Obrázok používateľa CEZ OKNO
Čo sa skrýva za Dalajlámovým svätým rúchom

<img style="float: left; margin-right: 10px; margin-bottom: 9px;" src="/files/clanok-subory-2010/dalajlama-nahlad.jpg" ><i>"Ten naozaj neverí, kto nežije podľa svojej viery."
Thomas Fuller</i>
<strong>Novinári sa málokedy stavajú proti Dalajlámovi. Čiastočne aj preto, lebo je taký šarmantný a zaujímavo príťažlivý. Väčšina z toho, čo sa uverejňuje, sú len vtipné výroky a podobenstvá, ktorými sa vyhýba odpovedi na ťažké otázky. Lenže tu ide o človeka, ktorý sa zasadzuje o väčšiu autonómiu miliónov osôb, ktoré sú dnes čínskymi občanmi, očividne s ním na čele prípadnej budúcej vlády. A tak prečo by sme ho nemali brať aj ako politickú osobnosť, ktorá sa musí zodpovedať?</strong>
<!--break-->
Keď Dalajláma v roku 1959 odchádzal do exilu, nebol len duchovným vodcom, ale aj predsedom tibetskej vlády. Išlo o štátny aparát, riadený aristokratickými, rodinkárskymi mníchmi, ktorí vyberali dane, uväzňovali a mučili neposlušníkov a plne sa zapletali do zvyčajných politických intríg (Dalajlámovho vlastného otca v roku 1946 zrejme zavraždili, čo bol dôsledok pokusu o puč).

Tibetská exilová vláda najmenej do 70-tych rokov dostávala od CIA 1,7 milióna dolárov ročne. Z tých peňazí financovali gerilové operácie proti Číňanom, hoci Dalajláma na verejnosti stále vystupoval proti násiliu, za čo mu v roku 1989 udelili Nobelovu cenu mieru.

Samotný Dalajláma bol na výplatnej listine CIA od konca 50-tych rokov do roku 1974; údajne dostával 15000,- dolárov mesačne (t.j. 180000,- ročne). Finančné prostriedky vyplácali jemu osobne, ale on väčšinu z toho vydával na činnosť exilovej vlády, hlavne na prenájom úradných priestorov v New Yorku a v Ženeve, aby bolo možné medzinárodne lobovať. Ale dnes sú už detaily financovania tejto exilovej vlády zahmlené. V roku 2003 najväčšia rozpočtová položka predstavovala 22 miliónov dolárov a išlo o politicky orientované aktivity vlády.

<img style="float: left; margin-right: 10px; margin-bottom: 9px;" src="/files/clanok-subory-2009/dalajlama.jpg" width="100%">

Na administratívu bolo vydelených 4,5 milióna dolárov. Zatiaľ nie je jasné, či má vláda k dispozícii aj dobrovoľné príspevky, ale to musí predstavovať milióny. Je tu veľa zákulisných rečí o ľahkomyseľnom vynakladaní finančných prostriedkov, získaných v Dalajlámovom mene. Väčšinu peňazí presúvajú cez newyorský Tibetský fond, ktorý založili v roku 1981 tibetskí utečenci a americkí občania. Z toho sa medzitým stala multimiliónová organizácia.

Podobne ako mnohí iní ázijskí politici, aj Dalajláma je pozoruhodne rodinkársky; členov svojej rodiny menuje do najvyšších vládnych pozícií.

Traja zo šiestich členov "kašagu" (najvyššie výkonné rameno exilovej vlády) sú blízko spríbuznení s Dalajlámom. Jeho starší brat slúžil ako predseda kašagu a ako minister bezpečnosti a v 60-tych rokoch šéfoval aj tibetskému kontrarevolučnému hnutiu v Tibete, ktoré podporovala CIA. Jeho švagriná bola šéfkou plánovacej rady a departmentu zdravotníctva. Mladšia sestra bola ministerkou zdravotníctva a školstva a jej manžel zase šéfom departmentu informácie a medzinárodných vzťahov. Ich dcéra bola členkou parlamentu v exile. Mladší brat bol popredným pracovníkom Dalajlámovho úradu a jeho manželka ministerkou školstva. Druhá manželka švagra slúžila ako reprezentantka exilovej vlády v severnej Európe. a ako šéfka medzinárodných vzťahov exilovej vlády. Takto majú členovia Dalajlámovej rodiny prístup k miliónom exilovej vlády.

