Nasledujúci text je z knihy Mariana Kapolku “Poslanie Strážcov Alatyru – II. časť” s názvom “Hrdinská doba Severu.” Kniha, žánrovo medzi príbehom a traktátom, je napísaná na motívy mýtov a legiend Praslovanov, hlavne s využitím textov tzv. Velesovej knihy a niektorých védických, perzsko-iránskych posvätných kníh a mýtov ako Avesty a Šáhnáme – Knihy Kráľov. Táto časť sa špeciálne zaoberá severskou pravlasťou Árijcov a Slovanov – Hyperborey.

Poznáte príbeh o Hornom a Dolnom konci? Tí z Horného konca považujú tých z Dolného za hotových diablov a naopak. Takto čiernobielo pristupujú niektorí nadšenci k téme civilizácií Atlantídy a Hyperborey, ktoré trvali mnoho tisíc rokov a v ktorých žilo svoje životy mnoho miliónov Bytostí.

Grécka literatúra zmienkami o Hyperborejcoch priam kypí. Niektoré z nich sa pohybujú čisto v rovine mýtov, iné sa ich snažia umiestniť do viacerých pozemských geografií. Hekateus napísal, že „krajina Hyperborejcov leží v Atlantickom oceáne naproti krajine Keltov“. Väčšina zdrojov síce nie je natoľko konkrétna, všetky sa však zhodujú na tom, že sa Hyperborea nachádza na ďalekom severe, čo je možné chápať buď ako súčasť kontinentálnej Európy, alebo ešte ďalej za ňou a bližšie k severnému pólu. Iní bádatelia sa ju pokúšajú nájsť podľa ďalších polomýtických – dlhovekých – rás.

V minulom storočí, no najmä v posledných dvoch desaťročiach, sa vo veľkom množstve článkov a publikácií – knižných i na internete – skúmala téma starobylého strateného kontinentu v oblasti severného pólu, legendárnej HYPERBOREY. Hádam najznámejšie verejnosti sú zmienky o severnom kontinente v prácach niektorých antických, hlavne gréckych geografov a historikov – aj v súvislosti s gréckou mytológiou.