Obrázok používateľa CEZ OKNO
Maďarsko sa zrútilo

„Politické strany sľubujú všade na svete príliš mnoho. To je jedná z veľmi veľkých slabín demokracie. Politici v tejto fáze zabudli úprimne a pravdivo hovoriť o situácii v národe. To je ale celkom všeobecný zjav. Maďarskou zvláštnosťou však je, že tu musí byť udržaná spoločnosť, ktorá nemá funkcie schopnú strednú vrstvu. Tento majstrovský kúsok sa však maďarskej spoločnosti nepodaril. Podľa všetkého sa tu nepodarí vytvoriť občiansku strednú vrstvu. Za to sú zodpovední taktiež aj naši západní susedia, ktorí svojimi veľkými medzinárodnými koncernami situáciu patrične zneužili. Teraz tie isté veľké podniky krajinu opúšťajú.“ „Ja už viac nebojujem!“, hovorí spisovateľ Peter Nádaš o pravičiarskej politike a o všetko rozožierajúcej korupcii.

Wolf Scheller - STANDARD: Pán Nádaš, zdá sa že Maďarsko práve uniklo bankrotu. Stále častejšie sa možno dočítať o útokoch pravicových radikálov proti Rómom, Židom a homosexuálom. Spoznávate ešte vôbec vašu vlasť?

Nádaš: Ale áno. Ja som vždycky vedel, že tam dole to vrie, že tam boli problémy o ktorých sa nehovorilo, ktoré neboli zverejňované. Všetko to vyšlo najavo až teraz a síce z jedného nešťastného dôvodu. Maďarský štát sa nielenže s veľkou námahou tesne vyhol bankrotu, ale on už neexistuje. Práve som čítal, že jedno z policajných združení sa dohodlo s pravicovými extrémistami. Niet sa čomu diviť, keď polícia po atentátoch proti cigánom alebo aj iným menšinám nevie nájsť páchateľov.

STANDARD: Ako vážna je situácia? Čo v nefunguje Maďarsku?

Nádaš: Štát ako taký nefunguje. Štát je rozožratý korupciou. Táto korupcia sa v predošlých dvadsiatich rokoch nielenže neznížila, skôr naopak zosilnela. Stala sa druhým hospodárskym systémom. V tomto čase došlo aj k enormnému technickému pokroku; zmenila sa celá štruktúra. Medzičasom, tu existuje aj mnoho majetných ľudí, dobre situovaných rodín, vznikla malá vrstva bohatých, dokonca veľmi bohatých. Postavili si svoje podniky, domy, vily a zámky. Ale medzi nimi nieto ciest, žiadne spojenia. Všetko čo patrilo k spoločnému vlastníctvu sa rozpadáva a preto veľmi vzrástla tak veľká všeobecná nespokojnosť. Všetky doterajšie vlády nesú za to zodpovednosť, ale žiadna z nich o tom nechce nič počuť. Štát sa teda akoby zrútil, zbankrotoval.

STANDARD: To znamená, že demokratické štruktúry, ktoré v Maďarsku vznikli po páde železnej opony sa nakoniec predsa len nepresadili.

Nádaš: Oni zlyhali a ja s nimi. Ja sám zlyhávam každý deň, ale ja už ani nebojujem, lebo to sa už nevypláca. Celkom jednoducho, lebo tieto demokratické štruktúry u nás v Maďarsku, sú zneužívané sieťou korupčných ľudí.

STANDARD: Mnohí sa predsa čudovali, že práve Maďarsko bolo zjavne úplne nepripravené postihnuté touto hospodárskou a finančnou krízou. Nasľubovali maďarské politické strany príliš mnoho?

Nádaš: Politické strany sľubujú všade na svete príliš mnoho. To je jedná z veľmi veľkých slabín demokracie. Politici v tejto fáze zabudli úprimne a pravdivo hovoriť o situácii v národe. To je ale celkom všeobecný zjav. Maďarskou zvláštnosťou však je, že tu musí byť udržaná spoločnosť, ktorá nemá funkcie schopnú strednú vrstvu. Tento majstrovský kúsok sa však maďarskej spoločnosti nepodaril. Podľa všetkého sa tu nepodarí vytvoriť občiansku strednú vrstvu. Za to sú zodpovední taktiež aj naši západní susedia, ktorí svojimi veľkými medzinárodnými koncernami situáciu patrične zneužili. Teraz tie isté veľké podniky krajinu opúšťajú.

STANDARD: Zasekol sa niekde reformný proces v Maďarsku zahájený po roku 1989?

