Ľudské práva zvieratám?

Niekto sa nad týmto nadpisom možno pousmeje, aký to nezmysel. Ale nemýľme sa. A čítajme pozorne, tento smútočný inzerát vyšiel v lokálnom mesačníku v lete 2008: „Dňa 5.6. uplynul smutný rok, čo nás opustil Cyril von Schwarze Tahl. Venujte mu veselú spomienku...“

Pre upresnenie, Cyril nebol šľachtic, ktorému vrátili po roku 1989 titul, ale pes. A „jeho rodina“ ten „veselý“ inzerát myslela iste vážne. A aj takzvaní ochrancovia zvierat celkom vážne požadujú pre všetky zvieratá v podstate ľudské práva. Skutočné orgie absurdností však spustili povestní americkí právnici, ktorí by sa na módnej vlne ochrany zvierat tiež radi zviezli a hlavne pekne zarobili. Musia sa oháňať, Američania tvoria len päť percent pozemšťanov, ale sedemdesiat percent všetkých právnikov sveta sú tiež Američania. Vznikajú advokátske kancelárie s takouto špecializáciou, odhodlané angažovať sa napríklad v komplikovaných sporoch s federálnymi úradmi pri určovaní štandardu, ako zaobchádzať so slonmi v cirkuse. Vznikol dokonca odborný časopis Animal Law, založený Stephenom W. Wiseom, ktorý zastupoval pred súdom delfína. V roku 2004 vplyvná organizácia American Bar Association vytvorila výbor zaoberajúci sa problematikou práv zvierat, ktorým tak dodala ďalší punc legitimity. Pole je to široké. V 27 štátoch USA sa totiž priestupky proti zvieratám povýšili na zločin, za ktorý hrozí páchateľom pokuta až 100 tisíc dolárov. Podľa reportáže Ota Ulča v Lidových novinách už prebehli "pojednávania vo veci krutosti voči korytnačkám". Na súde svedčil veterinár v úlohe znalca a oprávnenosť žaloby potvrdzoval "zrýchleným tepom a dýchaním dotyčného tvora". K precedensu došlo tiež v súdnom spore ohľadne šimpanza menom Barney, hoci ten musel byť medzičasom utratený. Utiekol totiž z klietky a ohrozoval návštevníkov zoologickej záhrady. Pôvodnú žalobu s ohľadom na Federal Animal Welfare Act podal istý návštevník, ktorému prišlo dotyčnej opice ľúto, pretože bola v klietke sama bez druha či družky, čím údajne trpela…

Justiční zoofilovia predpovedajú, že do desiatich rokov dôjde k úspešnému povýšeniu zvierat na plnoprávnych účastníkov súdnych sporov. V tri roky sa vlečúcom spore na Panenských ostrovoch advokát presadzoval právo svojho mandanta, ktorým bol had! Ako si ten had toho advokáta vybral ostáva záhadou a tiež jeho vyjadrenia pred súdom museli byť veľmi originálne.

The New York Times informovali 3.9.2006 o štvorročnej súdnej bitve dvoch nájomníkov, ktorí si z newyorského Centrálneho parku priniesli do bytu tri zranené holuby. Tie vypiplali, čím sa stali súčasťou domácnosti, ale nový vlastník domu sa ich chcel zbaviť. Obhajkyňa Maddy Tarnofsky však nakoniec zvíťazila.

Vďaka anglickému Wild Mammals Protection Act na ochranu divožijúcich cicavcov bol lovec Alex Smeddon obžalovaný z toho, že počas lovu na líšku doháňal korisť koňom tak, že jej spôsobil „nežiadúce utrpenie“. Ale v Anglicku existuje aj Dangerous Dog Act (Zákon o nebezpečných psoch), vďaka ktorému môžu byť súdení nielen krutí majitelia psov, ale na druhej strane aj samotné psy! Trojročný kríženec boxera a kólie menom Woofie sa tak kvôli hlasitému štekaniu dostal až pred Apelačný súd v Edinburghu. Normálny súd ho totiž odsúdil na utratenie. Sťažnosť podal 33-ročný poštár, ktorému Woofieho štekanie liezlo na nervy. Týmto prípadom sa však nezaoberali len ctihodní sudcovia, ale aj nectihodná Brigitte Bardotová ako obrankyňa „odsúdeného“.

