Obrázok používateľa CEZ OKNO
MESAČNÁ ŠACHTA KONEČNE LOKALIZOVANÁ? II. (Geologická štúdia)


Po zverejnení ›› nových faktov sme v našom ►videu sľubovali odborne ladenú štúdiu ako dodatok.
Máte k tomu čo povedať? Ozvite sa na: redakcia@cez-okno.net
Banský inžinier na tému pôvodu tzv. Mesačnej šachty-jaskyne z geologického hľadiska uvádza:


Pri náraze dvoch blokov hornín došlo k vrásneniu – vzniku striácií (›› obr. 8 F) – stlačením hornín. Potom nastalo uvoľnenie napätia blokov hornín – extenzii, ako reakčnej sily, a vznikol napäťový tieň a Riedelove strihy. Toto sa deje a dialo vo veľkých, ale aj v menších geologických mierkach.


Zdroj obrázka: GÚDŠ (Geologický ústav Dionýza Štúra)

Regionálna zlomová štruktúra (viď čierna línia na obr. hore) prebiehajúca približne rovnobežne s pohorím Bachurne, súvisí s geologickou jednotkou kryhy Tatier a Braniska (Tatrika). Tento zlom je prejavom rozsiahlejšieho hlbinného zlomu medzi podsúvajúcou Panónskou platňou a severnejšou platňou, pričom dochádza k vzniku Západných a čiastočne aj Východných Karpát na území Slovenska. Tak vznikli jadrové pohoria geologickej jednotky Tatrika, medzi ktoré patrí pohorie Tatier a Braniska. Ďalej vznikli ich predpolia, presunuté spomínané striácie (menšie vrásy), niekdajšie obalové jednotky, Bachureň a Šarišská vrchovina. Ako následok interakcie na toto pôsobenie vzniklo, aj uvoľnenie napätia a pokles, extenzia), napríklad pokles kryhy Braniska. Pri tomto poklese kryhy, došlo v predpolí k vzniku flyšu a javom – zošupinateniu, laviciam pieskovcov, Riedelovým strihom, sklzom blokov hornín.

Ak sa k tomu vrátim, oboznámim Vás s napätím okolo zlomov, či iných menších porúch hornín.

Napäťové podmienky v horninách a v okolí zlomov-porúch sa znázorňujú ako funkcia tlaku a vzdialenosti („Coulombovský stres“) a je zobrazená na ›› obr. 1. Závislosť zmien napätia na vzdialenosti v okolí porúch, Coulombovské napätie hornín.

Napätie (stres) v priestore je znázorňované napäťovým elipsoidom a matematicky, tenzorom napätia na ›› obr. 2 Vyjadrenie tenzorov napätia napäťovým elipsoidom.

Podľa toho, ktorá zložka tenzora napätia sa prejaví pri horizontálnom posune, poklese, vyzdvihu bloku hornín viď obr. 3:

Obr. 3. Pohyb tektonických platní (blokov hornín) pozdĺž zlomov (porúch): horizontálny posun, pokles, výzdvih; Zdroj: ›› Wikipedia

Dostaneme nasledovné obrázky stresu: ›› Obr. 4 znázorňuje Mohrove kružnice s napäťovými polomermi pri jednotlivých posunoch blokov hornín: TS-výzdvih (thrust slip), SS-horizontálne vlečenie (strike slip), NS-pokles (normal slip).


›› VÄČŠÍ OBRÁZOK
Obr. 5. Lemniskátové obrazce spektier zväčšia o dvojosom pôsobení napätia a poklese či vyzdvihu

Pri geologických mapách veľkých mierok, až plánoch, možno hovoriť o namáhaní horninového materiálu a odlučnosti horniny podľa rozloženia tenzora napätia v konečnom dôsledku i tlaku v namáhanej oblasti.

