Najzaujímavejšie pozorovania UFO v 90. rokoch na Slovensku 1. časť

Za Jablonicou pristálo UFO | Nevydarený únos? | Prehliadka záhrady | Kontrola letiska | Opäť belgický trojuholník | Opäť biely svetelný záblesk | Slovenská armáda potvrdila UFO | Neznámi kuriči | Opäť jadrové elektrárne | Najzaujímavejšie pozorovania zhrnul pán Miroslav Karlík. Nájdeme tu nevydarený únos, belgický trojuholník, či obrovské ufo na poli za obcou Špačince.

Za Jablonicou pristálo UFO

Po obede si vyšla pani Palšovičová sadnúť na lavicu pred dom. Bol pekný marcový deň. Boli asi dve hodiny a 65-ročná obyvateľka Jablonice v okrese Myjava pozerala smerom k lúkam a lesu, ktorý je na kraji obce na tej istej úrovni, ako stojí jej dom. Je to vlastne posledný dom smerom do Trnavy.

Po chvíli ju zaujal úkaz, ktorý v živote nevidela. V diaľke asi tak 1,5 km, nad lúkou, nízko nad zemou sa pohyboval objekt, ktorý žiaril žltobielym svetlom a zanechával za sebou stopy pary. Teleso malo tvar polgule a pomaly sa presúvalo k pozorovateľke. Po chvíli sa stratilo z dohľadu a bolo vidieť len presvitajúce svetlo medzi stromami. Zdalo sa, že stojí na mieste. Pani Palšovičová si pomyslela, že tam pristálo čudné lietadlo. V tom si však uvedomila, že to nemôže byť lietadlo, zostala sedieť vonku. Asi po hodine sa ozval z miesta, odkiaľ vychádzalo svetlo, slabý hukot a objekt sa pomaly zdvihol nad les. Vzápätí v okamihu nabral rýchlosť a nehlučne zmizol vo výške. Nedalo jej to pokoj. V tom roku bola silná zima a miesta, kde pozorovala objekt, boli podmáčané. Požiadala suseda, mladého chlapca, či by sa tam nešiel pozrieť. Keď mu vysvetlila, čo videla, hneď sa tam vybral, i keď objekt nevidel, ale v duchu si myslel, čo keď je to UFO, o ktorom sa teraz píše.

Nevydarený únos?

Ešte v 1993 roku som navštívil kluby na južnom Slovensku. Podľa výpovede jedného návštevníka som si vypočul neuveriteľný zážitok. Ponáhľal sa autom do práce, bolo asi 6 hod. Zrazu mal pocit, že ho čosi dvihlo do vzduchu aj s autom. Nemohol sa ani pohnúť, vypadalo to skôr ako sen. Pravidelne chodil touto cestou smerom na Nové Zámky. Uvedomil si, že letí nad nadjazdom križujúcej cesty. Zrazu však pocítil, že letí smerom k zemi, ako by sa bol z niečoho uvoľnil. Bola to pravda a on aj s autom spadol asi z 5-metrovej výšky na cestu a takmer sa zabil, auto bolo zničené a on zostal ležať nehybne v ňom. Tak ho našli ľudia prechádzajúci tou cestou. Len zázrakom sa mu nič vážne nestalo, no auto bolo zničené. Dodnes si nevie vysvetliť, čo sa vlastne stalo.

Prehliadka záhrady

V noci v Košickej Novej Vsi 5. februára spozorovala svedkyňa so svojím psom ako ponad strechu susedného domu prelieta teleso s dvoma svetlami, ktoré pulzovali jasne bielou a oranžovou farbou. Objekt vo veľkosti osobného auta sa priblížil za tichého bzukotu asi na 2m k domu. Teleso ešte chvíľu poletovalo nad záhradkou, kde sa vyhlo všetkým prekážkam a vzápätí veľkou rýchlosťou zmizlo. Pes sa dlho bál ísť do záhradky.

Kontrola letiska

Manželia bývajúci na Wupertalskej ulici v Košiciach 12. júna o 22.30 hod. pozorovali v okne silné svetlo, pozreli sa von a na bezoblačnej oblohe zazreli elipsovitý predmet. V hornej časti vpredu svietilo veľmi silné svetlo a na ľavej strane slabšie červené, na ľavej strane hore slabomodré, ktoré blikalo. Objekt nevydával žiadny zvuk, vzápätí sa obrátil smerom na západ k letisku a pomaly šikmo klesal, až zmizol z dohľadu.

Opäť belgický trojuholník

V obci Štefanová v seneckom okrese 19. septembra o 22.00 hod. pozorovali traja chodci na ceste do Unína objekt, ktorý ich osvecoval, pritom nevydával žiadny zvuk. Pozorovatelia si všimli, že svetlo vychádza z trojuholníkovitého objektu nad nimi, ktorý v rohoch svietil bielo a zo stredu vychádzal jasný modrý lúč. Objekt stál na mieste asi 10 minút, potom sa pohol severozápadným smerom. Po chvíli obrovskou rýchlosťou zmizol smerom na Petrovu Ves.

