Z množstva artefaktov, ktoré s nám do dnešných dní zachovali, sú povestné krištáľové lebky, bezpochyby jednou z najväčších záhad. Nad ich pôvodom, technológiou ich výroby, účelom a množstvom ďalších záhad si dodnes lámu hlavy najlepší svetoví vedci. Ako prvá bola nájdená „lebka osudu“. Jedna historická verzia tvrdí, že „lebku osudu“ (E.T.), našiel v roku 1927 anglický bádateľ Frederick A. Mitchell-Hedges, v ruinách mayského chrámu v Lubaantun (dnešné Belize). Podľa inej verzie kúpil tento predmet v aukcii v „Sotheby“, v Londýne v roku 1943. V každom prípade na to, že je táto lebka, vyrobená z horského krištáľu, považovaná, umelecky, za bezcennú, je vybrúsená nanajvýš dokonale. Ale vedci sa stále skôr prikláňajú k prvej hypotéze, podľa ktorej je nález výtvorom Mayov.

V roku 1968 počas citlivej operácie vysokého utajenia s ďalekosiahlym dôsledkami pre národnú bezpečnosť, archeologický tím objavil veľký kovový objekt v odľahlej oblasti Južnej XXXXX, čo je blízky spojenec USA v NATO. Podľa údajov z archeologického tímu mohlo ísť o mimozemskú vesmírnu loď, ktorá zhavarovala približne pred 200 miliónmi rokov. USAF Recovery Team, po následnom preskúmaní objektu, určil jeho vek na približne 150 miliónov rokov. Nemyslím si, že by ho bolo možné datovať celkom presne, ale podľa miesta nálezu mohlo ísť o obdobie spred 50 mil. až 200 mil. rokov.

SÚHRN: Vojenská obranná spravodajská služba USA (DIA) dôkladne preskúmala údajné kontakty Billy Meiera s mimozemšťanmi. Pracovníci z DIA s ním, počas pobytu DIA v Európe v roku 1985, viedli osobne rozhovory, v ktorých sa ich snažil presvedčiť o svojich neustálych kontaktoch s mimozemšťanmi. Vyšetrovatelia však po starostlivom preskúmaní Meierových fotografií odborníkmi z DIA dospeli k presvedčeniu, že každá jedna z nich je falošná.

Tá najzaujímavejšia zo správ ruskej FSB (Federálnej bezpečnostnej služby) prišla začiatkom decembra z ruského Ďalekého východu, z Čukotského poloostrova, kde sa, na najposvätnejšom zo svojich zhromaždení, opäť zišli kmeňoví starejší - šamani sibírskeho národa Yupik, a to po prvýkrát od sibírskej Tunguzskej explózie z 30. júna 1908, ktorej sila prekonala 1000 násobne atómovú bombu zhodenú koncom II. svetovej vojny Američanmi na japonskú Hirošimu. Tohtoročné zhromaždenie arktického národa varuje, že ľudstvo sa vydalo na cestu „totálnej“ deštrukcie, keď sa prvýkrát vo svojej novodobej histórii rozhodlo povýšiť uctievanie vedy nad prírodu čím preukázalo, že nie je schopné poučiť sa z chýb predkov, ktorých postihol rovnaký osud v honbe za božou mocou.