DOKONALÁ POTRAVINA: MED - PEĽ - PROPOLIS - VČELÍ JED

Kto by ho nemal rád... Vieme o ňom naozaj všetko? Skúste prelúskať tento miestami až vedecký text - možno budete šokovaní ako ja. Že je med zdravý som pravdaže vedel. Obsahuje však taký komplex účinných látok (v texte zvýraznené), že obzvlášť VČELÍ PEĽ je u mňa odteraz "number one"! Čerpám z jedného obsiahleho komentáru, podľa mňa si zaslúži dostať sa na titulku, čo vy na to?

MED

Med sa odporúča ako výhodný dietetický a terapeutický prostriedok pri akútnych aj chronických chorobách pečene. Napomáha reparačným procesom v pečeňovom parenchýme po akútnej intoxikácii hepatotoxickou látkou (napr. alkoholom, organickými rozpúšťadlami a pod.). Pravidelné sladenie medom - pre obsah železa a medi - napomáha úprave krvného obrazu predovšetkým pri anémiách v detskom veku.

Tradične sa osvedčuje pravidelné užívanie medu pri dlhodobých prieduškových a pľúcnych chorobách. Urýchlením reparačných procesov výdatne podporuje efektívnosť antibiotickej a chemoterapeutickej liečby pri pľúcnej tuberkulóze. Pri chronickom zápale priedušiek napomáha expektorácii tým, že zlepšuje kinetiku hladkých svalov priedušiek, ale aj dýchacích svalov hrudníka a bránice.

Pri chronických chorobách srdcovocievneho systému podávanie medu zosilňuje srdcové systoly, a tým odďaľuje dekompenzáciu. Pri zlyhávaní srdcovej činnosti mobilizuje kompenzačné mechanizmy. Pri pravokomorovom zlyhávaní s výraznou kongesciou pečene napomáha súčasne zlepšenie činnosti hepatocytov.

U hypotonikov, ktorí majú sklon ku kolapsom, užívanie medu poskytnutím energetickej glukózy zlepšuje tonus hladkých svalov ciev.

Niektorí autori propagujú podávanie medu pri rozličných nervových a psychických chorobách, keď terapeutický efekt zaručuje okrem glukózy (nevyhnutnej pre činnosť nervových buniek) spolupôsobenie vitamínov skupiny B. Sedatívne pôsobenie medu umožňuje pokojný spánok, a to v prípade, keď sa večer vypije mlieko osladené medom.

Protiedémový vplyv glukózy sa využíva pri komócii mozgu, alebo pri postkomočnom syndróme. Všeobecne známe je terapeutické pôsobenie medu pri dyspeptických ťažkostiach s pomalšou peristaltikou, kolikami a sklonom k obstipáciám. V tejto indikácii sa neuplatňuje len priamy dezinfekčný účinok medu, ale aj energetické pôsobenie glukózy na činnosť hladkého svalstva žalúdka a čriev. Pre lokálne dezinfekčné účinky sa odporúča sladenie medom aj pri infekčných gastroenteritídach (najmä pri premnožení hnilobnej črevnej flóry).

Lokálne dezinfekčné a reparačné pôsobenie medu sa využíva aj pri zápalových ochoreniach ústnej dutiny a hltana, keď užívanie malých dávok v hodinových intervaloch potláča infekciu a urýchľuje epitelizáciu slizníc.

Podobný účinok má aplikácia tekutého medu (bez zriedenia vodou) na hnisavé kožné afekty, ulcerácie a plesňové ochorenia deskvamovanej pokožky.

Použitie: Ako požívatina a posilňujúci prostriedok sa užíva v podobe sladidla namiesto repného cukru, a to predovšetkým u detí, starých ľudí a rekonvalescentov. Pri medovej kúre sa ordinuje 70-100 g medu denne, ktoré sa rozdelia na 3 dávky a užívajú sa počas 1-2 mesiacov (kontraindikáciou je latentný aj manifestný diabetes). Med zbavený bielkovinových zložiek sa používa aj na injekčnú, alebo infúznu liečbu.

