Obrázok používateľa CEZ OKNO
Dovolenka na detskej onkológii

Reakcia na článok: Dobrý deň, chcela by som len dodať k článku, ktorý napísala Iveta B., že bola veľmi mierna a veľmi šetrila niektorých zamestnancov, keď o nich písala. V tomto období som aktívnou opatrovateľkou, asistentkou i zdravotníčkou svojho dieťaťa na takomto oddelení a mala by som omnoho viac zaujímavostí z režimu a pravidiel, ktoré sú zaužívané na tomto odd. Možno to niekedy zverejním, ale naozaj nikto z nezúčastnených ľudí ani len netuší čo sa tu deje. Musím však aj pochváliť to malé množstvo sestier a lekárov, ktorí sú naozaj ohľaduplní a ľudskí. Česť ich práci. S pozdravom Zuzana S.

Pôvodný článok:

Detská onkológia, toto spojenie v nás vyvoláva akýsi zvláštny rešpekt a iste aj hrôzu a strach. Zamysleli ste sa však niekedy nad tým, ako to vlastne na takej detskej onkológii vyzerá, resp. ako to tam asi funguje? Veľká väčšina ľudí, medzi ktorých som donedávna patrila aj ja, si predstavuje, že v prípade detskej onkológie ide o mimoriadne miesto, kde sú všetci ochotní urobiť čokoľvek, aby deťom pomohli v boji s ťažkou chorobou. Bohužiaľ, skutočnosť je od tejto predstavy veľmi ďaleko.

Je neuveriteľné, čím všetkým si musíte prejsť, ak má vaše dieťa onkologické ochorenie a pomoci, ktorú by ste v tejto chvíli zo strany detskej onkológie považovali za samozrejmú, sa vám neujde.
V prvom rade vám dajú pocítiť, že vy ste nikto, len oni sú tí, ktorí rozumejú onkologickým diagnózam. Komunikácia medzi rodičmi a doktormi je na veľmi nízkej úrovni, jednoducho nie je ochota sa s vami normálne porozprávať, pritom ide o najťažšiu etapu vášho života.

Lekár vás stručne, často bez známok empatie, oboznámi s diagnózou dieťaťa, samozrejme ak máte to šťastie a nie je momentálne na dlhšej dovolenke. V takom prípade si vás pohadzujú rôzni lekári ako horúci zemiak. Každý z nich vám povie kúsok z tej úžasnej diagnózy a vy sa to potom snažíte dať nejako dokopy. Je to ťažké hlavne preto, že ste sa s takými vecami nikdy predtým nestretli, nie sú to bežné lieky, ktoré si kúpite v lekárni, keď máte chrípku, a je vám jasné aký bude ich účinok. Každý „liek“ v rámci liečenia rakoviny má svoje vedľajšie toxické účinky, ktoré sa môžu prejaviť oveľa neskôr po liečbe, ale to vám samozrejme lekári už nevysvetlia. Povedia iba, že rakovina je smrteľná choroba, ktorá sa dá liečiť iba týmito ich liekmi, resp. ich protokolmi. Už sa však neunúvajú vysvetliť, aké toxické následky to môže a bude pre dieťa mať. Ide im len o jedno, aby ste im podpísali ten ich prekliaty papier, rodičovský súhlas, ktorý im dovolí podávať chemoterapiu a zbavuje ich to právnej zodpovednosti za následné účinky a smrť dieťaťa – niečo, čo vôbec nie je ojedinelé. Počujete len to večné: „Podpíšte a podpíšte!“ Keď sa pýtate na toxické účinky chemoterapie, resp. rádioterapie, len vás odbijú, že oni tým zachraňujú život vášho dieťaťa, a s vedľajšími účinkami jednoducho musíte počítať. Od začiatku stanovenia diagnózy tvrdia, že iná liečba ako „konvenčná“ nedokáže vášmu dieťaťu zachrániť život. To je absolútna lož.

