Obrázok používateľa CEZ OKNO
Sto dní do rozpadu Ukrajiny?

V januári 2010 sa na Ukrajine budú konať prezidentské voľby. Hovoria, že dovtedy môže dôjsť k vážnemu konfliktu, ktorý môže viesť k rozpadu krajiny. Pokusy o sfalšovanie predchádzajúce prezidentské voľby v roku 2004 sa stali príčinou takzvanej „oranžovej revolúcie“. Jej hlavní hrdinovia, súčasný prezident Vikor Juščenko a predsedníčka vlády Júlia Tymošenková, sa dnes k sebe majú ako „pes a mačka“. Júlia Vladimírovna sa v súčasnosti považuje za lídra a jej hlasným súperom opäť bude predseda „Strany Regiónov“ Viktor Janukovič, hoci, podľa niektorých expertov jeho šance sú nízke.

"Studená“ vojna

Ukrajina, k okrem energetickej závislosti od Ruska pristupuje aj ďalšia a to, ako sa vyrovnajú s rozdelením prozápadnej a provýchodnej pre rusky orientovanú časť Ukrajiny. Takýmto spôsobom Ukrajina nie je rozdelená len politicky, ale aj geograficky. Nie je veľa krajín, v ktorých by celistvosť krajiny bola rozdelená takýmto spôsobom.

Politická mapa krajiny je dobre čitateľná - v posledných parlamentných voľbách v roku 2007 na východe a na juhu Ukrajiny triumfálne zvíťazila „Strana Regiónov“ – Janukoviča (získal rekordné víťazstvo 76% hlasov v Doneckej oblasti) a na západe a v centrálnej Ukrajine zvíťazil Blok Júlie Tymošenkovej (BJT), tento blok zvíťazil aj v niektorých západných okresoch, kde dovtedy dominoval Viktor Juščenko. Na základe teoretického rozdelenia politických táborov na „oranžových“ a „modrých“ to môže viesť k separatistickým tendenciám.

V skutočnosti, aj dnes existujú dve Ukrajiny – jedna, ktorá sa orientuje na Západ, je vo svojej podstate antiruská a nacionalistická, poľnohospodárska západná a tá druhá je proruská, priemyselná východná a juhovýchodná časť Ukrajiny. Ekonomické centrum krajiny sa nachádza na východe, na území Donbasu. Východ okrem iného odmieta aj myšlienku vytvárania ukrajinskej národnosti odtrhnutej od ruského národa korene ktorého sú v Kyjevskej Rusi.

Dva národy?

Národ (národnosť), štátnosť a demokracia sú tesne spojené jedno s druhým. Ak chýba jedno, tak to je na škodu aj toho druhého. Národu, bez suverénneho štátu hrozí asimilácia, štát bez národa alebo viacerých národov stráca zmysel existencie. O tom jasne hovoril aj Palacký. Alebo aj jedno, aj druhé. Diktatúra ľubovoľného národa, prinajmenšom dusí, ubíja jej tvorivý potenciál. Demokratizácia v prvom rade dáva jednotlivým indivíduám lepšie možnosti a takisto aj právo formovať kolektívny subjekt, ktorý fakticky vytvára sám seba. Takéto poznanie prechádza prostredníctvom spoločného jazyka a písma, to znamená za pomoci jedného (jediného) jazyka. Jazyka literárneho, živého, alebo rodiaceho sa.
Ukrajina ako taká nemá nič z týchto základov - ani národ, ani štátnosť, ani demokraciu. V najlepšom prípade môžeme povedať, že spĺňa tieto podmienky čiastočne. Národná identita sa doteraz nesformovala ani na západe krajiny.

Rozdelenie na západ a východ pritvrdilo aj religióznu rôznorodosť medzi grécko-katolíckou a pravoslávnou cirkvou, pričom v dominujúcom postavení je cirkev pravoslávna, no ani tá nie je jednotná v otázke podriadenia sa moskovskému patriarchátu. Štátnosť ohrozujú fakticky kultúrne a jazykové rozdiely na proruskom východe krajiny a doteraz sporný štatút polostrova Krym.

Ukrajinský Obama

Krajinu okrem iných problémov, v súčasnosti trápi ekonomická kríza a občania prejavujú obrovskú nedôveru k súčasnej vládnucej elite To môže mať vplyv aj na ambície Júlie Tymošenkovej stať sa prezidentom Ukrajiny.

Na krk Tymošenkovej dýcha Arsenij Jacenjuk, „ukrajinský Obama“. Má len 35 rokov, no už veľa dokázal - bol prvým podpredsedom Národnej banky Ukrajina, ministrom ekonomiky, ministrom zahraničných vecí a predsedom parlamentu. Jacenjuk bol dlho aj v prezidentskom tábore, no rozhodol sa, že bude nezávislým politikom a neskôr vytvoril vlastnú politickú stranu.

Júlia Tymošenková už dávno prestala byť „oranžovou princeznou“, už oveľa ochotnejšie ide Rusku v ústrety. Pochopila, že nie je možné byť v neustálom konflikte s Moskvou a že ak chce vyhrať prezidentské voľby, musí dostať viac hlasov vo východnej časti krajiny.

Ukrajinu čaká horúca politická jeseň. Krajina bude aj naďalej niesť bremeno rozpoltenosti o ktorej sme písali vyššie. Napriek tomu je našim (Českej republiky) politickým záujmom, aby Ukrajina ostala samostatnou krajinou, podľa možnosti čo najmenej závislou na Rusku. Ako už v 90 – tich rokoch povedal Bržežinský (a nielen on), od stavu Ukrajiny závisí veľmocenské postavenie Ruska.

Praha, 7. októbra 2009, Jozef Mlejnek, „Reflex“ – Česká republika
Zdroj: Súvislosti.eu

október 09, 2009 19:44 popoludní
  • krát komentár

0 krát komentár

 

 

Top