Toxickosť: V ojedinelých prípadoch vzniká alergia po užití niektorého druhu medu. Niektoré druhy medu zbieraného z nektáru jedovatých rastlín v mimoeurópskych oblastiach môžu mať toxické účinky.

PEĽ – PYL

Peľ nie je živočíšnym produktom. Včela medonosná (Apis mellifica) ho zbiera z kvetov a prináša do úľa na výživu mladých včiel. Peľové zrnká sú samčie pohlavné produkty vyšších rastlín - slúžia na oplodnenie (opeľovanie) rastlinných samičích pohlavných orgánov. Na dietetické a liečebné ciele sa peľ najľahšie získava od včiel, ktoré sa pri návrate do úľa musia predierať peľovými zachytávačmi.

Obsahové látky

Vlastnosti: Nutritívum, vitaminiferum, vazotonikum, antianemikum, antisklerotikum, prostatoterapeutikum, hepatoprotektívum, kozmetikum.

Účinnosť: Farba, vôňa a obsahové látky peľu sú veľmi variabilné, a to podľa rastlinných zdrojov, z ktorých pochádza. Vysoké množstvo stráviteľných bielkovín predurčuje perspektívne využitie peľu a prípravky z neho vyrobených ako výhodného doplnku potravy.

K tomu prispieva aj vysoký obsah vitamínov a minerálnych látok.

Liečivé účinky peľu veľmi závisia od rastlinného druhu, z ktorého pochádzajú, od spôsobu spracovania i uskladnenia. Obsahové látky s účinnosťou vitamínu P (rutín) zabraňujú lámavosti kapilár a udržiavajú normálnu priepustnosť cievnych stien. Spolu s kyselinou askorbovou utvárajú podmienky pre lepšiu kapilárnu cirkuláciu.

Takúto terapeutickú účinnosť má najmä peľ pohánky jedlej (Fagopyrum esculentum).

Celkové zlepšenie zdravotného stavu pri užívaní peľu podmieňujú esenciálne aminokyseliny spolu so širokou škálou vitamínov a minerálnych látok. Tvorbu červených krviniek u anemických pacientov napomáha aj prítomnosť železa, medi a kyseliny listovej.

Flavonoidné látky s vitamínmi zlepšujú cirkuláciu - najmä v kapilárnom riečisku - čo sa terapeuticky využíva pri obehových poruchách zapríčinených artériosklerózou. Dostatok stavebných aminokyselín zlepšuje výživu a látkovú premenu v cieľových orgánoch.

Zistilo sa, že peľ pozitívne ovplyvňuje niektoré choroby prostaty. V odbornej literatúre sa opisuje zastavenie adenomatózneho rastu a vymiznutie subjektívnych chorobných príznakov pri adenóme prostaty. Pre vhodný pomer vitamínov a esenciálnych aminokyselín peľ napomáha regeneráciu pečeňového parenchýmu, preto sa odporúča pri hepatopatiách a pri akútnej hepatitíde. V tejto indikácii sa osvedčila spoločná aplikácia peľu zmiešaného s medom.

Peľ je aj uznávaným kozmetickým prostriedkom. Okrem viacerých účinných zložiek má na tom najväčšiu zásluhu obsah vitamínu H (biotínu).

Použitie: Deťom vo veku 3-5 rokov sa bežne podáva 12 g peľu denne, vo veku 6-12 rokov 16 g denne a mládeži nad 16 rokov i dospelým do 20 g denne. Celkové denné množstvo sa rozdelí na 3 dávky. Dospelým sa obvykle podáva 1 kávová lyžička 3-krát denne.

Peľové obsahové látky rýchlo podliehajú enzymatickým zmenám, pričom menia svoje farmakologické vlastnosti. Preto je výhodnejšie užívanie stabilizovaných prípravkov.

