Knihu „Zdroj“ od Ayn Randovej považujú Briti za druhú bibliu a neprekvapuje ma to. Možno je biblia prisilné pomenovanie, ale rovnako aj v tejto knihe bojuje individualita voči kolektivizmu, dobro so zlom, cnosť so zradou svojich schopností, je o beštii, ktorá nás spriemerňuje a devastuje naše pravé hodnoty. To všetko štýlom Ayn Randovej, ktorý sa nedá parafrázovať iba citovať, taký je pravdivý až krásny...
Randovej poslaním bolo šíriť myšlienky písaním, ako sama spomenula v knihe:
„Písanie, nie je obchod ani kariéra, ale krížová výprava a odovzdanie sa radosti, ktorou sa ospravedlňuje náš život na zemi.“
O tom aká je myšlienka ohromne silná ďalej píše:
„Prvá vráska sa človeku robí, keď prvý krát ucíti dotyk Boha – dotyk myšlienky. Vybaví sa každému, keď človek o samote premýšľa a aké múdre slová hovorí a v pravú chvíľu – no, akonáhle nájde odvahu vysloviť ich, vyjde slabý odlesk všetkej tej nádhery ukrytej vo vnútri nás. Je to sebaklam, keď si človek uvedomí, aký je v duchu silný, mocný, schopný, je to sen, alebo potlačená skutočnosť, nenarodená a zabitá strachom, potrebou, nenávisťou.“
Rovnako platí, že:
„Naša krajina nebola budovaná na sebeobetovaní, odriekaní. Bola budovaná s myšlienkou, že každý človek má právo ísť za vlastným šťastím – za osobným šťastím.“
Ďalej pojednáva o myšlienke, ktorá dala vzniknúť budovám, mrakodrapom a celým mestám. Na začiatku všetkého však stojí samotná myšlienka. Nič viac a nič menej.
„Pohľad na more nás nenaplňuje pocitom vlastnej bezvýznamnosti. Nie, cítiť silu človeka, myslím na jeho úžasné schopnosti, vďaka nim postavil loď, aby celý ten nekonečný priestor zdolal. Cítim posvätné chvenie, keď vidím prírodu, čo človek dokázal vytvoriť a rovnako pred čím ho príroda ďalej prevyšuje.“
A preto:
„Nemysli, ver, ver svojmu srdcu. Nie svojmu mozgu. Nemysli, ži citom. Ver.“
„Ten, ktorý dosiahol nesmrteľnosť, nie slávu ani večnosť, ale to že žije tu a teraz. Vieš ako ľudia túžia po nesmrteľnosti, ale pritom umierajú každým dňom, ktorý prežijú. Každú hodinu zabíjajú samých seba. Menia sa, popierajú samých seba, odporujú si a hovoria, že rastú. Akoby existoval len sled nepodstatných okolností, objavujúcich sa a zase miznúcich v beztvarej mase. Ako môžem čakať, že pretrvajú, keď sami nie sú schopní udržať ani chvíľku?“
„Hľadajúci Boha a nachádzajúci sama seba. Dokazujúc, že nie je žiadna vyššia moc, než tá, ktorá je ukrytá v jej forme. Boh stvoril slona, aby sa celý život drel a komára, aby si len tak poletoval a nie je dobré jednať proti prírode.“
Všetko je tak ako má byť, nič nie je náhoda, ani keď sa práve narodíte ako slon a driete sa. Možno sa budete na staré kolená cítiť ako komár, s výnimkou, že poletovať okolo vás budú príbuzní.
„Nech už čaká človeka akákoľvek budúcnosť, na sklonku života hľadá každý z nás nejakú ušľachtilú víziu ľudskej povahy a zmyslu života. Avšak na tom, po čom túžime v skutočnosti tak málo záleží. Ak toto niekto nepochopí, ťažko dosiahne šťastie. Nejde o to, kto niečo urobil, ale o tých pre ktorých to urobil.“
„Keď sa naučíš mať rád všetko, aj to najnižšie, to najničotnejšie, to najúbohejšie, budeš mať rád aj to najúbohejšie v sebe. Potom si budeme všetci rovní, potom zavládne na zemi veľký mier a bratstvo a my objavíme nový svet, krásny svet. Musíme byť láskaví a ku každému z nás. Musíme vedieť chápať a odpúšťať.“
„Nie je nič tak dôležitého ako ľudská tvár. A nič také dôkladné. V okamihu prvého pohľadu môžeme niekoho spoznať. V tom prvom pohľade je všetko. U ľudí nie je nič dôležitejšie ako vzťahy s druhými.“
„Pri pohľade na niečo, čo obdivujeme, počujeme vo vnútri seba jedinú odpoveď – áno. Potvrdenie, prijatie, znamenie otvorených dverí. Umenie povedať áno alebo nie, je základom všetkého vlastníctva – vlastníctva svojho ja. Keď počúvam svoju obľúbenú symfóniu, necítim to isté ako skladateľ. Jeho áno je iné ako moje. Nemusel mať rovnakú predstavu ako ja – odpoveď je pre každého osobná.“
„Skutočný tvorivý proces je pomalý, postupný, anonymný a kolektívny, každý jedinec v ňom spolupracuje s ostatnými a podriaďuje sa požiadávkam väčšiny. Existujú dva vesmírne princípy tvorby: krása a užitočnosť.“
Na nešťastie sa stále dajú dobré veci zneužiť v prospech zla. Platí to všade, Ayn Randová spomína „beštiu,“ ako prostriedok mať pod kontrolou všetko. Je pravdou, že:
„Ľudia sa líšia cnosťami, ale neresti majú všetci rovnaké.“
Beštia je všade naokolo, je tá ktorá nahlodáva naše ja, klame nás, že nie sme dosť dobrí, aby sme v niečom vynikali, potláča našu individualitu a zabíja vieru v nás.