To sa deje podľa určitých matematických funkcií (preto taká geometrická presnosť tvaru Mesačnej šachty). Týmito funkciami sú lemniskáty a hyperboly. Tieto krivky by mali existovať spolu, pretože sú navzájom opačné. V zahraničnej literatúre sú označované ako „Inverze curve“. Spektrá týchto kriviek, to je rôzna námaha hornín a v dôsledku napätia sa podľa týchto vrstiev za ideálnych podmienok materiál horniny takto rozruší. K ideálnym podmienkam prispieva minerálne zloženie horniny. Čím jemnozrnnejšie sú horniny, tým viac sa hornina odlúči podľa presnej geometrie kriviek. Nami spomínaná oblasť, to sú prevažne pieskovce s rovnakými jemnozrnnými zrnitostnými frakciami a približne rovnakým zložením, v ktorom dobre vzniká takzvaná mesiačikovitá štruktúra, pri extenznom napätí (extenzia), (viď citácie: „Riedelove strihy“, „vyleštené plochy“). Geologické procesy ako sú výzdvih, pokles a horizontálny posun spôsobujú navonok, že nie vždy sa musí v reáli vzájomnosť opačných kriviek viditeľne prejaviť. Závisí to aj od prejavu osových napätí (obr. 2, obr. 5).

Táto sústava kriviek je najviac viditeľná na obr. 4 a príkladoch TF-0,2 a 0,4.

Napríklad, čisté obrazce hyperbol, bez akéhokoľvek lemniskátového jadra sú na obrázku jednoosového pôsobenia napätia pri výzdvihu, horizontálnom posune, aj poklese (TS, SS, NF-0 a 1) čo by mohol byť aj prípad útvaru (štruktúry) v sedle Pastierska.

Pri lepšom prezretí hyperbolického útvaru na Pastierskej vidieť, že celá vetva hyperboly je obalená kružnicou, čo by mohli byť jednoosové napäťové polomery 0 a 1, výzdvihu a poklesu blokov hornín. Tiež napravo od tohto útvaru je nenápadne aj druhá vetva hyperboly (tmavší terén).

Ďalšie útvary SZ od lokality Pastierska, smerom na kótu Búče mohli vzniknúť odlučnosťou vrstiev podľa námahy (spektier), odrezaním nie hyperboly, ale už laloka lemniskáty. To sa dialo pri extenzii za vzniku Riedelových strihov a mesiačikovitej štruktúry. Prilepené mesiačiky na zlome (poruche) obr. 5, 8-D, 9.

Hoci lemniskáty a hyperboly sú k sebe opačné krivky, netreba extenzné procesy vzťahovať len ku krivke hyperboly, ale aj k lemniskáte. Rovnako na samostatných krivkách, nie ako páre, môže prebiehať aj kompresia a inokedy extenzia.

Kompresia by vysvetlila tvrdé steny Mesačnej šachty a extenzia oddelenie stien šachty a vznik dutého priestoru.

Žliabkovanie stien šachty vzniklo ako lastúrnatý lom pri jej oddeľovaní. Podobné žliabkované vzory vidieť na úlomkoch horniny v Reiflintských vrstvách. Tieto úlomky boli tiež čierne, na slnku so sivastým zamatovým kovovým leskom a pri náraze dvoch úlomkov o seba cvendžali ako sklo, alebo ako kov. Žliabky a ich hrany na povrchu boli eróziou jemne opracované do hladkej podoby, pričom odštiepené čerstvé hrany – bočný rozmer – boli ostré. Celý kameň bol húževnatý a tvrdý. Nachádzali sa tiež neďaleko od zlomu, boli to nízkotatranské Reiflintské vrstvy, obohatené možno o uhlík, alebo o kovy. Celé to aj so žliabkami skôr pripomínalo meteorit.

Obr. 6. Matematicky hladká (derivovateľná) nárazová funkcia v tvare hyperboly („Smoothness Bump function“), reprezentuje kompresiu na hyperbolickej krivke; Zdroj: ›› Wikipedia

Sklz a zošupinatenie pieskovcov, ktoré otváralo stlačenú horninu prebiehalo aj na lemniskatách, za vzniku mesiačikov, ktoré sú v pokračovaním poruchy SZ smerom, viď obr. 9. Táto porucha má tvar tiež zakrivený a pokračuje v napájaní na poruchu paralelnej šupiny pod Pastiersku smerom na JV (opísané v citácii „Riedelove strihy“). Preto sme šli vo videu od Duklinoviec smerom do sedla, kde pod sedlom táto porucha vyznieva. To, že tam boli kompresné a extenzné podmienky ukazuje val a puklina, ktoré prebiehajú na tejto lokalite vedľa seba. Podobné valy vedľa porúch sa našli aj na Mesiaci a na iných planétach.

