V roku 1933 archeológ Robert du Mesnil du Buisson uskutočňoval výskumné práce v oblasti Dura-Europos, kde starovekí Peržania dlho odolávali obliehaniu nepriateľských rímskych vojsk. V priebehu výskumu du Mesnil objavil niekoľko tunelov, ktoré sú veľmi pekným dôkazom o postupe obliehania. Na konci jedného z tunelov narazil na náhodnú kopu pozostatkov 19 rímskych vojakov, všetci vyzerali akoby pred smrťou utekali pred niečím hrozným. Čo mohlo byť tak hrôzostrašné na konci tohto tunelu, že to mohlo tak rýchlo usmrtiť až devätnásť rímskych vojakov?

Farmári v severnej Európe, ktorí sa zaoberajú ťažbou rašeliny, si zaslúžia náš súcit. Majú pravdepodobne jednu z najdepresívnejších prác akú poznáme. Ťažba rašeliny nie je pre nich až taká zábavná ako zaoberať sa koňmi alebo zlatom, pretože počas svojej práce často narazia na podobne desivé zjavenie ako je toto:

V roku 2009, keď archeológovia vykonávali prieskum vyschnutého dna pravekého jazera v Motale vo Švédsku, narazili na základy záhadnej kamennej stavby... uväznenej na dne pradávneho zlovestného jazera. Namiesto toho, aby stiahli chvost a začali utekať čo najrýchlejšie preč, začali hlúpo odvážni vedci kopať. Nakoniec odkryli presne ten druh nálezov, ktorý očakávali v základoch záhadnej stavby: zvieracie kosti, kamenné nástroje a samozrejme 8000 rokov staré lebky 10 ľudí v rozpätí veku od malých detí až po seniorov.

V roku 1986 sa uskutočnila vedecká expedícia s cieľom zostúpiť do podzemných priestorov pod vrchom Owen na Novom Zélande s úmyslom preskúmať tam rozsiahlu sieť jaskýň, ktorá sa nachádza hlboko v útrobách tohto vrchu. Znie to skoro ako známe hororové klišé o osamelej expedícii zostupujúcej do komplexu neznámych jaskýň, ako keby sa niekto pokúšal natočiť pokračovanie filmu The Descent. Team vedcov si kliesni cestu podzemnými priestormi jaskýň, keď tu zrazu objaví niečo znepokojujúce: hromadu zvláštnych kostí stále ešte držiacich pohromade kúskami akoby čerstvej kože a vytvárajúcich tento tvar: