Čo urobíte s vaším osudom?

„Stretol som Joža,“ oznámil mi manžel. „Dáša zomrela. Pred polrokom. Na rakovinu.“ Pomalými pohybmi starého a unaveného človeka som sa posadila. Tých nepríjemných správ za minulý rok bolo akosi priveľa. Snažila som sa vybaviť si ju v mysli. Krásna drobná žena o pár rokov staršia odo mňa, určitú dobu sama vychovávajúca deti o čosi mladšie od mojej dcéry. Šťastne rozvedená s alkoholikom a neskôr začínajúca žiť nový život v inom kúte republiky s novou láskou. Vedela, čomu sa venujem, ale nikdy nechcela, aby som rozprávala na túto tému a už vôbec nie v súvislosti s jej neľahkým osudom. Akceptovala som jej rozhodnutie. Pamätala som si ju ako večne namrzenú, často nechápajúcu, prečo sa takýto život musel stať práve jej a niekedy som žasla nad tým, ako negatívne možno vnímať aj pozdrav želajúci pekný deň. Vlievala som jej ako priateľka aspoň trochu optimizmu, než sa naše cesty rozdelili.

Top