Opäť biely svetelný záblesk

Bolo to v nedeľu 13. marca, keď sa nad oblasťou trnavskej tabule prehnala v noci silná búrka. Niekoľko návštevníkov špačinskej reštaurácie Raketa (ten paradox) zostalo sedieť aj s personálom do neskorých nočných hodín. Po uzavretí prevádzky personál robil poriadok a obvyklú činnosť na záver zmeny. Pri otváraní okna v zadnej časti reštaurácie si vedúci všimol, že smerom na sever, za obcou, je akási podivuhodná budova, ktorá stojí na poli, kde určite na obed ešte nič nebolo. Počasie bolo mizerné a preto si myslel, že zle vidí. Nedalo mu to a to, čo videl, povedal ostatným. Tí neváhali a dvaja sa vybrali autom tým smerom. Po asi desať minútovej jazde prišli po poľnej ceste asi stopäťdesiat metrov od miesta, kde hovoril vedúci. Hneď však zistili, že to nie je budova, ale čosi, čo sa do určitej miery podobá kravínu, na ktorom sa postupne rozsvecuje asi dvadsať okien rôznej farby. Objekt bol odhadom asi dvestopäťdesiat metrov dlhý a šesť sedem metrov široký, vysoký mohol byť tak tri metre.

Vystúpili z auta a pomaly s obavami postupovali po rozmoknutej zemi ďalej. Keď sa priblížili tak na sto krokov, objekt zhasol a vyletela z neho svetelná biela guľa, ktorá vo vzduchu pred nimi praskla. Zľakli sa a začali utekať späť k autu. Občas sa obzreli, či niečo nejde za nimi. Nič ich však neprenasledovalo, objekt zrazu akoby sa vyparil, zmizol. Celé pozorovanie trvalo odhadom dvadsaťpäť minút. Šesť ľudí, ktorí tento objekt pozorovali z reštaurácie, nebolo pod vplyvom alkoholu a tí, ktorí sa vybrali na prieskum, boli tiež triezvi. Celkove išlo o šesť svedkov vo veku od dvadsať do tridsaťpäť rokov.

Pre nás bola veľkou nevýhodou ako u väčšiny prípadov značná časová medzera od udalosti po možnosť skúmania miesta pozorovania. Aj v tomto prípade sme mali možnosť, našťastie tomu bolo tak v tých rokoch, keď o nás vedelo len pár ľudí, teraz je ten čas podstatne kratší, až po takmer troch týždňoch skúmať tento prípad. Výpovede, ktoré sme získali, sa jedna od druhej neodlišovali. Treba však poznamenať, že obec Špačince je vzdialená od Jaslovských Bohuníc len päť kilometrov. Podľa početnosti a štatistiky výskytu neznámych objektov v blízkosti určitých dôležitých lokalít možno zaradiť okrem jadrových a iných elektrární aj vojenské priestory a vodné plochy.

Slovenská armáda potvrdila UFO

V noci 21. januára o jednej hodine piatich minútach pozorovali príslušníci slovenskej armády v piatich vojenských útvaroch objekt, ktorý bezpochyby patrí do kategórie UFO. Tak ako uvádzajú dôstojníci útvarov z Hlohovca, Nitry, Šurian, Mierova a Zohoru, sa v priestore medzi týmito jednotkami nachádzal objekt, ktorý stál nehlučne vo výške šiestich hektametrov (šesť kilometrov) a menil svoju jasnosť i farbu. Spočiatku svietil ako veľmi jasná hviezda, neskoršie prešiel od zelenej, modrej, žltej až k červenej farbe. Tento objekt, ktorý svietil päťnásobnou jasnosťou hviezdy sa javil vo vojenskom ďalekohľade veľký ako zavretá päsť. V teodolite ho pozorovali ako elipsu alebo kruh. Občas spozorovali pri objekte, ako hovoria vojaci protivzdušnej obrany ďalší cieľ.

V priestore pozorovania sa v tom čase nenachádzalo žiadne lietadlo ani balón resp. iný vzdušný cieľ. Pozorovanie bolo ukončené o štvrtej hodine piatich minútach SEČ. List obsahuje aj autentické mená dôstojníkov z piatich vojenských útvarov. Toto pozorovanie má mimoriadny význam pre nás. Vieme, že armáda nemá priamy rozkaz na zverejňovanie takýchto údajov. Som rád, že práve títo dôstojníci, ktorých zo známych príčin neuvádzam menovite, mali správnu vojenskú odvahu a toto pozorovanie nám zaslali. Viem, že v tom čase nepochodili u viacero civilných inštitúcií. Osobne ma teší, že som ako vojak bol práve u tohto vojska. Na koniec udávam ako závažný fakt, že rádiolokátory tento objekt nezaznamenali! Takéto prípady sú známe na celom svete. Veď aj u nás sa už objavujú lietadlá s takýmito vlastnosťami, ktoré im zabezpečujú utajenie pred rádiolokátormi.

