Kde ležal raj?

História, akú prežívajú na tejto planéte nespočetné ľudské pokolenia zaznamenala aj túžbu človeka hľadajúceho Eden, raj v ktorom bol stvorený… a z ktorého bol napokon aj vyhnaný. Do dnešných čias však nie sú bádatelia v odpovedi na túto otázku jednoznační a celkom určite možno povedať, že hoci bolo po celé stáročia situovanie biblického stvorenia jednou z ústredných tém teologických a zemepisných diskusií, ostáva geografická lokalizácia biblického Edenu iba hrou so slovíčkami. Onen príslovečný a neutíchajúci záujem o problematiku spôsobili vlastne oné vzrušujúce riadky v Genesis, kde sa v Prvej knihe Mojžišovej (2,8-14) doslova píše:

Miloš Jesenský: TAJOMSTVO MIKULÁŠA KOPERNIKA 2

Zaujímavú skutočnosť predstavuje správa nemeckého profesora Karla Sudhoffa, ktorý v roku 1904 objavil vo florentskej Biblioteca nazionale centrale latinský preklad Paracelsovho spisu De Alchimia liber vexationis datovaný rokom 1575 a zastával názor, že ide o Rhaeticovu prácu - to by však niekto iný musel dokončiť preklad po jeho smrti. Iný Rhaeticov životopisec K. H. Burmeister zase predpokladá, že Rhaeticus posledné roky života trávil v Košiciach prekladaním traktátov slávneho alchymistu Paracelsa, ktorý dvakrát navštívil Slovensko, robil tu pokusy so zlatom v Kremnici ako aj záhadnou minerálnou vodou v Španej doline, ktorá údajne menila železo na meď.

Miloš Jesenský: TAJOMSTVO MIKULÁŠA KOPERNIKA

24. máj 1543. V jednej z miestností mohutnej bašty Fromborku leží na lôžku vyčerpaný Mikuláš Kopernik. Od zimy 1542, odkedy sa oň pokúšajú mdloby, už nevládze ani chodiť aspoň tak ako predtým, pridŕžajúc sa steny, od postele ku stolu, od stola k oknu s výhľadom na oblohu, ku ktorej zakláňal hlavu mnoho ráz pri svojich pozorovaniach. Teraz už niekoľko dní leží len v mrákotách a koniec sa očakáva každú chvíľu. Blúzni. Napoludnie sa vedomie do ochrnutého tela kradmo vracia. Utrápený muž už nechce ani piť, je unavený a vyrušuje ho volanie z nádvoria, ktoré oznamuje, že dorazil kuriér z Norimbergu. O chvíľu prinesie do izby úctyhodný tlačený foliant. „To je predsa vaša kniha, doktor Mikuláš“, opakujú lekári, keď mu vkladajú zväzok do rúk nevládne ležiacich na prikrývke. Umierajúci slabo prikývne, ale jeho prsty už chladnú, zatiaľ čo sa slnečný deň vonku zdanlivo mení na noc a tmavá obloha sa valí roztvoreným oblokom, až kým sa mu nezrúti na oči úplne…

Hledání Světla v moři Temnoty

Graham Hancock je autorem s převratnými názory, jehož odvážné, avšak dokonale doložené teorie, jsou trnem v oku mnoha zkostnatělým vědátorům. Je tomu tak i v jeho knize "ZRCADLO NEBES - Hledání ztracené civilizace". Autor v ní mapuje pozůstatky po velmi vyspělé civilizaci, existující v dobách přibližně před 12.000 léty. Učenci této kultury, mimo jiné, zachytili nebeskou klenbu (hvězdy a souhvězdí v patřičném postavení) té doby ve stavitelských monumentech na různých místech zeměkoule. Je tomu tak nejen v egyptské Gíze, ale i v kambodžském Angkoru, na tichomořských ostrovech, v Peru nebo Mexiku. Poznání - gnose této civilizace byla nejvyššími kněžími chráněna před nezasvěcenými a zároveň předávána dalším pokolením. Graham Hancock - jak vyplývá z následující ukázky z jeho knihy - naznačuje, že toto prastaré "poznání" - tajuplná věda - mohla být ještě známá i gnostikům z dob kolem počátků našeho letopočtu.

Stránky

Top