Starovekí Egypťania uctievali hviezdu Sírius ako darcu života, pretože sa objavil vždy v čase každoročných záplav na Níle. Keď Sírius zmizol z nočnej oblohy na západe za obzorom, ostal skrytý 70 dní kým nevyšiel na východe v dopoludňajších hodinách. Toto bolo vnímané ako čas ukončenia a obnovy. V skutočnosti Kemiťania nikdy nehovorili o smrti – ale skôr o „zapadaní“. Vedeli, že sme v konečnom dôsledku nesmrteľní a v konštantnom stave zmeny... alebo transformácie.

Kamenné bloky starovekého Kemitu, ktoré boli použité na označenie, zosilnenie a využívanie energie z Leyových línií, boli vypracované a zložité, vrátane umiestnenia masívnych blokov žuly, bazaltu, dioritu, alabastru, bieleho vápenca, pieskovca, z ktorých každý bol vyžadovaný pre svoje jedinečné energetické vlastnosti, a boli často prepravované z veľmi veľkej vzdialenosti. Mnoho z týchto obrovských blokov bolo ťažených oveľa neskôr, počas dynastickej a ptolemaiovskej doby, chrámy boli stavané na už existujúce chrámy, a boli vytvorené nové sochy a budovy. V skutočnosti boli pamätníky a chrámy Kemitu transformované znova a znova, počas tisícok rokov okupácie mnohými rôznymi kultúrami a civilizáciami. Na mnohé z pôvodných stavieb boli pridané spisy a piktogramy, ktoré nájdeme na historických pamiatkach. Keďže datovanie väčšiny štandardných historických lokalít a pamiatok bolo založené na spisoch nájdených v, alebo na neskorších prepisoch, je zrejmé, že tieto tvrdenia môžu byť zavádzajúce a často až hanebne nesprávne!

Preslávený domorodý strážca Múdrosti Abd’el Hakim Awyan (1926-2008) rozvinul disciplínu Kemitológie (s pomocou svojho dlhoročného študenta Stephena Mehlera) a štúdium o starovekom Kemite (KMT). Pôvodní obyvatelia Egypta nazývali svoju krajinu Kemit – Čierna Zem, vďaka tmavému a úrodnému bahnu, ktorým boli brehy Nílu každoročne zásobované pri letných záplavách. Záplavy Nílu boli veľkou oslavou, keďže boli zodpovedné za úrodu, bohaté poľnohospodárstvo a tiež boli symbolom Plodnosti ako takej.