Pri domácej príprave konzervovaného peľu sa odporúča tento postup (podľa Svobodu):

Čerstvý peľ (maximálne 5 dní starý) sa zmieša s 15 % medu a 25 % vody (na 1 kg peľu sa používa 0,25 l vody a 0,15 kg medu). Med sa rozpustí v určenom množstve vody a 5 minút sa povarí. Po vychladnutí sa dôkladne premieša s peľom (nesmú sa však tvoriť hrudky). Potom sa naplní do väčšieho zaváracieho pohára, utlačí sa dreveným tĺčikom a zakryje drevenou pokrývkou, ktorá sa zaťaží umytým kameňom alebo nekorodujúcim závažím. Pohár sa postaví k tepelnému zdroju s teplotou 35-40°C. Po 4-6 dňoch, keď peľ zmení farbu a dostane charakteristickú vôňu, odstráni sa drevená pokrývka aj závažie, a pohár sa nepriedušne uzavrie. (Autor receptu odporúča viečko zaliať troma dielmi parafínu a jedným dielom včelieho vosku.) Z konzervy, v ktorej sa obsah stráviteľných bielkovín nemení, možno peľ kedykoľvek odobrať, ale nádobu treba vždy znovu nepriedušne uzavrieť.

Toxickosť: Niektorí autori varujú pred nekontrolovaným užívaním peľu, ktorý pre pomerne vysoký obsah vitamínov môže zapríčiniť hypervitaminózy. Pri perorálnom užívaní peľu nehrozí u pacientov trpiacich na alergiu na peľ prakticky nijaké nebezpečenstvo. Podstatou klinických peľových alergií je precitlivenosť na peľ anemofilných rastlín (opeľujú sa vetrom), ktorých zrniečka sú menšie a ľahšie. Peľ entomofilných rastlín, ktorý zbierajú včely, vyvoláva alergické reakcie len výnimočne. Niektorí autori odporúčajú desenzibilizáciu inhalačných peľových alergií perorálnym užívaním peľu.

Odvodené prípravky: Priemyselne sa u nás nevyrábajú nijaké prípravky z peľu.

PROPOLIS (TMEL)

Propolis produkuje včela medonosná (Apis mellifica). Podľa doterajších výskumov existujú dva prírodné zdroje propolisu.

Druhý zdroj predstavuje balzam z peľu entomofilných rastlín, ktorého zrnká v medovom žalúdku včiel napučia a praskajú. V povrchových vrstvách peľu je balzam, z ktorého včely - robotnice - vytvárajú propolis.

Obsahové látky: Zastúpenie a množstvo jednotlivých zložiek veľmi kolíše podľa dostupnosti jednotlivých prírodných zdrojov. Propolis obsahuje do 30 % vosku, 5060 % živice alebo balzamu, 8-10 % éterických olejov, asi 5 % peľu a iné, doteraz presne neidentifikované látky.

Pri spracovávaní propolisu používa včela sekréty zo svojich žliaz.

Vlastnosti: Germicídum, antivirózum, fungicídum, baktericídum, anestetikum (lokálne), antiflogistikum, antitoxikum, dermatikum, stimulans, stomatologikum, epitelizans.

Účinnosť: Propolis buď zastavuje rast, alebo ničí baktérie, vírusy a plesne. Svojimi účinkami bráni tak klíčeniu peľových zrniek, ako aj semien niektorých rastlín. Germicídne vlastnosti sa využívajú pri liečbe infikovaných kožných ochorení (najmä nehojacich sa zmiešaných plesňových a bakteriálnych defektov), kde sa uplatňuje aj epitelizačná vlastnosť propolisových mastí alebo roztokov.

Široké možnosti uplatnenia nachádza propolis v stomatológii, kde sa okrem protizápalových a germicídnych vlastností využíva aj lokálne anestetický účinok, ktorý v 0,25 % koncentrácii prevyšuje účinok kokaínu i jeho derivátov.