Keď už ako tak prijmete chorobu vášho dieťaťa, vaša myseľ sa automaticky preprogramuje na boj s touto zákernou chorobou. To samozrejme ešte netušíte, že sa budete musieť potýkať s úplne absurdnými vecami v rámci detskej onkológie. Dostali ste sa na oddelenie, ste si vedomí, že tam strávite určitý čas, len s vaším chorým dieťaťom, ďaleko od rodiny, od práce, resp. od možného zárobku. V hlave riešite všetky možné veci od psychických až po finančné. Vaše dieťa na začiatku absolvuje rôzne vyšetrenia, pokiaľ je malé tak samozrejme všetko v narkóze, nechápe čo sa to deje, začína si uvedomovať, že niečo s ním asi nie je v poriadku, že je v nemocnici. A vy sa ho snažíte všemožne zabaviť aby ste sa z toho nezbláznili.

Prvý šok zažijete po prijatí na oddelenie, pretože sa nikto nebude unúvať, aby vám oznámil to, že rodič si musí zaobstarať vlastnú posteľ a periny, aby mohli na izbe s dieťaťom spať. Iste, majú erárne postele pre rodičov, ale po prvé, je ich len obmedzený počet a po druhé, ak na nich budete spať týždeň, môžete rovno navštíviť ortopéda (zaujímavé, že sa z toľkých sponzorských peňazí nedá zaobstarať aj slušné posteľné vybavenie pre rodičov). Proste, je to ako na nevydarenej dovolenke.

Potom vás čaká ďalší šok, pretože asi len v rámci detskej onkológie si nie je možné priplatiť nadštandardnú izbu, aby ste predsa len pri tom svojom „pobyte“ mohli mať aspoň aké také súkromie. Takže vás čaká jedna toaleta a jedna sprcha pre päť izieb, v ktorých sa v čase „špičky“ nachádzajú asi tak tri deti plus rodičia na jednej izbe. Ak je vaše choré dieťa už príliš veľké nato, aby sa zmestilo do takzvanej umývadlo-vaničky, ktorá sa nachádza na izbe kde nie je kúpelňa, musíte ho ísť umyť do spoločnej sprchy, kde sa samozrejme umývajú všetci obyvatelia tých piatich izieb. Nehovoriac o tom, že to musíte absolvovať s pumpou zapojenou do zástrčky a infúziou, ktorú má vaše dieťa napojenú na sebe. S tým vám samozrejme nikto nepomôže.

A teraz kapitola sama o sebe. Sestričky. Vždy som si myslela, že sestričky na detskom oddelení sú zlaté stvorenia, ktoré vám s chorým dieťaťom vždy ochotne pomôžu. No na detskom onkologickom oddelení som vytriezvela. Jediné čo tam sestričky urobia je, že zoberú dieťaťu krv, napoja mu infúziu, donesú vám lieky pre dieťa a tým to končí. Teplotu meráte sami, sledujete moč, stolicu, musíte zapisovať všetok príjem tekutín a výdaj tekutín. Nedajbože, že niečo zabudnete zapísať, vyhrešia vás ako nejakú školáčku. Divné je aj to, keď vám nedajú ani len čisté posteľné prádlo, automaticky, všetko si musíte chodiť doslova žobrať. Pre jedlo dieťaťu chodíte vy, ak náhodou požadujete, aby vám ho doniesli na izbu, povedia, že nie sú hotelový servis. Niekedy musíte sledovať aj lieky dieťaťa, či náhodou sestrička nezabudla, lebo aj to sa stáva. Najhoršie je to ale vtedy, keď je vaše dieťa po chemoterapii, je mu zle, stále vracia, močí, vy sa ani na chvíľu nezastavíte, či je deň alebo noc, a väčšinou to vychádza na noc, a žiadna sestrička vám nepríde pomôcť s ovracaným dieťaťom, prezliecť aspoň periny na posteli, alebo vymeniť posteľnú bielizeň keď sa dieťa pomočí. Neviete čo s dieťaťom a ešte musíte urobiť celý tento servis sama, v noci, keď ostatní na izbe chcú spať, lebo tiež majú toho dosť. Ráno vás potom o pol šiestej zobudí sestrička, lebo ide brať krv alebo dieťa zase dostáva nejaké lieky na čas. A keď ráno o siedmej zakričia na chodbe „raňajky!“, a vy sa na ne nedajbože nedostavíte, hnevajú sa: „ako ste si dovolili neprísť pre raňajky!“ Prídu vám do izby povedať, že si ich máte prísť zobrať, namiesto toho, že už vám ich mohli doniesť. Samozrejme neexistuje, aby ste si počas dňa rozložili posteľ a trochu si oddýchli, hneď vám oznámia, že nie ste doma v obývačke. Takže vám zostáva po prebdenej noci už len stolička a tvrdá opierka na posteli vášho dieťaťa. Proste úplne zúfalstvo.

