“Keď sa pozrieme na tradičné mytológie a starodávne náboženstvá, zistíme, že mnohé predošlé kultúry považovali Slnko a hviezdy za vedomé bytosti – a toto by sa možno dalo považovať za základ astrológie. Bohovia boli spájaní s hviezdami (vrátane objektov na oblohe, ktoré dnes klasifikujeme ako planéty) a starí Egypťania (aby sme uvideli aspoň jeden príklad) dúfali, že sa spoja so Slnkom a hviezdami po svojej smrti. Platón v diele Timaeus (asi 360 pred n.l.) napísal: „A keď [Tvorca] zostrojil celok, rozdelil duše rovnajúce sa svojím počtom počtu hviezd a pridelil jednu dušu každej hviezde...”¹⁷”

“Ako však môže mať Slnko a hviezdy vedomie, keď nie sú ani živými organizmami, prinajmenšom nie v zmysle bunkových tvorov založených na báze uhlíka ako my? Všeobecný názor (čo neznamená, že aj správny – všeobecné názory a ”zdravý rozum” sa veľmi často mýlia) je taký, že vedomie a vôľa (aspoň v prírode) sa môžu vyskytovať iba u živých organizmov založených na báze uhlíka, a mnohí ľudia by obmedzili pojem vedomia na ”pokročilé” živé organizmy, ako sú stavovce, cicavce alebo, podľa niektorých názorov, iba ľudské bytosti. Mnohí vedci však tvrdia, že vedomie môže vzniknúť na kvantovej úrovni a nemusí sa obmedzovať len na dôverne známe živé organizmy podobné nám.”

Nejakú dobu študujem naše Slnko, predovšetkým z hľadiska vplyvu nerovnomerného slnečného správania (nerovnomerného z modernej ľudskej perspektívy) na priebeh ľudského rozvoja a civilizácie. Jedným z mojich hlavných záverov je, že posledná doba ľadová skončila náhle okolo 9700 pred n.l. v dôsledku veľkého solárneho výbuchu (alebo série výbuchov). Solárna činnosť je úzko spätá s klimatickými zmenami na Zemi, ktoré majú zase veľký vplyv na život na našej planéte, vrátane ľudstva.

Dokumentární seriál o vesmíru