O Dalajlámovi sa toho veľa hovorí, ale len málo ľudí pozná detaily. Napríklad, na rozdiel od toho, čomu väčšina ľudí verí, Dalajláma nie je vegetarián. Je mäso. Vraj to robí na radu lekára, keďže mal komplikácie v dôsledku žltačky. Overoval som si to s niekoľkými lekármi, ale ani jeden nesúhlasil, že jedenie mäsa by mohlo byť nutné alebo žiaduce, keď ide o napravenie poškodenej pečene.

A čo sa Dalajlámovi podarilo dosiahnuť v prospech tibetského obyvateľstva? Darilo sa im dostať Tibet na prvé stránky novín, ale čo z toho bolo?

Lenže tu ide očividne o úplne iné ciele. Nie je náhoda, že verní prisluhovači plánov tajných spoločností sa teraz všade snažia presvedčiť verejnosť o výhodách tzv. "priateľského feudalizmu". Šikovní manipulátori šíria tlačou, internetom a televíziou lživé informácie o idylickom živote v bývalých monarchiách. Aj Tibeťanov presviedčajú, ako dobre sa im kedysi žilo v tichej symbióze s ich svetskými a mníšskymi pánmi. Bohatí lámovia a chudobní mnísi, bohatí statkári a ožobráčení poddaní, tí všetci žili navzájom prepojení a jeden druhého živili vo veľmi duchovne založenej a pacifickej kultúre.

To pripomína zidealizovaný obraz feudálnej Európy, s akými prichádzali myslitelia ako katolík G. K. Chesterton alebo Hilaire Belloc. Podľa nich predstavovalo stredoveké kresťanstvo svet spokojných roľníkov, žijúcich bezpečne pod krídlami cirkvi a pod viac či menej dobrotivou ochranou svojich (aristokratických) pánov.

<img style="float: left; margin-right: 10px; margin-bottom: 9px;" src="/files/clanok-subory-2009/dalajlama-v-europskom-parlamente.jpg" width="100%">

Nútia nás, aby sme uvítali istú kultúru v jej zidealizovanej forme, kde niet miesta pre jej zahmlievané, v materiálnom svete naozaj existujúce, dejiny. Obraz ideálnej Šangrily v Tibete sa však o nič viac nepodobá skutočnosti, než pastorálny obraz stredovekej Európy. V teokratickom Tibete vládnuca trieda manipulovala tradičnú kultúru tak, aby si upevnila svoju moc a uchránila svoje bohatstvo. Teokracia pripisovala akúkoľvek rebelióznu myšlienky satanskému vplyvu. Šírila presvedčenie, že statkár je vyvolený a roľník nemá žiadnu cenu. O bohatých sa vravelo, že si svoj dobrý život zaslúžia a chudobní si sami vyslúžili svoju úbohú existenciu a to všetko bolo zakodifikované do učenia o karmickom treste za zlé činy v predchádzajúcich životoch a prezentovalo sa to ako vôľa božia.

Mnohí obyčajní Tibeťania si želajú návrat Dalajlámu do krajiny, ale zdá sa, že je tu len veľmi málo takých, čo by si želali ten sociálny poriadok, ktorý reprezentuje. V článku Washington Post z roku 1999 sa píše, že "len málo Tibeťanov by uvítalo návrat skorumpovaných príslušníkov aristokratických klanov, ktorí ušli v roku 1959 a ktorí predstavujú väčšinu jeho (Dalajlámových) poradcov. Napríklad mnohí tibetskí roľníci vôbec nemajú záujem na tom, aby museli klanom odovzdať svoju pôdu, ktorú získali počas čínskych pôdnych reforiem. Bývalí tibetskí otroci tiež hovoria, že nechcú, aby sa vrátili k moci ich bývalí páni."

výber ukážok z článkov: rt-ti

Michael Backman, Gnostic Liberation Front: "Behind Dalai Lama`s holy cloak"
http://www.gnosticliberationfront.com/behind_dalai_lama.htm

Dr. Michael Parenti: "Friendly Feudalism: The Tibet Myth"
http://www.gnosticliberationfront.com/friendly_feudalism.htm

Zdroj: <a href="http://www.protiprudu.info/">protiprudu.info</a>
<hr>
<blockquote><p align="center"><h3>Súvisiace:</h3>
<strong>Prijímame jedného z Antikristov</strong>
http://www.cez-okno.net/clanok/magia/prijimame-jedneho-z-antikristov

</p></blockquote>
<hr>

jún 07, 2010 19:29 popoludní

 

 

Top