Presúvanie z izby na izbu. To je ďalšia úžasne organizovaná vec na detskej onkológii. Iste, v niektorých prípadoch je to nevyhnutné, ale väčšinou ide o totálne chaotické manévrovanie s pacientmi, nehovoriac už o tom, že nakoniec skončíte na izbe s niekým, kto nie je leukopenický (teda môže sa pohybovať bez rúška mimo izby), a teda môže priniesť z vonku hocičo na izbu, kde leží vaše leukopenické dieťa, teda ktoré má málo leukocitov, bielych krviniek, a nedokáže sa brániť proti hocijakým parazitom alebo baktériám. Čo sa týka „leukopenického“ režimu, stojí tiež za to aby som spomenula, že v tomto prípade rodič, lekár a personál nosia rúšku na ústach pri vstupe na izbu dieťaťa, a mala by sa dodržiavať maximálna hygiena na izbe. Veľakrát sa stalo, že rodičia sami nedodržiavajú tento režim na izbe, napr. nechávajú tam jedlo, ktoré ak je tam dlhšie, rozkladá sa, hnije a tieto baktérie sú pre choré deti veľmi nebezpečné. Ale taktiež personál. No aká je to maximálna hygiena, keď vám izbu príde umyť upratovačka, síce s rúškom na ústach ale s mopom špinavým ako keby s ním najprv umyla celé letisko, nehovoriac o tom, že s ním umyla vedľajšie izby, takže všetkú špinu a baktérie preniesla do izby k leukopenickému dieťaťu. To iste platí, ak vám prídu utrieť prach, s tou istou handrou ako všetky izby pred vašou, a to len raz za týždeň. Veľmi hygienické, úplne antibakteriálne. Nehovoriac o tom, že občas sa nájde aj nejaká tá plieseň na izbe, na ktorú musíte samozrejme upozorniť vy, lebo z „predstavených“ si to nikto nevšimne.