Randová opisuje ako funguje prostredníctvom ľudí:
„Presvedč ľudí, že ideál, ktorý hľadajú je láska k blížnemu, taký ideál nikdy nikto nedosiahol. Všetky prirodzené inštinkty sa tomu bránia. Zabi v človeku zmysel pre hodnoty – vysväť priemernosť – a všetky ostatné svätyne padnú samé. Zabíjaj smiechom – je nástrojom ľudskej radosti. Nedovoľ však ľuďom, aby boli šťastní, šťastie je sebestačné a samostatné. Šťastní ľudia sú slobodní. Urobili sme teda zo šťastia hriech (všetky radosti života napr. sex, ambície, zisk vedú k hriechu.) Presvedč ich, že dosiahnu vyšší stupeň šťastia ak sa vzdajú osobného šťastia v prospech blaha spoločnosti, alebo použi nič nehovoriace slová – raj, božský zámer. Ak je nutnosť prinášať obete, vezmi nohy na ramená, lebo niekto tie obete bude zhromažďovať.“
Treba podotknúť, že to stále funguje. Ako aj všetky hrôzy z minulosti, z akejkoľvek vojny boli spáchané v mene nejakého ušľachtilého vyššieho cieľa. Nikto, vo vojne nemal právo zabíjať, zpochybňovať, pretože zabíjali s dobrým úmyslom. Tým najlepším. To, že človek sa musí obetovať pre dobro spoločnosti je samozrejmosť. Nikto sa nad týmto kolektívnym faktom nepozastavoval.
„Potlač rozum a svet je tvoj. Môžeš snáď vládnuť mysliacemu človeku?“
Snahou je vybudovať báječný priemer, ktorý sa nebúri, keď nás nazvú malými, priemernými, obyčajnými. Či ovcami. Je to vláda kópií, kde sa pestuje poslušnosť odmeňovaná medailami.
„Ak niekto hovorí, že máš plné právo byť šťastný, že najväčšiu povinnosť máš voči sebe, bude to človek, ktorý od teba nič nechce.“
A
„Práve tých zopár málo hýbe svetom a dáva životu zmysel.“
Je dobré pozastaviť sa, prečo potrebujeme poradiť od druhých.
„Prečo je tak dôležité, čo pred nami urobili iní? Prečo človek uctieva niečo len preto, že to nevymyslel on sám? Prečo dáva za pravdu ostatným, len nie sám sebe? Prečo by mali mať všetci ostatní patent na pravdu?“
Prečo nechceme rozhodovať za seba iba my samy, potrebujeme stále druhých ľudí, aby za nás rozhodovali? A prečo sa vzdávame svojich snov, predstáv, svojej prirodzenosti?
„Niektorí sa vzdávajú pod dotykom prvého tlaku, niektorí sa zapredajú, niektorí padajú pomaly a nepostrehnuteľne, až vyhasnú úplne, a vôbec pritom nevedeli kde a ako svoj oheň stratili. Potom sa všetci stratia v nekonečnom bahne svojich starších predchodcov, ktorí im neustále opakujú, že dospelosť znamená netrvať na svojich názoroch, bezpečie znamená netrvať na svojich hodnotách a praktickosť znamená netrvať na svojej hrdosti. Aj cez to všetko sa niektorí nevzdajú, idú ďalej a vedia, že nedá sa zradiť vlastný oheň, učia sa, ako mu dávať tvar, význam a ako ho uskutočniť.“
Pýtate sa: „Kto mi to umožní?“
Pýtajte sa radšej: „Kto mi v tom zabráni?“
„Je možné, že toho kto priniesol oheň do jaskyne upálili, toho kto vynašiel koleso na ňom umučili. Považovali ich za kacírov, prekračujúcich obzory. Dar, ktorý nepochopili ostatní im otvoril brány do sveta. Sláva začala prvým človekom, ktorý za svoju odvahu zaplatil. V každom storočí žili ľudia, ktorí vykročili na cestu ako prví mali len sen – víziu. No, jedno mali spoločné. Ich krok bol prvým krokom, ich cesta nová, ich sen prvý. Sen – sila – odvaha vychádzali z duše. Ľudská duša je jeho vlastné ja.“
Bela
KNIHU môžete zakúpiť na tejto adrese.
›› PÍŠEME:)
AJ VY?
Súvisiace:
Príbeh o dúhe
http://www.cez-okno.net/clanok/pribeh-o-duheVedeli by ste žiť bez peňazí?
http://www.cez-okno.net/clanok/vedeli-by-ste-zit-bez-penaziSeriál: SLOVO DO ŽIVOTA
http://www.cez-okno.net/rubrika/serial-slovo-do-zivota