Citujem:

Riedelove strihy ›› obr. 8a – pretínajú zlomovú plochu takmer kolmo na striácie, pričom tvoria stupne orientované strmo proti smeru pohybu nadložného bloku. Zvierajú 5º–25º uhol s plochou zlomu a ich zmysel pohybu tam, kde je to možné pozorovať, je totožný s kinematikou na hlavnej zlomovej ploche. Vo všeobecnosti vznikajú ako „en echelon“ štruktúry pozdĺž hlavnej zlomovej plochy. Na povrchu (tektonického) zrkadla sa prejavujú ako lineárne stupne alebo mesiačikové fraktúry. Toto kritérium je negatívne a málo spoľahlivé (75%), hlavne na miestach, kde sú vyvinuté strižné šošovky pozdĺž povrchu zlomu, môžu byť nesprávne interpretované.“
Zdroj: http://www.zaklady-strukturnej-geologie.sk/zaklady-strukturnej-geologie/...


›› VÄČŠÍ OBRÁZOK
Obr. 9.

Pri sklze blokov hornín nastalo ich vyleštenie a vznik minerálneho povlaku, čo je v našom prípade lesk stien a biely obal Mesačnej šachty viď. ›› obr. 10. O tom hovorí nasledujúca citácia:

Vyleštené a drsné plochy (›› obr. 8f) – sú bežné vo všetkých typoch hornín. Vznikajú pri väčších deformačných rýchlostiach alebo pri nízkych P-T (teplotno-tlakových) podmienkach. K vzniku ryhovania alebo k lešteniu plochy dochádza počas trenia (tektonické zrkadlo). Rozrušený materiál sa hromadí v tlakových tieňoch pri uvoľňovacom pohybe. Orientácia plôch so striáciami určuje zmysel pohybu nadložného bloku, pričom tieto plochy sú orientované proti smeru jeho pohybu. Plochy majú rozličný tvar a vo väčšine prípadov bývajú predĺžené kolmo na smer sklzu. Takéto plochy sú vyhladené a ryhované, drsné, alebo majú vytvorený biely povlak, ktorý spôsobilo trenie. Drsné plochy majú tendenciu otvárať sa počas zlomového pohybu a môžu byť pokryté fragmentmi hornín, oxidmi železa, alebo vykryštalizovanými minerálmi (kremeň, kalcit, atď.). Často sa môžu zamieňať s minerálnymi stupňami a môže dôjsť k nesprávnemu určeniu zmyslu sklzu. Špeciálny význam majú hlavne v nekarbonátových horninách (pieskovce – náš prípad, bazalty, atď.), kde sa fenomén tlakového rozpúšťania neobjavuje a chýbajú tam aj iné indikátory pohybu (akréčne minerálne stupne, atď). Toto kritérium je pozitívne a spoľahlivé na 80%.“
Zdroj: http://www.zaklady-strukturnej-geologie.sk/zaklady-strukturnej-geologie/...

›› Obr. 10 Vznik tektonických zrkadiel

Banský inžinier

exkluzívne.cez.okno

Zdroje

1. https://www.researchgate.net/publication/275026591_Genesis_and_evolution...

2. http://www.zaklady-strukturnej-geologie.sk/zaklady-strukturnej-geologie/...

3. http://www.zaklady-strukturnej-geologie.sk/zaklady-strukturnej-geologie/...

4. Google Earth

5. https://earthquake.usgs.gov/learn/glossary/?term=strike-slip

6. http://earthjay.com/?wppa-woccur=1&wppa-photo=1&paged=3

7. https://en.wikipedia.org/wiki/Smoothness#/media/File:Bump2D_illustration...

© CEZ OKNO


Pozn. red. Príbeh Mesačnej jaskyne je v záhadologických kruhoch už takpovediac klasikou. Jedného dňa sme však do redakcie dostali e-mail od tajomného “banského inžiniera”. Rozhodli sme sa tému spracovať vo videu:


Súvisiace:

Seriál: MESAČNÁ ŠACHTA KONEČNE LOKALIZOVANÁ?
https://www.cez-okno.net/rubrika/serial-mesacna-sachta-konecne-lokalizovana

Tajomná mesačná šachta
https://www.cez-okno.net/clanok/tajomna-mesacna-sachta

Tajemství "Měsíční jeskyně"
https://www.cez-okno.net/clanok/badanie/tajemstvi-mesicni-jeskyne


január 30, 2020 03:08 dopoludnia
  • krát komentár

0 krát komentár

 

 

Top