Lekári. To sú ľudia, na ktorých úplne visíte, pretože oni majú na starosti zdravie vášho dieťaťa. Všetko to stojí na komunikácii. Dosť som nepochopila ich správanie, ktoré je úplne iné v skutočnosti a na TV obrazovkách. Všade v reklamách a propagáciách o zdravotníctve, vás ubezpečujú o najlepšej starostlivosti. Ale kde je tá najlepšia starostlivosť? Je to to, že vám lekár zamlčí správnu diagnózu, že si nenájde dostatok času, aby vám vysvetlil všetky veci ohľadne liečby podrobne? Že si stále tvrdí len svoje? Platí tam bohužiaľ jedno pravidlo, že čo sa nespýtate, to vám nepovedia a ak sa pýtate často, riskujete neobľubu. Úžasné, nie? A vy máte smrteľne choré dieťa, teda podľa tvrdenia lekárov. Komunikácia medzi rodičmi pacienta a lekármi je na detskej onkológii absolútne mimozemským termínom. V jednom kuse vás odbíjajú, neriešia príčinu problému, iba zasahujú keď už vznikne vážny problém, a pri tom všetkom vás neustále ubezpečujú o tom, že vy tomu nerozumiete, iba oni môžu. Ak nedajbože s niečím nesúhlasíte, dostanete prednášku o tom ako vášmu dieťaťu ubližujete. Lekári mladšieho veku sú viac ústretoví a chápaví a aj ohľaduplní (hádam si tieto vlastnosti aj ponechajú), ale ich „stará“ škola, teda lekári, ktorí tam už dlhšie pôsobia, sú neskutočne neohľaduplní, povedala by som až drzí a bez citu. Pri vizite, keď si prídu pozrieť vaše dieťa, namiesto toho aby ich zaujímalo, že ako sa má, ako to zvláda, ich zaujímajú veci o tom, že dieťa je zle umyté, že nesmie mať hračky počas vizity na izbe, nesmie plakať, byť zúrivé (čo väčšinou tieto deti sú, vzhľadom na neurotoxicitu liekov, ktoré dostávajú). Ak vaše dieťa plače a vy ho držíte na rukách pri vizite, prednostka detskej onkológie sa na vás obráti a opýta sa vášho dieťaťa, že či mu maminka ubližuje, a ešte to na dôvažok zopakuje dvakrát. Tak si myslím, že v takomto prípade ako lekár prekročila únosné hranice ľudskej slušnosti a morálky.

Ak je vaše dieťa malé, a potom všetko čo si musí vytrpieť, chce večer s vami spať v posteli, pretože určite je mu pri mamine alebo ocinovi najlepšie (tak to robia deti aj keď sú choré doma), lekár na vás nakričí, že ako si to predstavujete, dieťa musí spať samo v posteli, už vôbec nesmie byť vo vašej, a že ho to máte odnaučiť. Samozrejme, nedajbože, aby ste si sadli na posteľ dieťaťa, mohli by ste mu tam zaniesť špinu. Naozaj sa tam človek stretne dennodenne s takými urážkami a nebojím sa povedať chrapúnstvami od lekárov, že sa mu z toho zastavuje rozum. Áno, na detskej onkológii, kde deťom ide o život.

Návštevy na detskej onkológii. Je normálne, že vaše dieťa navštevuje rodina, prípadne priatelia, vždy samozrejme v rámci únosnosti. Na izbe je vzhľadom na počet detí na izbe maximálne jeden príbuzný. Preto ma udivuje, že je vôbec možné, aby sa na detské oddelenie, kde sú deti, ktoré majú veľmi slabú imunitu, dostali ľudia, absolútne cudzí, len kvôli nejakej super úžasnej akcii na pomoc deťom na detskej onkológii. Prídu ich nalákať, že poďte detičky, zahráme si divadielko, ty budeš robiť to a ty zas ono, ale už vám nepovedia, že okrem personálu tam príde ďalších dvadsať ľudí, ktorí tam nemajú čo robiť, len preto aby sa prezentovali z nejakej spoločnosti, ktorá dala nejaké to sponzorské. Budú sa na vás usmievať, rečičky typu držíme vám palce, milióny na účet detskej onkológii, ale že nás podviedli, ohrozili naše deti to im už nič nehovorí, ako im nič nehovorí ani to, ako všetky tie ich sladkosti, ktorými deti zahŕňajú, podporujú rakovinu. Hocikedy sa tam príde nejaká „celebrita“ len tak poprechádzať, asi aby jej stúpla popularita úspešnosti. Takto ťažia z ťažko chorých detí.