Osvedčil sa pri ošetrovaní pulpitíd, gingivitíd aj stomatitíd. Pri tonzilitíde a faryngitíde sa ordinuje ako pomocný liek, pričom regeneračné pôsobenie podmieňuje najmä galangín.

Terapeutický úspech zaznamenala aj liečba erózie krčka maternice, pri ktorej sa propolis aplikuje v podobe 10-30 % masti.

Pri vnútornom užívaní má propolis celkovo povzbudzujúci účinok na organizmus. Vďaka obsahu železa, medi a vitamínov upravuje krvný obraz. Okrem toho urýchľuje sanáciu chronických chorobných procesov (napr. tuberkulózy) a stimuluje organizmus vyčerpaný dlhodobou nesprávnou životosprávou a neuropsychickým preťažením, a to tým, že mobilizuje procesy, ktoré zvyšujú rezervné sily. (Niektorí autori majú dobré skúsenosti pri liečbe vredovej choroby žalúdka a dvanástnika v prípadoch, keď nie je indikovaný chirurgický výkon, pričom však odporúčajú propolisové prípravky bez liehu - napríklad propolisové maslo.)

Použitie: Kým nebudú dostupné farmaceuticky vyrábané prípravky, odporúčame na vonkajšie použitie masť z propolisu, ktorú pripravíme nasledovným spôsobom:

Vyčistený a rozdrvený propolis sa rozvarí s čistým alkoholom (na 1 kg propolisu sa použije 300 ml alkoholu).

Súčasne s propolisovým prípravkom sa zahrieva asi 5 minút vo vodnom kúpeli 100 g vazelíny s lanolínom (v pomere 9 : 1), pričom sa dôkladne premiešava. Horúca hmota sa precedí cez poskladanú gázu. Masť treba uschovať v tmavých sklených nádobách na chladnom a suchom mieste.

Na vnútorné užívanie sa pripravuje propolisové maslo: v smaltovanej miske sa rozpustí 1 kg masla; po vychladnutí sa pridá 150 g čistého, jemne rozdrveného a rozmiešaného propolisu, ktorý sa dôkladne mieša 20 minút. Získaná kašovitá hmota sa ohrieva 15-20 minút na 80-90°C a za horúca sa prefiltruje cez vrstvu gázy. Maslo sa uchováva na chladnom, tmavom a suchom mieste. Užíva sa buď s chlebom, alebo v rozličných potravinách, ale najúčinnejšie je užitie samého masla 1 hodinu pred jedením.

Liehový roztok (20-30 %) sa pripravuje zo 100 g dobre rozdrveného propolisu, ktorý sa 30 minút dôkladne mieša s 500 ml 96% liehu. Roztok sa preleje do nádoby, ktorá sa odloží na tmavé miesto (do skrinky) a občas sa premieša, aby sa propolis rozpustil. Po 3-5 dňoch sa zmes prefiltruje cez poskladanú gázu. Užíva sa s teplým mliekom alebo vodou 3-krát denne po 20-40 kvapiek 1 hodinu pred jedením.

V dermatológii sa používa 50 % propolisová masť alebo liehové roztoky na ekzémy a najmä na sekundárne bakteriálne infikované mykotické kožné ochorenia.

Toxickosť: Toxickosť propolisu je nepatrná. Pri kúre propolisovým maslom (napr. pri tuberkulóze pľúc) užívajú pacienti až 7 kg (aj viac) propolisového masla za 10 mesiacov bez akýchkoľvek vedľajších nepriaznivých účinkov. Kontraindikáciou vnútorného používania môže byť alkohol (napr. pri epilepsii), t.j. riedidlo, a nie propolis. U niektorých pacientov môže vyvolať alergiu, a to tak pri vnútornom, ako aj pri vonkajšom použití. V takom prípade je jeho aplikácia kontraindikovaná. Odvodené prípravky: Priemyselne sa u nás nevyrábajú nijaké prípravky z propolisu.

