›› Pierre de Lasenic ponúka vo svojej knihe ›› ♪ Hermetická iniciace martinismu metódu vnútorného vzostupu, ktorá vedie k poznaniu a rozvinutiu skutočnej podstaty človeka. Považujem ju za dôležitú pomôcku pri sebarozvoji a práci na sebe, mnoho vecí mi totiž doplnila a slovne opísala to, čo dávno pociťujem. Jeho kniha hovorí jazykom praxe, nestačí ju však čítať. Ako on sám dodáva: „… pamätaj, že nestačí len to, že si pochopil, nestačí dobrá vôľa, nestačí všetko vedieť. Je potrebné jedno: plniť.“ V tomto duchu prinášam i vám niekoľko častí z tejto knihy, ktoré – ak sa rozhodnete z nich čerpať – vám môžu tiež pomôcť na ceste. Na začiatok si povieme niečo veľmi dôležité:
Vedz, že cesta poznania, zrodenie vedomia posväteného človeka, nie je cestou pohodlnou a ľahkou. Je ostrým bojom medzi vonkajším a vnútorným človekom. A práve na výsledku tohto boja závisí celý úspech či neúspech tvojej iniciácie… Všetko musíš vykonať sám zo seba, vo všetkom budeš osamotený. Musíš prejsť púšťou, v ktorej ti nikto nepodá pomocnú ruku, a tvojím učiteľom bude len tvoje svedomie – tento tichý svedok, kontrolór tvojej skutočnosti/pravdivosti a hĺbky. Ak bolo tvoje rozhodnutie skutočné, prídu i skúšky. Vedz, že ti nikto nepovie, že si urobil chybu a kde si ju urobil. Podnet k náprave musí prísť znova z teba samého.“
Len oslobodená myseľ vedie dušu k nezávislému poznávaniu vecí a hlbšiemu pochopeniu. Pierre de Lasenic nás upozorňuje na základnú vetu: „Kto chce dosiahnuť pravé poznanie, musí ho v sebe vytvoriť.“
Ďalej píše, s čím ja osobne aj súhlasím, že cesta k Bohu je predovšetkým cestou jasnej príslušnosti k poznaniu.
To je otázka, ktorú si má položiť duša, ktorej vnútro bolo upokojené vedením. Vnútorný svet – vnútorné poznávanie – je oblasť, do ktorej sa nedá vstúpiť ani zo zvedavosti, ani pokusne. Je to veľký problém, ktorého plného vyriešenia je hodna iba duša schopná úplnej nezávislosti.
Dosiahnuť popísanej slobody a nezávislosti na všetkých veciach znamená učiť sa akosi znova chodiť, znova vidieť a znova počuť. Máme v sebe iste veľa naučeného, a najmä nevedomý človek je vždy zaťažený tým, čo sa kedy naučil. Čo sa naučil, to prijal za svoje. To, čo prijal za svoje – to je sudba jeho osobnosti. Každá osobnosť podlieha potom nutkaniu to všetko uplatniť. Ale to je slepá ulička, na ktorej konci čaká hora. A práve tu sa naše cesty rozchádzajú. My neuplatňujeme svoju osobnosť, my máme uplatňovať zákony, ktoré vdýchol Večný celému svojmu stvoreniu.
Zákony nestačí poznať, zákony sa musia plniť. Kto neplní zákon, neguje v sebe Boha. Kto je nevedomý – nehreší. Iba si predlžuje cestu. Každý jedná v medziach svojho chápania. Kto však pochopil, má si už všímať a rozlišovať…
Zdroj: http://www.eiaktivity.sk/
Pôvodný zdroj: http://nina450.wordpress.com/
Všetky časti postupne nájdete na tejto adrese.
Súvisiace:
Pierre de Lasenic
http://www.kemet.sk/pierre-de-lasenic