Ak bojujete s takouto zákernou chorobou vášho dieťaťa, možno si pri čítaní týchto riadkov pomyslíte, že sa s takýmito absurditami nemôže stretnúť u lekárov a sestier, ľudí, ktorí sa na určitý čas stanú súčasťou vášho života. Problém je len v tom, že vy nie ste súčasťou ich života, ale iba každodennej práce. Teda, aspoň to z ich správania tak vyzerá.

Iveta B

Zdroj: Bádateľ.sk

január 09, 2010 00:54 dopoludnia
  • krát komentár

27 krát komentár

  1. Obrázok používateľa mamička tiež
    mamička tiežjúl 02, 2010 15:13 popoludní

    Komentár: 

    To dôležité čo vnímam ja ako matka dieťaťa liečeného na onkologii a čo sa autorka pokúsila okrem iného priblížiť je prístup lekárov k rodičom chorého dieťaťa. To že lekár študoval a rozumie problematike a rodič nie má výhodu len v tom, aby vám vnútili to, čo vyhovuje niekomu tretiemu. Aj keď to nemusí vyhovovať vášmu dieťaťu, koho to však trápi? My lekári zachraňujeme predsa život vášho dieťaťa.
    Dokáže si rodič v tej chvíli položiť otázku či je to naozaj tak? Či chemoterapia naozaj lieči? Čo chemoterapia vlastne spôsobuje? Že chemoterapia likviduje imunitný systém, ktorý je práve zodpovedný na boj s ochorením? Že to ochorenie mohlo vzniknúť práve z oslabenia imunity? A liečba ktorú ma podstúpiť moje dieťa mu tu imunitu ešte viacej a totálne zlikviduje? Na to nepotrebujem zvláštne štúdium, stačí sa len zamyslieť.Ale žiaľ tieto otázky si asi sotva niekto kladie. Aj keby, lekári vedia všetko, vedia že chemoterapia je jedina možná liečba ktorá zachráni vaše dieťa. A tak sa stávajú rodič so svojim dieťaťom rukojemníkmi prefíkaného protokolu s nedoziernymi a katastrofálnymi vedĺajšími účinkami (väčšinou s následkom smrti) nezmyselnej toxickej terapie. Samozrejme pod rúškom záchrany života treba aj s takým niečim rátať.
    Tých pár desiatok detí čo mali to šťastie a prežili, slúžia ako štatistika úspechu na obhajovanie podávania jedov.(ako len môže jed liečiť?, veď spôsobuje otravu) A čo tie stovky detí čo neprežili?
    Len si dovolím spochybniť, že to nebola chemoterapia vďaka ktorej sú
    tie deti nažive. Nie iba imunitný systém a sila vlastnej vôle ich udržala pri živote, a to aka slaba bola toxicita podávaných "liekov".
    A ak mali to šťastie na vhodnú a cielenú liečbu antimykotikami prípadne antiparazitikami. Nie všetky deti toto šťastie nemali.
    Neviním lekárov na vine je zbabelosť a farizejstvo povedať PRAVDU ako sa veci majú. Nestoja nám za to tie zbytočne vyhasnuté detské životy?
    autorke želám vyzdravenie svojho dieťatka a ďakujem jej za odvahu

  2. Obrázok používateľa kolos
    kolosjúl 03, 2010 15:02 popoludní

    Komentár: 

    konecne rozumny komentar!

    farmamafie ja hned po mafii s vyrobou zbrani nejvetsim bisnisem.

    uz roky existuji metody ktere rakovinu bezpecne vyleci, a bez toho aby dite stratilo nejen vlasy.

    manipulace medii je bohuzel vetsine na vine
    ktery kriticky myslici clovek se spetkou rozumu si mysli ze otrava leci??!
    nechcu videt ty bonusi ktere lekari dostavaji, to same se da tvrdit o aidsu.

    muj deda nebyl sice na onkologii, ale po operaci mu zistili rakovinu a poslali ho domu zemrit. stav nemocnic na slovacku je neco hrozneho, hygiena a pod, nula bodov, jestli chce clovek trosku "lepsi" peci musi podplacet personal a sou dokonce nekteri lekari, ktery berou uplatky jako samozrejmost.

    doktori prisahali ze budou za kazdou cenu ochranovat zivot, chemoterapie a podobne oslabovani immuniho systemu sou pravym opakem.

    penize sou nad clovekem, coz je velmi smutne. sme lidi a meli by sme zacit zase aj tak chovat.

    zrna z pecek merunek delaji divy, orgonit ala wilhelm reich take, vitamin b17, germanium v houbach, zadna kysela strava a hodne ovoce a zeleniny (ale ne to svinstvo z tesca) a hlavne pryc od vsech moznych pramenu zareni, jako vysokonapetove sloupy, vysilace a pod. barvy sou vitaminy pro dusi a hlavne hodne lasky!

    zelam vsem hodne stesti!

  3. Obrázok používateľa Lil
    Liljúl 05, 2010 13:29 popoludní

    Komentár: 

    GERMÁNSKÁ NOVÁ MEDICÍNA DR. HAMERA I.: Úvod

    http://www.cez-okno.net/clanok/zdravie/germanska-nova-medicina-dr-hamera...

  4. Obrázok používateľa Dika
    Dikaaugust 09, 2010 05:29 dopoludnia

    Komentár: 

    Poďakovanie

    Ďakujem všetkým malým i veľkým sponzorom a darcom 2% daní za to, že Vaším prispením:

    máme vždy dostatok liekov
    kompletne sa zrekonštruovalo oddelenie veľkých detí (17 mil. Sk) s klimatizáciou s dvoj -a trojstupňovým čistením vzduchu,
    máme: vynovenú herňu na oddelení malých deťoch
    novú kuchynskú linku na oddelení malých detí
    plastové okná so sieťkami
    elektricky polohovateľné postele s antialergickými podhlavníkmi, paplónmi a chráničmi matracov s nočnými stolíkmi s polohovateľnou doskou na prácu, postieľky pre malé deti
    skrine na izbách pre rodičov a pacientov
    najlepšie rozkladacie postele pre rodičov, aké sú dostupné na trhu
    televízory, videá, DVD, počítače.....
    hračky, knižky, pomôcky na ručné práce....

    infúzne pumpy, stojany, monitory, odsávačky, Ekg prístroje
    výkonný prietokový cytometer na diagnostiku leukémií (5 mil. Sk)
    nový prístroj pre kvapalinovú chromatografiu (2,5 mil Sk) a tak môžeme ako prví a jediní na Slovensku vyšetrovať hladiny azolových antimykotík ......

    Ďakujem aj Vám, anonymní rodičia, za „ocenenie“ našej práce, ktore šírite ako mor medzi sebou - rodičmi a beriete všetku nádej a dôveru, tým ktorí ju majú.

    Myslíte si, že týmto pomôžete napraviť krivdy? Aké? Že nevieme zabezpečiť každému rodičovi samostatnú izbu s kúpeľňou? Že požadujeme dodržiavať jasne definované podmienky uvedené v prevádzkovom poriadku, návštevné hodiny, leukopenický režim....
    že Vy nemáte....., že Vám sa.......?????????????????

    Ďakujem všetkým zdravotníckym zamestnancom, ktorí sa nemôžu nijako brániť, za prácu, ktorú vykonávate s láskou, bez nároku na úctu, poďakovanie, ktoré si v plnej miere zaslúžite. Viem, ako Vás bolí strata každého jedného dieťaťa, ale viem aj to, že zase prídete (aj keď s pocitom veľkej krivdy) pre to jediné, pre úsmev vyliečeného dieťaťa.