Neznámi kuriči

Po prvýkrát popisujem rozprávanie o pozorovaní cudzích bytostí. Borovú sme už v našom rozprávaní spomínali. Majitelia veľkého priam obrovského skleníka sa striedali pri jeho vykurovaní. Bolo to 16. januára 1994, zima ako sa patrí. Cez deň chodila prikladať do kachieľ ústredného kúrenia v skleníku majiteľka, v noci muž. Bola asi jedna hodina v noci. „Každú hodinu som musel ísť priložiť,“ povedal mi na druhý deň muž, ktorý v noci kúril. Vyšiel som ako veľakrát predtým, urobil som pár krokov ku skleníku, keď som si všimol, že pri ňom stojí skupina detí. Prizrel som sa lepšie, neboli to deti, ale päť šesť malých postáv oblečených v kombinézach. Zľakol som sa, rýchlo som začal bežať späť. Po krátkej chvíli som pocítil slabý úder na pravom boku zozadu. Spadol som. Toto všetko som si vlastne spomenul až ráno okolo ôsmej, keď som sa prebudil a zalial ma pot od strachu, že som zaspal a skleník zatiaľ zamrzol. Utekal som v strachu do záhrady. Na moje obrovské prekvapenie skleníku sa nič nestalo. Teplota bola taká aká má byť. Spýtal som sa majiteľky, či ona priložila v noci. Nie, veď to bola tvoja starosť, ja som spala. Nedalo mi to pokoj. Uvedomil som si, čo sa v noci prihodilo. Napadlo mi podívať sa v zrkadle na pravý bok chrbta. Objavil som malú napoly zahojenú jazvičku, ktorá na druhý deň úplne zmizla. Tváre tých malých bytostí však vidím pred sebou stále.

Pri takýchto zážitkoch takmer vždy pozorujeme, že postihnutý si pamätá len veľmi málo. Aj v tomto prípade by určite mnohé vysvetlila regresná hypnóza. U nás nie je zatiaľ možné tieto vyšetrenia absolvovať. Narážame tu na veľa objektívnych, ale i subjektívnych problémov. Ťažko povedať, či v tomto prípade ide o únos. Nebolo možné tento zážitok skúmať ďalej. Rád by som ho bol porovnal s prípadmi, ktoré opisuje vo svojich knihách známy nemecký autor Johannes Fiebag, ale i iní autori z celého sveta, ktorí sa špecializujú na únosy.

Opäť jadrové elektrárne

Nad areálom jadrových elektrární v Jaslovských Bohuniciach sa 17. novembra o 11.15 – 11.30 hod. objavila strieborná guľa. Teleso vo veľkosti tenisovej loptičky stálo na jednom mieste bez akéhokoľvek zvuku. Pozorovateľmi boli traja pracovníci údržby, ktorí v ten deň obnovovali náter budovy. Objekt spozorovali tak, že sa od neho odrážali slnečné lúče. Námietky, že išlo o balón alebo stacionárnu družicu, sme po konzultácii s odborníkmi absolútne vylúčili. Balóny sa už dávno vyradili z používania. Stacionárna družica je tak vysoká, že ani zázrakom ju vo výške približne tridsaťpäťtisíc metrov nemožno voľným okom vidieť.

O pár dní neskôr, 22. novembra 1994 som osobne pozoroval nad jadrovými elektrárňami dve prúdové lietadla typu L-39, ako prenasledujú v malej výške menší elipsovitý objekt. Pozorovanie trvalo asi dve minúty. Vzdialenosť som odhadol na šesťsto až sedemsto metrov a výšku tak stopäťdesiat metrov. Armáda sa k prípadu nevyjadrila.

Ako keby sa v tomto roku sústredili na pozorovanie jadrových elektrární všetky mimozemské aktivity. Podľa zatiaľ neoverených správ pozorovali vojaci koncom roka pristátie neznámeho objektu blízko oplotenia areálu a nielen to. Podľa, opakujem, zatiaľ neoverených správ vystúpili z objektu bytosti, ktoré zanechali v snehu stopy. V súčasnosti je to najviac aktuálny prípad na získavanie nových informácií.

- pokračovanie -

Miroslav Karlík

Zdroj: uforevue.sk

Súvisiace:

Rozhovor s Miroslavom Karlíkom
http://www.cez-okno.net/clanok/exkluzivnecezokno/ani-o-mne-nevie-nikto-v...

Minuloročný piktogram v Kozárovciach má pokračovanie aj tohto roku!
http://www.cez-okno.net/clanok/vyber-aufob/minulorocny-piktogram-v-kozar...

Hul 2010 - piktogram už po tretí krát!
http://www.cez-okno.net/clanok/vyber-ufo-revue/hul-2010-piktogram-uz-po-...