A to ešte nie je všetko. Americký profesor G.L. Francione vyvolal súdny spor v mene goríl, pre ktoré žiada, aby boli považované za osoby s ústavne zaručenými právami. Znelo by to smiešne a v praxi aj neužitočne, pretože takíto klienti neplatia a ani si ziskuchtivého právnika nemajú ako najať. Ale celkom inak sa javí tento problém vo chvíli, keď sa vyššieuvedené paragrafy použijú napríklad proti veterinárom za údajné zanedbanie, či dokonca chybné liečenie „pacienta“. Súdny proces by mohol zničiť veterinárovu prax a preto mnohí iste radi v tichosti zaplatia prehorlivým advokátom, ktorým predsa tak veľmi záleží na úbohých zvieratkách.

Časopis Time (3.12.2004) opísal žalobu majiteľa psa, ktorý mu po krátkom pobyte na veterinárskej klinike dodýchal. Súd v Kalifornii ohodnotil cenu zosnulého miláčika obnosom desať dolárov a porota priznala náhradu škody vo výške 39 000 dolárov. Proces sa vlečie roky a ešte nie je na konci, hoci súdne výlohy už presiahli 300 000 dolárov.

Žalobcom sa už v mnohých prípadoch podarilo anulovať prekážku púhej trhovej hodnoty zvieraťa. A pri takzvanej citovej ujme už ide o iné sumy. V máji 2006 porota v štáte Oregon postihla previnilca zaplatiť 56 400 dolárov za úmyselné zrazenie psa. V auguste 2006 v susednom štáte Washington odvolací súd rozhodol v prospech bývalej majiteľky kocúra Maxa, mučeného a utrateného tromi násilníkmi, s ohľadom na jej emocionálnu stratu.

Už 25 štátov USA schválilo zákony, oprávňujúce zriaďovanie tzv. trust (opatrovníctva) k doživotnému materiálnemu zabezpečeniu domáceho miláčika. Advokátka Frances Carlisle sa na Manhattane špecializuje na takúto agendu v prospech psov, mačiek, vtákov a dokonca aj korytnačiek, povestných ich rekordnou životnosťou. Jeden z jej klientov už zložil životnú poistku vo výške 300 000 USD v prospech svojich psov, kým iný im odkázal svoj dom v štáte New York. Rovnako ako v bežných dedických záležitostiach, opomenuté príbuzenstvo sa vzpiera a dochádza k dlhodobým dramatickým treniciam, sporom a hlavne výdajom na radosť inkasujúcich advokátskych supov.

Začiatkom roku 2002 sa Nemecko stalo prvým štátom, kde majú zvieratá ústavou zaručené právo na ochranu dôstojnosti. Švajčiarsko pozmenilo právnu klasifikáciu zvierat z „vecí“ na „bytosti“. Veľká Británia, Austrália, Nemecko i Holandsko prijali zákon, ktorý vraví, že zvieratá majú svoju vnútornú hodnotu, sú to cítiaci tvorovia, ktorí si zaslúžia morálnu starostlivosť zo strany ľudí.