Nádaš: Áno zasekol, vlastne lepšie povedané on sa vôbec nekonal. Tak napríklad vôbec nebol reformovaný systém starobného a zdravotného zabezpečenia. To teraz pohlcuje nesmierne množstvo peňazí. Je treba povedať: Tento obrat k občianskej spoločnosti sa už od začiatku nepodaril. Ja však nie som celkom úplne bez nádeje, lebo vidím, že približne polovica obyvateľstva celkom vážne a usilovne pracuje a nezdieľa tieto rozmarné, korupčné myšlienky. Teda ešte stále dúfam, že existuje možnosť ísť iným smerom a nespáchať samovraždu.

STANDARD: Zlyhali teda aj ľavičiari, ktorí v Maďarsku vládli dlho?

Nádaš: Áno, úplne zlyhali. Aj liberáli zlyhali. Všetci sú korupční. Stojíme pred parlamentnými voľbami a človek naozaj nevie koho má voliť. Ak však ale nepôjdem k volebnej urne, podporím tým všetkých „ultra“, teda extrémistov.

STANDARD: Podarilo sa teda pravicovým extrémistom nastoliť v Maďarsku niečo ako revolučnú situáciu?

Nádaš: Nachádzame sa na pokraji tejto situácie. Pravicoví extrémisti ovládajú média, a udávajú tón v spoločnosti. Nemôžem vyjsť von z bytu, aby som nepočul či nevidel ich hrozné hesla.

STANDARD: Je to teda iba šíriaca sa nahromadená nenávisť, samozrejmý faktor v každodennom ovzduší?

Nádaš: Áno je to jednoducho hlúposť, je to hlúposť ktorá sa nedá osloviť na ktorú sa nedá reagovať. Nenávisť samotná nenapácha neodvratne až toľko zlého. Ale nenávisť spárovaná s hlúposťou to už je nebezpečné.

STANDARD: Vidíte tu historickú kontinuitu s fašizmom z 30-tych rokov minulého storočia v Maďarsku?

Nádaš: To je jednoznačné, všade jednoznačné. To sa dá pozorovať aj v Nemecku.

STANDARD: Je možná predstava, že sa aj v Maďarsku vytvorí také niečo ako demokratický konsenzus proti pravicovému radikalizmu?

Nádaš: V súčasnosti nie. Pretože pravicová opozícia je na love voličských hlasov.

STANDARD: Rómovia sú u vás v krajine prednostný cieľ útokov pravicových extrémistov. Je demokracia schopná riešiť lepšie rómsky problém ako pred tým socialisti?

Nádaš: Nie, neexistuje žiadna koncepcia. Cigáni sú prví, ktorí prichádzajú o miesta. Nemajú nijakú možnosť pracovať. Žijú v ústraní na vidieku na pokraji dedín v getách. Na riešenie problému je potrebne prekvitajúce hospodárstvo, ktorého prebytky by boli na prospech aj Cigánom, ale neexistujúce hospodárstvo, to zjavne nedokáže.

STANDARD: Čo zostalo v Maďarsku z európskej eufórie?

Nádaš: Neexistovala nikdy európska eufória. Bolo to manželstvo z rozumu a vedelo sa, aké má negatívne stránky. Ale tiež sa vedelo, že to bola jediná rozumná cesta. Určitá časť obyvateľstva, približne 60%, sa tešila, keď sme sa stali členmi Európskej únie, ale to sa už čiastočne pominulo a prepustilo miesto skôr nepriateľskému postoju.

STANDARD: Pán Nádaš, načúvajú ľudia váš hlas, alebo hlasy iných autorov ako je Peter Esterházy alebo Gregor Daloš?

Nádaš: Nie, my sme zradcovia. Hovorí a píše sa o tom, že Esterházy a ja sme zradili krajinu. To čítam každý týždeň raz alebo dvakrát. Hovorí sa to aj v televízii a v rozhlase.

STANDARD: Aké konzekvencie to má pre Vás?

Nádaš: To pochopiteľne neuľahčilo to môj život tu. Ja to ale znesiem. Ja som vyjadril svoj názor. Som demokratom a bol som ním už aj pred pádom múru. Ja som vyjadril moju mienku už aj vtedy, pretrpel som diktatúru, zvládol som to a zvládnem situáciu aj teraz.
DER STANDARD, Printausgabe, 5. 9. 2009

   Peter Nádaš sa narodil roku 1942 v Budapešti a v 16-tich úplne osirel. Po skončení štúdia chémie pracuje ako fotoreportér a žurnalista. Jeho prvý román „Koniec rodinného románu“ (1979) bol publikovaný až niekoľko rokov po jeho dokončení, keďže pre cenzorov bol nevítaným spisovateľom. Roku 1986 vyšla jeho kniha Opus magnum – kniha spomienok. Nádaš bol okrem iného vyznamenaný rakúskou štátnou cenou pre európsku literatúru (1991), cenou Košúta (1992) a knižnou cenou Lipska (1995). Žije v Budapešti a v Gomboši.

Zdroj: Chelemendik.sk

september 12, 2009 04:22 dopoludnia

 

 

Top