Dogoni, Západoafričania žijúci v oblasti útesu Bandiagari v Mali, sa preslávili úchvatnými znalosťami o dráhe hviezdy Sírius B už v dobe, kedy európski astronómovia ešte ani nevedeli, že vôbec existuje. Táto predstava je tak vzdialená modernému pojatiu pokroku, že sa mnohí odborníci snažili vymýšľať spôsoby, na ktorých základe mohli Dogoni na svoje poznatky prísť, pretože neverili tomu, čo oni sami rozprávali.

Zasväcujúce zobrazenie tela dogonských predkov

Legenda rozpráva o Nommovi, poloobojživelníkovi z hviezd, ktorý si rozpolil telo, aby vytvoril moderné ľudstvo. Možno, že nálezy európskych astronómov priniesli hlboko do čiernej západnej Afriky francúzski bádatelia a Dogoni ich začlenili do svojich príbehov o stvorení. Lenže potom začali rozprávať o tretej hviezde (Sírius C). Záhada bola ešte záhadnejšia.

Na tradícii Dogonov sa zameriavame čiastočne kvôli tomu, že ich vedenie je možné vďaka francúzskemu antropológovi Marcelovi Griaulovi a dogonskému staršinovi Ogotemmelimu úspešne tlmočiť širšiemu svetu. Griaule medzi Dogonmi žil dlho predtým, než mu bolo konečne dovolené preniknúť hlbšie k múdrosti kmeňa. Svoje poznatky publikovalv roku 1948. V Rozhovoroch s Ogotemmelim zaznamenáva 33 dní, behom ktorých dogonský staršina prerozprával príbeh o vývoji ľudskej spoločnosti z nášho prvého predka Nomma. Obraz obojživelného a božského Nomma, ktorý človeka naučil tkať a poľnohospodáriť a medzitým sa občas vracal ku hviezdam, aby aktualizoval vývojový stupeň človeka, sa objavuje v najrôznejších kultúrach celého sveta v podobe zbožštenia napoly človeka, napoly ryby. Nommova vodná vláda nad kozmickými letmi a stvorením viedla nedávno ku špekuláciám o dlhovekosti a štruktúre DNA.

Tvorivosť a ohlasy dogonského ľudu sa prisudzujú sile a vplyvu Nomma. Celá dogonská civilizácia rezonuje s ucelenými poznatkami ďalších kultúr. Všetky typy zobrazení ľudského tela zahŕňajú zložité sociálne, duchovné a sexuálne vzťahy, ktoré k životu patria. Afrika ako kontinent, ktorý bol domovom prvých ľudí, si zachováva najdávnejšie tajomstvá a my sa v tomto seriály pokúsime vzdať úctu hĺbke skúseností Dogonov.

Kinndu-kinndu

Duša-duša, sociálne telo dediny

Takí boli muž a žena. Odlišní, ale podobní, nerozdeliteľní, ale rozdelení, vďaka ktorých spojeniu a spätnej väzbe bolo ľudstvo schopné prežiť.
Basil Davidson

Ako sme z príbehu sveta pochopili, ľudia ponímali odlišnosť a protikladnosť pohlaví rôznym spôsobom. Jednotlivé tradície sa prikláňali k patriarchálnemu alebo matriarchálnemu mýtu stvorenia, ktorým často ospravedlňovali pretrvávanie sociálnej hierarchie. Rôzne zmeny či úpravy tela sú nezriedka problematickou záležitosťou, od obriezky chlapcov a dievčat cez prideľovanie pohlavia medzipohlavným deťom až po ozdobný piercing či skarifikáciu. O tejto záležitosti sa živo hovorí zo zdravotného, kultúrneho a náboženského hľadiska. V stále rozmanitejších vodách sa snažíme nájsť správny spôsob jednania.

NA POČIATKU

Príbeh stvorenia rozprávaný Ogotemmelim (viď úvod) sleduje sexuálnu minulosť bohov. Stvoriteľ Amma hodil hlinu medzi hviezdy a vytvoril plochú Zem. Sám vo svojej samote sa uchádzal o jej lásku, ale cestu mu zatarasilo termitisko – klitoris jeho stvorenia, takže ho „zredukoval“.

Z tejto nešťastnej jednoty sa zrodil šakal, „symbol ťažkostí boha“. Plodom ďalšieho spojenia týchto kozmických rodičov, tým, že Amma daroval vodu svojej manželke Zemi, boli dvojčatá: „zelenej farby, napoly ľudské bytosti, napoly hadi. Paže mali plantavé, bez kĺbov, telá zelené a celé hladké.“ Tieto bytosti si zachovali esenciu vody, a i keď boli dve, ponechali si jedno meno, Nommo.