APITOXÍN (VČELÍ JED - VČELÍ JED)

Včelí jed je špeciálny sekrét jedovej žľazy včely medonosnej (Apis mellifica). Pri obrane alebo útoku ho včela vstrekuje žihadlom do kože živočícha alebo človeka, prípadne do tela inej včely.

Obsahové látky: Vo včeľom jedovom váčku je 0,00015-0,0003 g vodného roztoku apitoxínu (Apitoxinum nativum). Obsahuje bielkovinové zložky - predovšetkým melitín (skladá sa z 26 aminokyselinových zvyškov, pričom jeho zloženie podmieňuje 12 aminokyselín), ktorého je 50%. Okrem toho obsahuje 3% apamínu (polypeptid s 18 aminokyselinami - najmä s cystínom), MCD-peptid (Masť Cell Degranulating peptide), peptid N-formyl melittin a polypeptid minimine. Z ďalších zložiek jedu je to významná fosfolipáza A (14% suchého jedu), ktorá patrí medu hydrolázy, fosfolipáza B a hyaluronidáza; z hormónov sa podarilo identifikovať noradrenalín a jeho prekurzor dopamín. Suchý jed obsahuje do 1% histamínu. Vpich a dĺžka liečby závisia tak od druhu choroby, reakcie organizmu, ako aj od celkového stavu pacienta.

Okrem naturálnej liečby sa včelí jed môže aplikovať aj injekčne, ionoforézou alebo vtieraním masti. Aj pri aplikácii apitoxínovej masti je potrebné dodržiavať predpísaný postup:

Bolestivé miesto treba najprv dôkladne umyť mydlom a teplou vodou; po osušení sa na kožu nanesie asi 2 cm dlhý valček masti a dôkladne sa do nej vtrie (najlepšie večer pred spaním). Ak sa nezjavia príznaky alergie alebo inej neprimeranej reakcie, na druhý deň treba procedúru opakovať ráno, popoludní a večer. Na tretí deň sa masť aplikuje ráno a večer (vždy po dvoch valčekoch masti 2 cm dlhých). Štvrtý deň liečbu prerušíme a na piaty deň sa opakuje terapeutický postup z tretieho dňa.

Toxickosť: Zdravý ľudský organizmus toleruje do 10 súčasných včelích uštipnutí. Pri 200 uštipnutiach vznikajú celkové príznaky otravy s poruchami kardiovaskulárneho a nervového systému. U niektorých jedincov však už 2-3 uštipnutia pôsobia toxicky a vyvolajú celkové príznaky, ako napríklad zvýšené teploty, bolesti hlavy, nauzeu, vertigo, vomitus a bolesť brušných svalov. Niekedy sa vyskytuje aj dyspnoe, tachykardia, eklampsie alebo stavy bezvedomia. Dávka nad 500 uštipnutí zapríčiní smrť, ktorej bezprostredne predchádza dysrytmia z prudkého poklesu tlaku a zastavenie srdcovej činnosti.

Minimálna letálna dávka apitoxínu u zdravých jedincov (bez alergie) je 0,007 g/kg.

Pri alergii, ktorá vyvolá anafylaktickú reakciu, môže nastať smrť aj po uštipnutí jedinou včelou!

Pre každého človeka môže byť nebezpečné uštipnutie do jazyka (zapríčiňuje edém laryngu), alebo v miestach nad žilami a nervovými gangliami (napr. na krku nad glomus caroticum), ktoré môže vyvolať náhle reflexné zlyhanie kardiovaskulárneho systému.

Prepísal: Pavel

Spracovalo: -očko-

Zdroj: http://www.cez-okno.net/clanok/veda/mrtvi-lekari-nelzou#comment-793