Právnické alter-ego

Príroda takéto právne eskamotáže samozrejme nepozná. To len my zvieratám prisudzujeme dodatočne (nám a nášmu chápaniu prispôsobené) ľudské aspekty správania. Je to falošná, umelá, účelovo vytvorená personifikácia nemých tvorov. Je nespochybniteľné, že najmä pre starých a osamelých ľudí majú domáce zvieratá obrovský význam ako psychická podpora. Ale nekritickými milovníkmi zvierat sú často aj ľudia, ktorí majú problémy v komunikácii s inými ľuďmi. Zvieratá im neodporujú, neberú im ich fixné ideje, nekonfrontujú ich názory s realitou. A práve takíto sfanatizovaní jedinci sa spätne rozhodujú ovplyvňovať realitu nás všetkých podľa svojho zjednodušeného videnia sveta. Niektorí sa môžu zdať ako posadnutí svätým poslaním a teda neškodní, ale tak ako to poznáme z komunizmu, aj tie najlepšie úmysly sa v mašinérii vysokoštrukturovanej spoločnosti menia na pravý opak. Zviera sa môže stať nástrojom pomsty a láskavý zákon prostriedkom pre jej vykonanie.

Cez takéto zákony sme opäť bližšie túžbe Veľkého brata mať nás tiež pod neustálou kontrolou. A už nacisti vedeli, že sebeabsurdnejšie zákony, pokiaľ sa presadzujú štátnou autoritou, skôr či neskôr nájdu realizáciu vďaka iniciatíve určitých ľudí. Môžeme si uviesť súčasný príklad. Istý môj priateľ, výtvarník, sa ujal takmer bezdomoveckého básnika s vierou, že mu tým dáva novú šancu do života. Lenže básnik bol alkoholik a ich súžitie čoskoro dospelo do kritického bodu - buď prestane piť alebo bude musieť odísť z výtvarníkovho domu. Básnik zvolil to druhé, ale v nestráženej chvíli so sebou zobral aj priateľovho psa. Ten ho poznal a tak sa nevzpieral. Skončili v útulku, kde ho alkoholický básnik odovzdal s tým, že psa zachránil pre týraním. Veľmi rafinované, veď ako dokážete, že to nie je pravda, keď hlavný svedok nevie prehovoriť? Tento prípad skončil šťastne, ale pri troche právnej šikovnosti sa aj váš sused môže postaviť na „obranu“ vášho miláčika a nechať vám tohto nemého tvora úradne odobrať. A dokonca vás aj dostať do väzenia, pretože vďaka dnešným zákonom na ochranu zvierat, ony sú chránené lepšie, než ich majitelia.

Nemôžeme sa tomu ani čudovať

To, že vás vlastný miláčik môže tyranizovať znie priam neuveriteľne - a predsa sa to stalo. V kanadskom meste Dartmouth v provincii Nové Škótsko domáca mačka vyhnala z domu celú rodinu! Ide o prípad z mája 2002, kedy podľa agentúry Reuters siamská mačka Cocoa začala terorizovať svojich pánov. Najskôr rozdriapala čalúnenie nábytku a záclony, potom zničila ich šaty a obuv. Príčinou je zlosti bolo len to, že sa hlava rodiny rozhodla zabrániť Cocoe v jej umeleckom raste, keď behala po klávesnici otvoreného klavíra. Utrápení majitelia nenašli iné riešenie, než ujsť z vlastného domu a zavolať políciu. Aj tej trvalo dvadsať minút kým zúrivú mačku dostali do klietky a tým zneškodnili. Poviete si, veď to je celkom absurdné. Nemohli domáci jednoducho zobrať metlu a vyprášiť teroristu z vlastného domu? No, podľa najnovších zákonov, nie! Ak by to urobili a ublížili by jej, najbližší sused môže zavolať tú istú políciu a tá má za povinnosť zatknúť obete mačacej tyranie tentoraz pre týranie zvierat. To nie je žart, to je fakt. Akonáhle sme prijali myšlienkovú konštrukciu, že zviera je právne na úrovni človeka, ten proti nemu nemá inú obranu, než komplikovanú inštitucionálnu pomoc. Sám si nepomôže. V okamihu, keď sme nejasne definované etické kritériá nadradili prísnym právnym formuláciám dokazovania pravdy, pustili sme sa na šikmú plochu mnohých omylov a dokonca aj tragédií.

Gustáv Murín

exkluzívne.cez.okno

- pokračovanie -