky sprivatizovali národný poklad. Od roku 2002 si nikto nevšimol, že máme do činenia z nematičnou Nadáciou Matice slovenskej. Dnes stojí pred nami táto vec ako právny otáznik.

Podáte trestné oznámenie?
Ak bude treba, podám.

Na národný poklad, ktorý mala spravovať Matica slovenská ako dôveryhodná inštitúcia, prispievali občania a inštitúcie. Znamená to, že národný poklad je beznádejne stratený?
Dúfam, že nie. Pán Markuš sa nechal zvoliť za predsedu Správnej rady Nadácie Matice slovenskej a jeho funkčné obdobie sa končí v roku 2015, čiže má dosť času, aby národný poklad získal späť. Aby som bol korektný, musím povedať, že ohrozené sú len peniaze - cennosti, obrazy a vzácne kovy sú zachované.

Na jednej strane sa vždy zdôrazňovala apolitickosť Matice, ale na druhej strane jej médiá pripisovali príklon k nejakej politickej strane, pretože aktívne vstupovala do politického diania, napríklad začiatkom 90. rokov, keď išlo o prijatie jazykového zákona. Ako vy chápete pojem apolitickosti?
Rozlišujme straníckosť a politickosť. Matica nebude stranícka, ale bude stáť na strane tých politických subjektov, ktoré budú mať s nami zhodný názor na niektoré otázky slovenského jazyka, kultúry, školstva či vzdelania. To je predsa prirodzené. Budeme sa opierať aj o spomínaný morálny senát. Matica sa nebude prezentovať na politických mítingoch nejakej strany, ale na druhej strane sa nebude schovávať v kúte, ak pôjde o slovenský záujem. Nebudeme hovoriť do zákona o odpadovom hospodárstve, ale vstúpime „do politiky", keď sa budú legislatívne riešiť a schvaľovať v parlamente otázky vlastenectva, národného povedomia alebo používania slovenského jazyka.

Vicepremiér Rudolf Chmel a strana Most-Híd navrhujú znížiť kvórum na používanie jazykov menšín v obciach z 20 na 10 percent. Ako sa postaví k tomuto návrhu Matica slovenská a jej predseda?
Áno, to sú témy, do ktorých máme čo hovoriť, lebo „Matica je jednota milovníkov národa a života slovenského", ako sa píše v prvých stanovách z roku 1863. A čo je národ? Národ nie je rasa, farba pleti, ale reč. Je jasné, že návrh strany Most-Híd je scestný. O akých percentách to hovoríme, veď slovenčinu ako úradný jazyk by mal v Slovenskej republike ovládať každý vo svojom vlastnom záujme.

Za čias prvej Dzurindovej vlády, keď bol ministrom kultúry Milan Kňažko, prišlo k odčleneniu Slovenskej národnej knižnice od Matice. Bolo to správne? Budete riešiť aj túto otázku?
Bolo správne, že v minulosti, keď sme nemali vlastnú štátnosť, spravovala národnú knižnicu Matica a je správne, že teraz ju má štát - s tým nemám nijaký problém. Nech sa štát o ňu stará tak, ako sa starajú o národné knižnice iné krajiny v Európe, nech sa už nad tým neplače. Je tam len jedna doteraz neurovnaná záležitosť, že národná knižnica spravuje aj knihy, ktoré boli špeciálne venované Matici. O tomto by som chcel priateľsky rokovať s ponukou, že tie knihy, ktoré boli naším tradičným majetkom, knižnici predáme, alebo ich dáme do prenájmu. Nech na pôde Matice slovenskej pretrváva historický ústav a literárny ústav, ale vlastne už nič viac. Načo potrebujeme jazykovedný ústav - to budeme písať ryba s tvrdým y a Slovenská akadémia vied s mäkkým?

Podľa toho, čo hovoríte - hrozí v Matici slovenskej rušenie pracovných pozícií a prepúšťanie?
Každý, kto robil svoju prácu dobre, kto statočne pracoval, sa nemusí báť.

Na Slovensku sa bude ešte dlho kádrovať a klásť otázky typu: Čo ste robili v minulosti? Boli ste v komunistickej strane? Boli ste v ŠtB? Aj vám kde-kto kladie takéto otázky. Ako odpoviete?
Mám dve osvedčenia od Jána Langoša, že som nebol spolupracovníkom ŠtB. Dodatočne sa však okolo toho vyskytli určité šumy, tak som navštívil Ústav pamäti národa a skopíroval som si záznam rozhovoru príslušníkov ŠtB so mnou v čase, keď som mal vycestovať do Juhoslávie. Vypili sme kávu, tak je to uvedené v spise a uvedené sú aj výdavky na mňa v sume 15 korún. Obsah tohto rozhovoru som ochotný zverejniť. Jeho záver je asi takýto: Pán Tkáč sa veľmi ponáhľal, lebo ide do Prahy rokovať o štátnom rozpočte.

