Magické chvenie a zázračné zaklínadlá IV.

Príbehy, ktoré sa podobajú na dramatické rozprávania o hľadaní pokladov v Tatrách sa viažu aj k impozantnej prírodnej pevnosti s baštami brál v horách uzavretých medzi stredným Hronom a Ipľom - k Sitnu. Jeho meno ostáva aj pre dnešok rébusom s trochu zlovestným akcentom. Očovský rodák a polyhistor Matej Bel (1684-1749) vo svojom monumentálnom diele „Historické a zemepisné poznatky o novom Uhorsku“ udáva, že jeho slovenský názov zodpovedá významu dnešného slova „peklo“. Dokladá to aj preklínaním „Do Sitna s tebou!“ a odvodzuje ho od mena „Satan“, „Satanová“, alebo od akéhosi strašného väzenia na tamojšom hrade, ktoré sa naozaj podobá na pochmúrne miesto ľudského súženia.

Magické chvenie a zázračné zaklínadlá III.

Právne a etické otázky, spojené s nálezom pokladov, opisoval už v staroveku slávny filozof Platón vo svojom spise „Zákony“. Aristoteles zase v „Politike“ vyrozprával príbeh dvoch bratov, ktorí objavili poklad, ten občania zakopali v obave pred inváziou perzskej armády, a je to práve on, kto považuje poklad za akýsi dar Šťasteny, dôkazy priazne bohov a nazdáva sa, že celý nález by mal patriť objaviteľovi. S týmto názorom nemožno po etickej stránke úplne súhlasiť. Vieme predsa, že poklady bývajú najrozmanitejšieho pôvodu, často sú to koristi, ktoré si uchovávali rôzni rebeli a zbojníci a v tomto prípade vlastne nálezcovia pokladov nutne ťažia zo zločinov, ktoré boli spáchané pred mnohými rokmi. Na takom malom mieste nemôžeme ani pri najlepšej vôli vymenovať všetky správy, ktoré sa viažu na poklady zbojníkov na Slovensku.

Stránky

Top