  5. Obrázok používateľa Anonym
    Anonymseptember 12, 2010 09:13 dopoludnia

    Komentár: 

    Dobrý deň!!!
    Nikdy som nebola na detskej onkológii,ale moja mamka bude tomu rok zomrela na rakovinu hrubeho čreva,verím tomu,že to tam tak je,lebo všetko už je len o peniazoch,nechcem fakt nikoho uraziť poviem si len svoj názor,ja som mala chorú mamku,viem,čo to je,keď neviete,či sa vylieči a či robite správne,ked poslúchate len tých lekárov a tak Vám poviem,je to všetko len biznis a nič viac,veď čo iné ostáva ľuďom,ktorí su chorí,chcú sa vyliečiť a len pchajú do seba tie hnusné lieky,chudnú vyzerajú ako keby v sebe už nemali ani život a toto ich môže vyliečiť,ja som tomu kúsok verila,ale škoda,že neskoro som prišla na to,že tie sestričky a tí lekári,ktorí stále hovorili,ze je to dobre,je to dobre a nakoniec rátajte s najhorším,tak čo to vlastne bolo??? Boli to len prázdne slová,ktoré nám dávali nádej??? A tak Vám poviem,ano verím tomu,že tie sestričky sa môžu pomyliť,mojej mamke zle pichli chemo a uz sa s tym nedalo nič robiť a povedali nam je nam to luto,tak človek verí lekárovi a sestričke a ona sa len tak pomyli?Tak nech to nejdu robiť ked to nevedia a ked ich to nebaví,ale pre boha ved tu ide o zivot človeka a možno určití budete proti mne,ale prečo útočite na tú pani,veď ona hovorí len to,čo zažila a čo je na tom zle,proste niekomu tam je dobre a niekomu zle kazdí ma iné skúsenosti,iní nazor,ale neberte ho nikomu,mne tiez vela ludí povedalo,ze ten a ten je dobrí,ale ja sama si urobím o kazdom názor a nikto mi ho nemoze vziat a este ku tým lekárom a sestričkám,keď vedia byť odporní na iných oddeleniach to nemyslím všetkých mam aj dobre skusenosti,tak nech to nejdu robiť!!!! A čo sa týka tých otázok je to pravda,musíte sa všetko pýtať,aby Vám odpovedali a ja mám ešte na toto názor,ako chémia môže zachrániť človeka??? Keď z tej chémie je táto choroba!!! A malé detičky ja mám synčeka a fakt chápem tie mamičky a držím Vám fakt úprimne palce aby sa uzdravili,ale je fakt na Vás,či ich budete takto liečiť,ja keby som mala takúto chorobu NIKDY by som nešla na chemo a poznám ľudí,ktorí prekonali túto chorobu a povedali,že keby sa im vrátila už by nešli na chemo,ale mám kamarátku,kt.príbuzný je chorý a je tak zmanipulovaný lekármi,že nič iné neuznáva i ked ho to zabija,touto cestou prajem všetkým,ktorí majú choré detičky,aby sa im vyliečili,ja som si strašne priala aby sa mi vyliečila mamka,ale nemám nenavisť voči tým,čo sa vyliečili,len ma strašne mrzí,že tu už moja mamička nie je!!! Držte sa a bojujte!!!

  6. Obrázok používateľa Anonym
    Anonymnovember 19, 2010 11:54 dopoludnia

    Komentár: 

    keby to personal robil a laskou jak napisala jedna matka tak by to vyzeralo celkom inak priala by som vam nepozorovane sledovat chod na oddeleni vsetko je pravda čo mamimy pisu nech sa personal hneva lebo ne a vam sa to tiež nepači ale bohuzial je to tak na detskej onkologii mama ktora to zazila

  7. Obrázok používateľa mino
    minoapríl 20, 2011 08:00 dopoludnia

    Komentár: 

    A zase sa potvrdilo akych doktorov babrakov mame na det. onko. v BA.
    Hanba Vam. Na jednej ruke sa da naratať schopných lekarov na tomto oddelení. Je to velmi smutne.

  8. Stránky

 

 

Top