Podpísali ste spoluprácu alebo aspoň nejaký podstrčený papier?
Nie, nikde nie je môj podpis.

Bolo to vaše jediné stretnutie s príslušníkmi ŠtB?
Prvýkrát som sa dostal do styku s ŠtB ešte skôr. Bolo to v roku 1986, keď som sa vrátil z Ríma, kde som bol na audiencii u Sv. Otca. Rím bol vlastne predohrou k takmer neuveriteľnému príbehu. Tam som sa skamarátil s kňazom Štefanom Polákom, ktorého som potom s rodinou aj navštívil na jeho fare v Borovciach pri Piešťanoch. Žiaľ, pána farára neskôr zavraždili, podľa mňa eštebáci, a našli u neho moju vizitku. Asi týždeň po jeho smrti mi zavolali: „Súdruh Tkáč, ste obvinený z vraždy Štefana Poláka. Prídeme po vás, alebo sa dostavíte sám?" Zdúpnel som a prišiel som na Februárku, kde mi ukazovali fotografie rôznych ľudí, či ich poznám. Výsluch, na ktorom som nemusel nič podpísať, sa skončil asi takto: „Viete, my oznámime vášmu súdruhovi ministrovi, že ste boli u pápeža." Odpovedal som, že by bolo čudné byť v Ríme a nenavštíviť pápeža. A pokiaľ ide o ministra, poviem mu to sám. Možno odvtedy začali viesť o mne spis ako o kandidátovi na spoluprácu s ŠtB. Dokument o tom, že som podpísal spoluprácu, v mojom spise nie je. To je všetko, nebudem sa k tomu vracať, nech si hovorí, kto čo chce.

Ešte je tu vaše členstvo v komunistickej strane, to vám len tak ľahko nevymažú z kádrových materiálov...
Bol som v komunistickej strane od roku 1977. Môj vstup do strany mal takúto predohru: vydávali sme na ministerstve financií časopis Zlatá minca a uverejnili sme v ňom báseň o stredoškoláčke, ktorá si siahla na život, lebo ju nezobrali na vysokú školu. Mala smolu - nemala protekciu. V tom čase sa hľadali vnútorní nepriatelia aj na našom ministerstve, a tak si nás, štyroch editorov Zlatej mince, pozvali na závodný výbor komunistickej strany a povedali: Zverejnili ste v časopise škodlivú báseň, mali by sme z toho vyvodiť kádrové opatrenia. Môžeme to však nejako zahladiť, ak vstúpite do strany. Bol som sa o tom poradiť s dedom: „Dzedu, co mam zrobic, mam isc do tej strany?" A on mi hovorí: „Ta neišol by si, ta lem neznabohove nam budu vladnuc?"

Prečo sa u nás jedným odpúšťa nielen komunistická minulosť, ale aj komunistická angažovanosť a druhým nie?
Keď sa začnem intenzívnejšie angažovať za tento Bohom milovaný, ale svetom opustený národ, hneď všetci tí, čo sú takí prísni na mňa, ale nie na seba, začnú všeličo vyťahovať, prekrúcať a vymýšľať si z mojej minulosti. Nikomu však neprekáža komunistická minulosť marxistického ideológa Kusého alebo Mesežnikova. Keby som mal modrú pravicovo-liberálnu košeľu, možno by všetko vyzeralo inak.

A už sme v politike. Nemali by ste si niektoré otázky o fungovaní Matice prediskutovať aj s politikmi?
Chcel by som sa stretnúť so všetkými predstaviteľmi politických strán, ktoré sú v parlamente, ako aj s akademickými funkcionármi, primátormi a starostami väčších miest a obcí a každému ponúknuť členstvo v Matici. Dvere na diskusiu budú vždy otvorené.

Čím by ste na záver nášho rozhovoru ešte doplnili svoje predstavy o vašom pôsobení v Matici slovenskej?
Navrhneme prototypy sôch slovenských svätcov, ako boli Gorazd, Svorad, Cyril a Metod, kráľov ako Pribina, Rastislav, Svätopluk, vojvodcov a palatínov ako Turzo, slovenských mysliteľov ako Bernolák, Štúr, Hlinka, Štefánik... Prečo by sme mali mať v našich mestách a dedinách len sochy svätých Jana Nepomuckého a Floriána?

Nezobrali ste si toho priveľa na svoju hlavu?
Možno, ale pozrite sa na moju hlavu - je ako letisko pre ducha svätého...

Ľudovít Števko, Pavel Kapusta

Zdroj: Mesačník EXTRA PLUS, www.extraplus.sk


Marián Tkáč: „Matica slovenská bude mať opodstatnenie ešte celé desaťročia“


Súvisiace:

Matica čaká na zmenu
http://www.cez-okno.net/clanok/ing-marian-tkac-phd/matica-caka-na-zmenu

Objavovanie začiatku
http://www.cez-okno.net/clanok/objavovanie-zaciatku


december 12, 2010 23:32 popoludní
  • krát komentár

0 krát komentár

 

 

Top