Chlapci, mládenci a chlapi si za čias mladosti mojej starej matky (ešte v rokoch 1930) robili počas adventu stolček a nesmel mať ani jeden kovový klinec. Verilo sa, keď si ho vezmú na polnočnú omšu, tak uvidia pred oltárom všetky domáce bosorky obrátené zadkom k oltáru. Či niekto nejakú bosorku videl, to som sa nedozvedela ani od otca, ktorý taký stolček robil zopár krát. Stolčeky potom používali pri dojení kôz a kráv a samozrejme že poslúžil "zvedavcom" na sedenie počas polnočnej omše, lebo kostol bol vždy doslova "natrieskaný" a chodili na polnočné omše takmer všetky školopovinné deti, ktoré mali svoje miesto hneď pred oltárom, aby na ne pán farár dobre videl aj s kostolníkom a mohol ich upozorniť, ak sa nevhodne správali a rušili. Na Vianoce chodili do kostola aj tí, ktorí počas roka "nemali čas", tzv. "ROČÁCI".
Celý deň sme mali POVINNÝ pôst až do ŠTEDREJ VEČERE, ktorá začínala keď sa zotmelo. Deti chystali vianočný stromček spolu s otcom i dedom (pokiaľ boli chlapi v dome!) a ženy piekli chlieb, varili, smažili. Cukrovinky, perníčky, medovníčky a koláče už mali napečené tri dni dopredu. Celý adventný čas deti vyrábali ozdôbky na stromček zo slamy, vystrihovali z kartónu rôzne tvary a balili ich do pozlátka, takisto orechy, robili rôzne figúrky zo žaluďov a gaštanov, vystrihovali a lepili (hladkou múkou zmiešanou s vodou) retiazky z farebného papiera i slamy a suchých zelených tráv, vŕbovej kôry, ale aj z brezovej kôry, čo bolo pracnejšie, ale veľmi pekné. Taktiež robili doma salónky , neskôr balili do salónkových bielych a inofarebných papierikov kockový cukor. 
Pred večerou sme sa všetci museli okúpať, obliecť si najlepšie sviatočné šaty a sadnúť k stolu, kde boli nohy stola poviazané železnou reťazou na znak toho, aby rodina vždy držala pospolu a bola pevná ako kované očká pospájanej železnej reťaze vo všetkom svojom konaní a v živote, aby sa nedala rozdeliť a rozbiť nešťastiami, trápeniami, chorobami a pokušeniami diabla. 
Pod stolom bola otiepka slamy na znak toho, aby bolo v dome vždy dosť zrna na chlieb (na stole bol čerstvý chlieb upečený zo zrna a pod stolom slama z neho) a ku tomu, aby sa rodina neroztrúsila po svete tak, že by nenašla cestu k domovu a rodinnému stolu. Otiepka slamy previazaná "povrieslom" a položená pod stolom, pri ktorom sme denne pravidelne sedávali a jedávali, bola i symbolom zviazaných rodinných vzťahov.
Na otiepke slamy bola do polena zaseknutá sekera na znak toho, aby sme mali v dome vždy dostatok tepla a aby sa ani rany srdca nestali dôvodom k nedostatku lásky, úcty a rešpektu k Bohu, Božej milosti a aj k sebe navzájom. Z pece voňal čerstvo upečený domáci chlieb a všade sa šírila vôňa živice ihličia vianočného stromčeka, to bolo to najkrajšie v izbietke, na čom sme vždy mali prilepený zrak, keďže na ňom viseli naše ozdôbky a bola v ňom skrytá naša túžba osláviť Ježiška, naša nádej, že budeme obdarovanými za dobré skutky, ktoré sme robili počas roka a naša veľká radosť z toho, že sme ako rodina spolu a nielen my, ale tisíce ľudí sveta.
Stromček bol zavesený nad stolom pri okne, visel z hrady povaly. Neskôr stál na "štokrlíku" (štokrlla, to bol voľakedajší kus kuchynského zariadenia v každej dedinskej domácnosti - stolica bez operadla, ktorej vrchnák bol na pánty, otváral sa a vo vnútri pod vrchnákom bol šuplík, kde mal svoje miesto čierny a hnedý box na leštenie topánok spolu s kefami a kúskami handričiek). 
Počas ŠTEDRÉHO DŇA mohol prísť do domu ako prvý len chlap, nikdy nie žena, verilo sa, že chlap nosí do domu dobré správy... žena musela byť len doma tak, ako Matka Mária, ktorá sa v ten deň pripravovala na veľkú udalosť, privedenie Spasiteľa a Vykupiteľa na svet. Každá žena mala povinnosť počas dňa vytvárať sviatočnú atmosféru a hovoriť o Panne Márii a Ježiškovi. Zvečerievalo sa a to sme už boli nielen duchovne pripravení zasadnúť k Štedrovečernému stolu, ale aj riadne vyhladovaní. Srdcia sa nám vždy silno roztĺkli, keď matka zaťukala zvonku na dvere so zažatou sviecou v ruke a košíkom ovocia s medom, cesnakom, jabĺčkami, orechmi, hruškami, slivkami, pečenými gaštanmi, hroznom, oblátkami na ktorých bola položená vetvička jedličky hovoriac to čarovné slovo:
"Otvárajte!"
Zdroj: vianocesk.ic.cz
