IDEME DOMOV, A TO VŠETCI - A TOTO LETO ROKU 2010 SME UŽ VEĽMI, VEĽMI BLÍZKO...

Tento rok 2010 sme tu mali niekoľko „výnimočných“ udalostí...
Čo ich spája?
INTENZITA.
Myslím tým niečo, čo skutočne „prekračuje medze“ - jednoducho: neboli sme na to zvyknutí... Poviem to takto: vnímam to v sebe samom, ako čosi mimoriadne, čosi, čo p r e s a h u j e bežnú skúsenosť. Takým bolo zemetrasenie na Haiti, ale aj výbuch sopky na Islande, ktorý zastavil na niekoľko dní leteckú dopravu. A takou je aj „nezastaviteľná“ ropná škvrna v Mexickom zálive... Takými boli záplavy v strednej Európe a na Slovensku – pršalo skutočne „mimoriadne“ dlho.

2010: K ČOMUSI SA SCHYĽUJE...

Nikto to už nemôže poprieť: k čomusi sa „schyľuje“ - niečo sa s týmto svetom deje – krachujú štáty, jedna sopka vyčistí nebo od lietadiel, záplavy striedajú úmorné horúčavy a stále chrlí ropa v Zálive... Tieto katastrofy sú „len“ vonkajším /formálnym/ prejavom rúcania sa toho, čomu zvykneme hovoriť „stará paradigma“... Sme väzňami nášho navyknutého spôsobu myslenia – a tento spôsob interpretácie skutočnosti k o n č í. Jednoducho dožil – je nepoužiteľný, presadzuje sa v súčasnosti iba silou a agresiou. Ak sa ho načas aj podarí stabilizovať /mocou, silou a agresiou/, nemá dlhú účinnosť – vyvstanú totiž nové situácie, ktoré ho znova „zaskočia“...

Stránky

Top