Nommo sa vrátil na zem, aby napravil neporiadky, ktoré tu zostali po prvom milovaní jeho rodičov. Vzal zväzok rastlinných vlákien, do ktorých obliekol matku, aby do ďalšieho tvorenia nových ľudí, ktorému sa vytrvalý Amma ďalej venoval, vniesol nejaký poriadok. Narodenie prvých ôsmich ľudí prinieslo ďalší poriadok, bol to však voľný hojdavý rytmus príchodov a odchodov nebeských bytostí z hviezd a ku hviezdam, nebeská sýpka, čo postupne vytváralo potenciál pre kompletný svet osídlený všetkými jeho bytosťami.

Pravdaže oných osem predkov, hoc kráčali svetom ako štyri páry spojených mužov a žien, si zachovalo hermafroditnú podobu svojho božského pôvodu. I keď sa nám postupne vyvinuli končatiny a kĺby a začali sme poznávať smrť, pre Dogonov je každé narodené dieťa mužom i ženou – telesne i duchovne. Proces pohlavnej diferenciácie začína pri dvojakej duši, ktorá odráža hermafroditnú povahu nášho božského predka Nomma.

URČENIE POHLAVIA

Amma od začiatku tvoril ľudí týmto spôsobom, aby reagoval na úchvatnú podobu obojživelného Nomma. Ten potom nakreslil obrysy nového človeka do piesku, aby nasal dvojakú dušu muža a ženy. Pri iniciačnom obrade vstupu do dospelosti je úlohou dospievajúceho prijať pohlavie, ktoré mu najviac vyhovuje. Časti tela dieťaťa, ktoré sú nositeľmi znakov druhého pohlavia, sa chirurgicky odstránia. U mužov to bola „ženská“ predkožka, u žien „mužský“ klitoris.

V súčasnosti sa okolo etických otázok týchto postupov rozvíjajú búrlivé debaty. Predstava Dogonov však zodpovedá názorom tých, ktorí tvrdia, že fyziológia človeka svedčí o tom, že sme skutočne povstali z vôd a nejaký čas dokonca strávili ako bytosti žijúce prevažne vo vode.

Či sme týmto štádiom skutočne prešli a či bolo sprostredkované návštevníkmi z hviezd, vlastnou inteligenciou DNA alebo prítomnosťou nejakého boha (ak sú tieto všetky faktory jedno a to isté, alebo niečo iné), to je mimo dosah nášho súčasného vedenia. Nie je však príliš ťažké predstaviť si, že dedičná pamäť Dogonov siaha tak ďaleko do minulosti, že zahŕňa dobu, kedy sme boli skôr vodnými bytosťami, najmä s ich sklonom k hermafroditizmu a zmene pohlaví behom životného cyklu.

Dvojaká duša ľudskej bytosti sa odráža i v usporiadaní dogonskej dediny, ktorá je rozvrhnutá podľa vzoru ľudského hermafroditného tela s mužským i ženským genitáliám. Väčšinou sa uvažuje, že účelom ženských domov je predpokladaná potreba mužov ustrážiť si vernosť svojich žien, ale vo väčšine tradícií bývajú tajomstvá skutočnej interakcie mužskej a ženskej časti spoločnosti spojené s nepochopením, často dokonca zámerným. My však takému usporiadaniu rozumieme a nech je pravda akákoľvek, skutočnosťou zostáva, že dogonská dedina-telo je presvedčivou pripomienkou stretnutia dvoch pohlaví.

Prorokovanie – CESTA PIESOČNEJ LÍŠKY

Je osudom predurčené ovplyvňovať ďalší beh vecí; z nedokonalého spojenia sa zrodila miesto zamýšľaných dvojčiat jediná bytosť, šakal, symbol ťažkostí boha.
Ogotemmeli

V niektorých podaniach dogonského príbehu stvorenia (majú mnoho dedín a množstvo staršinov – Ogotemmeli musel svoje rozprávanie často prerušovať odkazmi na iných staršinov) vychádzal šakal z lona Ammy preto, že sa chcel spáriť so svojím nenarodeným dvojčaťom. Šakal alebo piesočná líška však podľa príbehu nie je dokonalým dvojčaťom Nomma, ale jedinečná bytosť. Prorokuje dodnes, aby ľuďom pomáhal nájsť v zložitostiach života cestu.

Za súmraku načrtne prorok do piesku za hranicou dediny zložitú mriežku zo šiestich štvorcov vyplnených symbolmi a zdobených jamkami a drievkami. Jednotlivé prvky tejto architektúry sú odrazom života dediny a jeho náplne.

Cez noc líšku privábi lákadlo prosa a ráno veštec vysvetlí svoje cesty v piesku. Týmto spôsobom ponúka tvor vymykajúci sa prirodzenej rovnováhe stvorenie piesočnej líške, bytosti s jednou dušou, dogonské cesty von z labyrintu.

Paul Hougham

The Atlas of Mind, Body and Spirit, vydané nakladateľstvom Octopus Publishing Group Ltd, Londýn 2006, preložila Kateřina Orlová, vydala Metafora www.metafora.cz, spol. s r. o., Praha 2008

Do slovenčiny preložil Ptah

exkluzívne.cez.okno

Všetky časti postupne nájdete na tejto adrese.